Ústava SR a ochrana súkromného vlastníctva

Vlastnícke právo je základným pilierom spoločnosti a zohráva kľúčovú úlohu v systéme základných ľudských práv. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) zakotvuje ochranu súkromného vlastníctva, čím garantuje každému právo vlastniť majetok. Tento článok sa zameriava na analýzu ústavnej ochrany súkromného vlastníctva v Slovenskej republike, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a judikatúru.

Ústavné zakotvenie vlastníckeho práva

Vlastnícke právo je v právnom poriadku Slovenskej republiky reglementované v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Z hľadiska systematiky Ústavy sa právo vlastniť majetok radí medzi základné práva a slobody.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 Ústavy SR: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."

Článok 20 Ústavy SR je základným kameňom ochrany súkromného vlastníctva. Garantuje každému jednotlivcovi právo vlastniť majetok a stanovuje, že všetci vlastníci majú rovnaký zákonný obsah a ochranu svojho vlastníckeho práva. Dôležité je, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva ústavnú ochranu.

Medzinárodné aspekty ochrany vlastníckeho práva

Nielen náš právny poriadok, ale aj veľa iných právnych poriadkov radí medzi základné ľudské práva aj vlastnícke právo, ktoré je vôbec základným prvkom realizácie ľudského bytia. O jeho význame sa možno presvedčiť aj samotným zakotvením potreby ochrany tohto práva na viacerých miestach právnej úpravy počnúc medzinárodnými právnymi aktmi ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, či Listina základných práv a slobôd alebo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.

Prečítajte si tiež: Úrad práce a vaše práva

Článok 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje pokojné užívanie majetku. Ustanovuje, že „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva“.

Obmedzenia vlastníckeho práva

Ústava Slovenskej republiky pripúšťa obmedzenia vlastníckeho práva, avšak len za presne stanovených podmienok. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Prostriedky ochrany vlastníckeho práva

V prípade, ak dôjde k zásahu do vlastníckeho práva, ktorý právny poriadok nepripúšťa, vlastník má možnosť sa ochrany tohto práva domáhať viacerými zákonnými možnosťami. Prostriedkov na ochranu vlastníckeho práva je viacero, pričom práve ich správny výber v konkrétnom prípade predurčuje aj úspešnosť jeho ochrany. Na použitie jednotlivých právnych prostriedkov sa vyžaduje, aby boli dodržané aj zákonné predpoklady ich aplikácie, nakoľko v opačnom prípade sa môže za určitých okolností stať, že z použitia prostriedku ochrany, ktorý nespĺňa zákonné požiadavky sa stane neoprávnený zásah.

Vlastnícke žaloby

Vlastník má na ochranu svojho vlastníckeho práva predovšetkým k dispozícii vlastnícke žaloby, ktorých právny rámec možno nájsť v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená úprava rozlišuje jednotlivé druhy vlastníckych žalôb a to žaloby na vydanie veci a žaloby zapieracej. Podmienky na použitie týchto žalôb sú rôzne, to znamená že každá z nich sa použije na ochranu vlastníckeho práva v inom prípade. Z tohto dôvodu je potrebné sa venovať aj podmienkam ich použitia, aby vlastník vedel, ktorú žalobu použiť v konkrétnom prípade, nakoľko správny výber žaloby vplýva na úspešnosť ochrany vlastníckeho práva.

Žaloba na vydanie veci (reivindikačná žaloba): Aby sa vlastník mohol domáhať ochrany touto žalobou musia byť splnené podmienky jej použitia. V súdnom konaní pri realizácii ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom reivindikačnej žaloby sa žalovaný môže voči uplatňovanému nároku vlastníka brániť námietkami.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok?

Zapieracia žaloba (negatórna žaloba): V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka zapieraciu žalobu môže použiť vlastník v prípade, ak tretia osoba neoprávnene zasiahla do jeho vlastníckeho práva. Tento zásah však musí byť iný ako je neoprávnené zadržiavanie veci, čo je hlavnou odlišnosťou od žaloby na vydanie veci. Použitie zapieracej žaloby je v praxi časté najmä v prípade obťažovania suseda hlukom, prachom, popolčekom, tienením, zvukom, či inými spôsobmi. Pričom v každom prípade musí ísť o obťažovanie suseda nad mieru primeranú pomerom.

Iné prostriedky ochrany vlastníckeho práva

Treba ešte poukázať aj na to, že vlastnícke právo možno chrániť aj inak, inými prostriedkami, ktoré zákon vlastníkovi poskytuje. V tomto smere možno uviesť rozdelenie právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria prostriedky, ktoré slúžia nielen na ochranu vlastníckeho práva, ale i na ochranu iných subjektívnych práv. V rámci tejto skupiny má vlastník k dispozícii možnosť požiadať o súdnu ochranu (§ 4 Občianskeho zákonníka), o predbežnú ochranu obcou (§ 5 Občianskeho zákonníka) alebo môže využiť svojpomoc (§ 6 Občianskeho zákonníka).

Aplikačné problémy právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva

Aplikačné problémy právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva - vlastníckych žalôb vykazujú v určitých prípadoch nezrovnalosti, ktoré bolo vhodné precíznejšou právnou úpravou odstrániť. Teraz sa treba povenovať vzťahom jednotlivých žalôb slúžiacich na ochranu vlastníckeho práva.

Vzťah zapieracej žaloby a žaloby podľa § 80 písm. c) OSP: Ak tretia osoba do vlastníckeho práva iného subjektu neoprávnene zasahuje tým, že len takýmto zásahom hrozí, potom nie je možné postupovať podľa zapieracej žaloby, ale už je na mieste postup podľa osobitnej žaloby upravenej zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Ide o tzv. určovaciu žalobu, ktorou sa vlastník môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva na súde s požiadavkou, aby súd určil, či tu je alebo nie je určitý právny vzťah.

Vzťah žaloby na vydanie veci a žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia: Kým žalobou na vydanie veci možno požadovať len vydanie určitej individualizovanej veci, žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia možno požadovať aj vydanie ekvivalentu veci v podobe peňazí, čo podľa § 126 ods.

Prečítajte si tiež: Práva seniorov so ZP na Slovensku

Vzťah zapieracej žaloby a žaloby na náhradu škody: V prípade, ak dôjde k stretu možného použitia oboch týchto žalôb, prednosť má žaloba na náhradu škody pred žalobou zapieracou.

Vzťah zapieracej žaloby a žaloby podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Zapieraciu žalobu možno podať spravidla len v prípade zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo v prípade, ak hrozí ich opakovanie. Použitie žaloby podľa § 417 ods.

Ochrana vlastníckeho práva v kontexte domáceho násilia

V kontexte domáceho násilia, ochrana vlastníckeho práva nadobúda špecifický rozmer. Vylúčenie bezpodielového spoluvlastníka z užívania spoločnej veci patriacej do BSM ide o konkurenciu dvoch práv. Na jednej strane práva jedného manžela vyplývajúce z § 123 OZ a 144 OZ a na strane druhej záujem štátu na tom, aby právo chránilo druhého manžela ako slabšiu stranu. Vylúčenie bezpodielového spoluvlastníka z užívania spoločnej veci je krajným a výnimočným riešením. Ide totiž nesporne o pomerne veľký zásah do bezpodielových spoluvlastníckych práv spoluvlastníka. Právo však musí chrániť slabšiu stranu. A to aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Jedným z predpokladu obmedzenia užívacieho práva v prípadoch domého násilia je podanie kvalifikovaného žalobného návrhu (Návrh na vydanie neodkladného opatrenia na vylúčenie z užívania jedného manžela napr. z bytu alebo domu resp. Žaloba na vylúčenie z užívania jedného manžela napr.

Podľa doktrinárneho výkladu ustanovenia § 146 ods. 2 OZ možno za použitia analógie aplikovať aj v prípade existujúceho násilia alebo jeho hrozby v čase, keď BSM síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila zákonná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods.

Ústavný súd a ochrana vlastníckeho práva

Ústavný súd Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane ústavnosti, vrátane ochrany základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj právo vlastniť majetok. Ústavný súd môže rozhodovať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že ich základné práva boli porušené.

Príklady z judikatúry Ústavného súdu

Ústavný súd sa vo svojej judikatúre opakovane zaoberal otázkami ochrany vlastníckeho práva. Napríklad, v konaniach o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd posudzoval, či došlo k zásahu do vlastníckeho práva a či tento zásah bol v súlade s ústavou a zákonom.

tags: #ústava #SR #súkromné #vlastníctvo #ochrana