Vysporiadanie podielov po dedičskom konaní a nárok na sociálny byt

Proces dedenia nehnuteľnosti je zložitý postup, ktorý si vyžaduje splnenie mnohých právnych a administratívnych krokov. Dedičské konanie je proces, ktorým súd prostredníctvom notára rozhoduje o prechode majetku a záväzkov zosnulej osoby na jej dedičov.

Úvod do dedičského konania

Úvodný krok pred dedičským konaním vykonáva matrika, ktorá doručí okresnému súdu úmrtný list poručiteľa. Súd následne poverí notára vedením dedičského konania. Jeho prvou úlohou je tzv. lustrácia, v rámci ktorej preverí stav majetku a dlhov poručiteľa. Notár oslovuje banky, Sociálnu poisťovňu a kataster, aby zistil, či zosnulý nezanechal dlhy. Taktiež sa oboznámi so všetkými možnými dedičmi.

Dedenie zo závetu

Dedenie na základe závetu je z právneho hľadiska jednoduchší spôsob rozdelenia majetku. Notár zisťuje existenciu závetu už pri predbežnom vyšetrení dedičstva. Ak bol závet spísaný, notár sa pri uzatváraní dedičskej dohody riadi poslednou vôľou zosnulého. V závete poručiteľ ustanoví svojich dedičov, určí ich dedičské podiely, alebo presne vymenuje veci a práva, ktoré majú pripadnúť konkrétnemu dedičovi. Poručiteľ môže majetok prerozdeliť určením podielov dedičov zlomkom alebo percentom v pomere k celému dedičstvu.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, nastupuje dedenie zo zákona. Kľúčovú úlohu pri určovaní oprávnených dedičov zohrávajú dedičské skupiny. Pri dedení zo zákona sa majetok delí rovným dielom, s výnimkou manžela dediaceho v druhej skupine. Notár po preverení stavu dedičstva a zistení všetkých oprávnených dedičov nariadi dedičské pojednávanie. Všetkých dedičov, ktorým zo zákona prislúcha dedičský podiel, informuje o ich dedičskom práve. Upovedomenie o dedičskom práve ich oboznámi so všetkými právami a povinnosťami vrátane možnosti odmietnuť dedičstvo. Lehota na odmietnutie dedičstva trvá 30 dní od upovedomenia zo strany notára.

Dedičské pojednávanie a dedičská dohoda

Dediči, ktorí svoj dedičský podiel neodmietnu, sa zúčastnia na neverejnom pojednávaní. Notár a zúčastnené osoby sa na pojednávaní snažia uzatvoriť konečnú dohodu. Ak niektorý z účastníkov nesúhlasí s navrhovaným prerozdelením majetku, notár má právo vykonať kroky potrebné k zabezpečeniu dedičstva dovtedy, kým nepríde k dohode. Ak všetci oprávnení dediči súhlasia s navrhovaným prerozdelením majetku, notár potvrdí dedičskú dohodu podpisom účastníkov konania a vydá záverečné uznesenie o dedičstve, ktorým schváli nadobudnutie nehnuteľného majetku. Uznesenie o dedičstve obsahuje všetky údaje potrebné k vyhláseniu právoplatnosti dedičstva.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

Povinnosti dedičov po nadobudnutí nehnuteľnosti

Dedičom, ktorí nadobudnú nehnuteľnosť dedením, vyplývajú zo zákona určité povinnosti. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykoná notár, alebo môže nový majiteľ požiadať o zápis sám. Kataster po zápise vydá nový list vlastníctva. Dedičovi ako novému vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká daňová povinnosť voči mestu alebo obci. Dedičské konanie je spoplatnené poplatkom pre notára a poplatkom súdu, ktoré závisia od hodnoty dedičstva.

Dodatočné dedičské konanie

Ak sa po právoplatnom skončení pôvodného dedičského konania objaví ďalší nevysporiadaný majetok po zosnulom, súd začne dodatočné dedičské konanie, v ktorom sa okruh dedičov nemení.

Spoluvlastníctvo a jeho vyporiadanie

Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva: podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). V oboch prípadoch je možné vyporiadanie dohodou, a ak k dohode nedôjde, rozhoduje na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania BSM: dohodou, rozhodnutím súdu alebo zo zákona.

Vyporiadanie BSM dohodou

Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou, ktorá sa musí vzťahovať na všetok majetok a veci, ktoré patrili do BSM. Písomná forma sa vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť. K vyporiadaniu by malo dôjsť do troch rokov od zániku manželstva, inak dochádza k vyporiadaniu BSM priamo zo zákona.

Súdne vyporiadanie BSM

Ak nedôjde k dohode, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z manželov súd. Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje sporové konanie, v ktorom účastníci plnia dôkaznú povinnosť a preukazujú svoje tvrdenia. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov

Vyporiadanie BSM zo zákona

Ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím súdu, platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Dôkazná povinnosť a bremeno

Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Princípy vyporiadania BSM

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Čo patrí do BSM

Predmet BSM možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných darom, dedičstvom, reštitúciou, alebo ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov.

Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

V prípade zániku BSM smrťou jedného z manželov sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel. Tá časť majetku, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému manželovi sa stáva predmetom dedičstva.

Prečítajte si tiež: Ako správne vysporiadať pozemok: Praktický návod

Nárok na sociálny byt

Pojem "sociálny byt" sa v poskytnutých informáciách priamo nespomína, ale je možné odvodiť niektoré súvislosti z uvedených príkladov. V kontexte dedičského konania, ak žila osoba s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starala sa o ňu, môže mať nárok na dedičstvo zo zákona (v tretej dedičskej skupine). Tento fakt by teoreticky mohol ovplyvniť aj nárok na sociálny byt, ak by podmienky pre jeho pridelenie zohľadňovali aj majetkové pomery a rodinné väzby. Avšak, priamy nárok na sociálny byt nie je dedičstvom, ale skôr sociálnou dávkou alebo službou, ktorá sa riadi inými predpismi a podmienkami stanovenými obcou alebo mestom.

Riešenie sporov a právna pomoc

Dedičské konania a vyporiadania majetku môžu byť sprevádzané spormi. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať právnu pomoc a poradiť sa s advokátom alebo notárom. Je dôležité poznať svoje práva a povinnosti a aktívne sa zúčastňovať na konaní.

tags: #vysporiadanie #podielov #po #dedičskom #konaní #a