
Ústavná starostlivosť o deti predstavuje komplexnú formu pomoci a ochrany poskytovanú deťom, o ktoré sa ich biologickí rodičia nemôžu, alebo nechcú starať. Táto forma starostlivosti je zabezpečovaná štátom alebo inými subjektmi v zariadeniach, ktoré sú na to určené. Cieľom ústavnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu náhradné prostredie, ktoré mu poskytne výchovu, vzdelanie, bývanie a celkovú starostlivosť, a to všetko v záujme jeho zdravého vývinu.
Ústavná starostlivosť o deti je upravená zákonom o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z.). Tento zákon zdôrazňuje, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti. Nedostatočné bytové alebo majetkové pomery rodičov sa nepovažujú za vážne ohrozenie výchovy dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti vždy prihliada na záujem dieťaťa, vrátane jeho citových väzieb k súrodencom. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a hodnotí jej účinnosť v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov na strane rodičov, určí im lehotu na úpravu ich pomerov. Ak rodičia zabezpečia úpravu pomerov, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak tak neurobia, súd začne konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť, ak dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Ústavná starostlivosť o deti sa realizuje v rôznych zariadeniach, ktoré sú zamerané na špecifické potreby detí. Medzi tieto zariadenia patria:
Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku
Centrá pre deti a rodiny: Tieto centrá nahrádzajú dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Vykonávajú sa v nich rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a uložení výchovného opatrenia. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, mladý dospelý môže požiadať o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie znamená zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.
Centrá pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu: Tieto centrá sú určené pre deti, ktoré sa nachádzajú na území štátu bez sprievodu dospelej osoby. Centrum utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka a rešpektuje kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa. Centrum je povinné zistiť názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu alebo azyl.
Detské domovy: Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Na Slovensku existujú štátne a neštátne detské domovy. Detské domovy prechádzajú transformačnými zmenami, ktoré zahŕňajú vytváranie samostatných skupín a zmenu veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami alebo so samostatnými skupinami v rodinných domoch alebo bytoch.
Profesionálna náhradná rodina je organizačná súčasť detského domova, ktorá umožňuje dieťaťu stálosť osoby alebo manželov, ktorí mu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako je pestúnska starostlivosť. Detský domov poskytuje zamestnancovi (profesionálnemu rodičovi) finančné prostriedky na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa a poskytuje mu základné vybavenie.
Vykonávanie ústavnej starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine má prednosť pred jej vykonávaním v samostatne usporiadaných skupinách. Ústavná starostlivosť sa vykonáva v profesionálnej náhradnej rodine najmä pre dieťa, ktoré bolo odňaté zo starostlivosti rodičov na prechodný čas, vyžaduje liečebno-výchovnú starostlivosť, je občan s ťažkým zdravotným postihnutím, vyžaduje zvýšenú starostlivosť z dôvodu porúch správania, drogovo závislé alebo inak závislé, alebo bolo týrané, pohlavne zneužívané.
Prečítajte si tiež: Príklady geriatrických zariadení
V situáciách, keď sa nemôže o dieťa s mentálnym postihnutím starať rodina, preberá starostlivosť štát. V prvých rokoch sú deti umiestňované v dojčeneckých ústavoch, neskôr v detských domovoch alebo ústavoch sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom. Deti s mentálnym postihnutím môžu byť aj v pestúnskej starostlivosti alebo môžu byť adoptované. Za komplexnú starostlivosť poskytovanú deťom s mentálnym postihnutím je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Konanie o prijatí do ústavu sociálnej starostlivosti (ÚSS) sa začína na základe podania žiadosti rodičmi, zákonnými zástupcami alebo opatrovníkmi dieťaťa s mentálnym postihnutím. Konanie sa môže začať aj z podnetu miestneho zastupiteľského úradu. K prijatiu sa vyjadruje aj posudkový lekár. Pri zvyšovaní úrovne ústavnej sociálnej starostlivosti má veľký význam spolupráca ústavov s rodičmi detí. Rodičia by mali mať voľný prístup do ústavu a možnosť komunikovať so svojimi deťmi.
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú centrá pre deti a rodiny, centrá pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu, resocializačné strediská a iné zariadenia zriadené na vykonávanie opatrení podľa zákona. Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie. Zariadenie vykonáva svoju činnosť ambulantnou formou, celodennou formou alebo po určitú časť dňa, pobytovou formou.
Dieťa v ústavnej starostlivosti má právo na rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti, na ochranu pred diskrimináciou, násilím a zneužívaním. Má právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, primeranú výživu, bývanie a ošatenie. Má právo na kontakt s rodinou, ak to nie je v rozpore s jeho záujmami. Má právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je zdravotnícky pracovník povinný poučiť pacienta (dieťa) o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Ústavná starostlivosť na Slovensku
tags: #ústavná #starostlivosť #o #deti #definícia