
Článok sa zaoberá komplexnou problematikou usporiadania a vysporiadania v rôznych oblastiach, ako sú pozemkové právo, účtovníctvo a verejná správa. Cieľom je objasniť rozdiely a súvislosti medzi týmito pojmami, a to s ohľadom na slovenské právne predpisy a účtovné štandardy.
V oblasti pozemkového práva sa stretávame s rozdelením parciel na parcely registra „C“ a „E“. Toto rozlišovanie má historické korene a súvisí s evidenciou pozemkov pred a po kolektivizácii. Pre evidovanie (zápis) pozemkov bol historicky významný rok 1883, kedy bola nariadená sústavná evidencia katastra a rok 1886, kedy sa začalo so zakladaním nových pozemkovoknižných vložiek. V období kolektivizácie boli parcely registra „E“ zlučované do veľkých lánov v JRD - vytvorenie užívateľského „C“ stavu podľa reálneho užívania pozemkov. Týmto krokom prestali parcely registra „E“ existovať a v teréne sa začal používať zatiaľ len užívateľský stav „C“ (v teréne jasne viditeľný, určoval skutočný druh pozemku).
Po roku 1989 a páde komunistického režimu dochádza k obnove súkromného vlastníctva. Navrátenie vlastníctva k pozemkom sa tým pádom realizovalo zápisom a zákresom do veľkých už vtedy existujúcich parciel registra „C“. Takýmto postupom dochádzalo k vzniku dvojitých operátov, parciel registra „E“, ktoré preukazujú vlastníctvo, avšak výmera parcely ako aj druh pozemku nie sú záväzné, keďže kopírujú stav pred znárodnením a pre zistenie skutočnej výmery ako aj polohy je ju potrebné v teréne zamerať a parciel registra „C“, ktorý preukazuje už záväzný druh pozemku a presné umiestnenie parciel v teréne.
Druh pozemku v prípade parcely registra „E“ nie je podľa katastrálneho zákona právne záväzný. Daň z nehnuteľností sa na základe aplikácie tohto zákonného ustanovenia má vyrubiť a daňové priznanie podať podľa záväzného „C“ operátu. V prípade ak svoje vlastníctvo máte evidované v parcelách registra „C“, podanie daňového priznania nie je problém. Problém nastáva ak ste vlastníkom parciel registra „E“ a teda nezáväzného druhu pozemku. Podanie daňového priznania je v tomto prípade veľkou komplikáciou (najmä ak ide o parcely registra „E“, ktoré register „C“ rozdeľuje).
Samostatný prevod parciel registra „E“ nie je katastrálnym zákonom zakázaný. Problémom to však môže byť pre zmluvné strany, ktoré chcú prevod pozemkov realizovať. Keďže parcely registra „E“ už nepreukazujú skutočný (záväzný) druh pozemku, je v takýchto prípadoch vhodné vyhotoviť identifikáciu pozemkov evidovaných ako parcely registra „E“. Podstatou identifikácie je určenie záväzného druhu pozemku (pozemok parcely registra „E“ je na LV evidovaný ako trvalý trávny porast, identifikáciou bude zistený jeho záväzný druh v „C“ operáte).
Prečítajte si tiež: Usporiadanie vlastníckeho práva: Podrobný sprievodca
Konanie o registri obnovenej evidencie pozemkov (REOP) je zisťovanie všetkých dostupných údajov a právnych vzťahoch k jednotlivým pozemkom pri ich navrátení pôvodným vlastníkom (vychádza sa hlavne zo zápisov z pozemkovoknižných vložiek a máp). Na základe týchto právnych skutočností dochádza ku schváleniu REOP a premietnutiu vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností.
Predstavte si situáciu, že vlastníte pozemok evidovaný ako parcela registra „E“, ste evidovaný a zapísaný ako vlastník na LV. Zrazu tá istá parcela registra „E“ alebo jej časť má takisto založený LV a na ňom evidovanú parcelu registra „C“ aj so zapísaným vlastníkom. Duplicitou sa rozumie spornosť vlastníctva, kedy je k vzájomne prekrývajúcim sa parcelám registra „E“ a registra „C“ zavedený LV a v ňom evidovaný vlastník. V takýchto prípadoch je možné riešenie dohodou o odstránení (vysporiadaní) duplicitného vlastníctva - podstatou dohody je vysporiadanie sporných vlastníckych práv v prospech jedného z duplicitných vlastníkov.
Niekedy sa objavuje mylný názor, že rozlišovanie parciel registra „C“ a „E“ sa odvíja od toho, či sa nachádzajú v intraviláne a extraviláne. Intravilán predstavujú pozemky umiestnené v zastavanom území obce alebo pozemky určené na zastavanie v obci. Vo väčšine ide o parcely registra „C“, ku ktorým je už založené vlastnícke právo - zaevidovaný LV. Extravilán je katastrálne územie mimo zastavaného územia obce (pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce).
V závislosti od toho či v danom katastrálnom území prebehli pozemkové úpravy alebo nie, majú pozemky najmä na východe a severovýchode Slovenska vlastnícke vzťahy k jednotlivým parcelám ešte stále evidované ako parcely registra „E“. Nie je zriedkavé, že vlastnícky vzťah k parcele registra „C“ nie je evidovaný ku parcele registra „C“ ale len v k parcele registra „E“. Zápis vlastníckeho práva k parcele registra „C“ predchádza jej geodetické zameranie. V takomto prípade sa parcela registra „E“ geodetickým zameraním zmení na parcelu registra „C“ - inak povedané parcela registra „C“ skonzumuje parcelu registra „E“. Zjednodušene by sme mohli povedať, že pozemkovými úpravami parcely registra „E“ prestávajú existovať resp.
Ôsma časť Občianskeho zákonníka upravuje záväzkové právo. Vo štvrtom oddiele je upravená problematika zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka. Podľa § 531 ObčZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Kto však bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. V zmysle § 533 ObčZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Prečítajte si tiež: Príspevky pre seniorov
Podľa § 324 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podobne upravuje zánik záväzkov šiesty oddiel ôsmej časti ObčZ. Podľa § 559 ObčZ splnením dlh zanikne. Veriteľ sa však môže s dlžníkom písomne dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa (napr. § 574 ObčZ).
V sústave jednoduchého účtovníctva sa záväzky účtujú v samostatnej účtovnej knihe - v knihe záväzkov. Účtovná jednotka ju povinne musí viesť, podobne ako peňažný denník, knihu pohľadávok a pomocné knihy (aj) v súlade s § 15 ods. 1 ZoÚ. V sústave podvojného účtovníctva sa krátkodobé záväzky účtujú v účtovej triede 3 a dlhodobé záväzky v účtovej triede 4.
V jednoduchom účtovníctve, ktoré je daňovo orientované, nemá v princípe vznik záväzku vplyv na základ dane, ale jeho zánik v momente úhrady. Na druhej strane, v podvojnom účtovníctve vznik záväzku zväčša nemá priamy vplyv na základ dane, s výnimkou napríklad faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu.
Dlh možno aj odpustiť. Pri skončení podnikania je potrebné základ dane upraviť, pričom o záväzky, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, sa základ dane znižuje. Vychádza sa z predpokladu, že ich daňovníci uhradia, pričom pri pokračovaní v činnosti by úhrada týchto záväzkov bola považovaná za daňový výdavok.
Daňovník môže meniť spôsob uplatňovania výdavkov len k začiatku zdaňovacieho obdobia, teda k 1. 1. Podľa § 51a ods. 1 daňovník, ktorý mení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 (z paušálnych) na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 14 (podľa daňovej evidencie) a naopak, upraví základ dane postupom určeným ministerstvom.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Príjmy fyzickej osoby z predaja podniku považujeme v zmysle § 6 ods. 5 písm. c) ZDP za príjmy z podnikania. Aký vplyv má predaj podniku fyzickej osoby na základ dane, to je od 1. 1. 2010 podrobne upravené v novom ustanovení, a to v § 17a ZDP.
Výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata. Účtovná strata vzniká, ak sú náklady za dané účtovné obdobie vyššie ako výnosy za dané účtovné obdobie. Daňová strata sa zisťuje úpravou účtovnej straty o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky, čím sa zisťuje základ dane.
Podľa Obchodného zákonníka je rozdelenie zisku a vysporiadanie straty v právomoci valného zhromaždenia. Spôsoby vysporiadania straty zahŕňajú:
Dôležitá pri daňovej strate je možnosť jej následného odpočtu od základe dane. Účtovné jednotky, ktoré sú právnickou osobou, prípadne fyzickou osobou, ktorá zisťuje základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2. Odpočtom daňovej straty od základu dane je možné celkový základ dane znížiť, čo vedie k nižšej daňovej povinnosti, ktorú bude daňovník mať voči správcovi dane.
Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty pripadá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa Obchodného zákonníka štatutárny orgán spoločnosti.
V akciovej spoločnosti (ale aj v spoločnosti s ručením obmedzeným, družstve) platí pre účtovanie rozdelenia zisku pravidlo: Výsledok hospodárenia sa v jednom roku zistí a zdaní v prípade zisku a v nasledujúcom roku sa rozdelí.
Rozdelenie zisku sa riadi poradím:
Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo spoločnosti, ak nie je v stanovách spoločnosti určené inak. Spoločnosť môže vytvárať i ostatné fondy zo zisku, ktoré sa od štatutárnych fondov odlišujú skutočnosťou, že ku schváleniu prídelov do týchto fondov stačí uznesenie valného zhromaždenia a o ich použití rozhoduje vedenie spoločnosti samostatne.
Tantiémami sa zaoberá Obchodný zákonník len v ustanoveniach o akciovej spoločnosti. Z toho môžeme usudzovať, že tantiémy nie sú v žiadnej inej obchodnej spoločnosti alebo družstve. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o výplate týchto podielov na zisku v zmysle § 187 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka.
Valné zhromaždenie spoločnosti sa môže rozhodnúť vyplatiť zo zisku i podiely na zisku zamestnancom, prípadne takéto rozhodnutie vyplýva priamo zo stanov spoločnosti alebo z kolektívnej zmluvy.
Dividenda predstavuje tú časť zisku, ktorá sa rozdeľuje v určitej podobe medzi akcionárov. Predstavuje výšku vyplateného podielu na zisku na jednu akciu. Pre akciovú spoločnosť nie sú vyplácané podiely na zisku - dividendy, daňovým nákladom. Vyplýva to z § 21 ods. 1 písm. d) ZDP.
Záväzok z pohľadu právneho znamená niečo splniť, niečo dať, niečoho sa zriecť alebo niečo strpieť. Pre účely účtovníctva sú záväzky definované v zákone o účtovníctve v § 2 ods. 4 písm. b) ako existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 ZÚ a vykazuje sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch.
Podľa § 25 ZÚ sa pohľadávky a záväzky ku dňu vzniku oceňujú menovitou hodnotou. Pri pochybných pohľadávkach, pri ktorých existuje riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne neuhradí, ako aj pri sporných pohľadávkach, pri ktorých sa vedie spor s dlžníkom o ich uznanie alebo zaplatenie a pri pohľadávkach voči dlžníkom v konkurznom konaní sa v účtovnej závierke znižuje ocenenie pohľadávok nepriamo vytváraním opravných položiek účtovaných na vrub nákladov.
Pohľadávky a záväzky zanikajú, ak sú zaplatené riadne a včas. Časové lehoty platenia záväzkov (lehota splatnosti) nie sú upravené v žiadnom právnom predpise a zmluvné strany by si ich mali dohodnúť.
Úroky z omeškania sú upravené v záväzkových obchodných vzťahoch. V súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s platením peňažného záväzku, je povinný platiť úroky z omeškania určené v zmluve.
Súčasťou cenovej politiky podnikateľov sú aj cenové zľavy. V podstate môže ísť o cenové zľavy objektívne alebo subjektívne. Podľa § 22 ods. 6 PÚP súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny. Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje ako zníženie nákladov na predané alebo spotrebované zásoby.
Zaradenie subjektu - organizácie do sektora verejnej správy vykonáva Štatistický úrad SR v súlade s pravidlami metodiky ESA 2010 platnými v Európskej únii pre sektorovú klasifikáciu subjektov v systéme národných účtov.
Zaradením do verejnej správy vznikajú subjektu určité povinnosti v oblasti finančného výkazníctva - t. j. predkladať údaje z účtovníctva resp. finančné výkazy (FIN). Finančné výkazy je potrebné začať predkladať s údajmi za obdobie od zaradenia do sektora verejnej správy (uvedené v Oznámení Štatistického úradu SR) ku dňu, ku ktorému sa aktuálne výkazy predkladajú.
Výkaz poskytuje údaje o všetkých príjmoch (hotovostných a bezhotovostných) v časti I. resp. o finančných operáciách v časti II., realizovaných na všetkých účtoch subjektu verejnej správy. Klasifikácie používané vo výkazoch zahŕňajú:
Vlastníctvo nehnuteľnosti predstavuje pre mnohých z nás významnú časť majetku a životnej stability. Či už kupujete, predávate, zakladáte hypotéku, dedíte, alebo potrebujete vyriešiť majetkovú rozdelenie, často sa stretnete s pojmom "znalecký posudok nehnuteľnosti". Znalecký posudok nehnuteľnosti je úradný dokument vypracovaný nezávislým a kvalifikovaným znalcom, ktorý objektívne určuje hodnotu konkrétnej nehnuteľnosti. Znalecký posudok má právnu relevanciu a je akceptovaný bankami, súdmi, štátnymi orgánmi a inými inštitúciami.
Znalecký posudok obsahuje:
Znalec transparentne uvedie metódy, ktoré použil na určenie hodnoty nehnuteľnosti:
tags: #usporiadanie #vs #vysporiadanie #rozdiel