Protiústavné premlčanie: Analýza rozhodnutí Ústavného súdu a ich dopadov na slovenské právo

Ústavný súd Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane ústavnosti a zákonnosti v krajine. Jeho rozhodnutia majú zásadný vplyv na fungovanie právneho systému a ochranu základných práv a slobôd občanov. V posledných rokoch sa Ústavný súd opakovane zaoberal otázkami premlčania v rôznych oblastiach práva, pričom niektoré z týchto rozhodnutí vyvolali rozsiahle diskusie a polemiky. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto rozhodnutí, ich odôvodnenie a potenciálne dopady na právnu prax na Slovensku.

Úvod do problematiky premlčania

Premlčanie je právny inštitút, ktorý obmedzuje časové obdobie, počas ktorého je možné uplatniť určité právo na súde. Po uplynutí premlčacej doby sa právo stáva nevymáhateľným, čo znamená, že súd nemôže rozhodnúť v prospech strany, ktorá si ho uplatňuje. Cieľom premlčania je zabezpečiť právnu istotu a stabilitu, ako aj motivovať veriteľov, aby si svoje práva uplatňovali včas.

Nález Ústavného súdu vo veci ochrany spotrebiteľa

V roku 2018 Ústavný súd SR rozhodoval o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. Okresný súd Košice II počas súdneho konania dospel k záveru, že citované ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s ústavným právom účastníka konania na súdnu ochranu a podal na Ústavný súd návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.

Základom novely Občianskeho zákonníka je zavedenie úplne nového ustanovenia § 54a. Táto zmena bola zavedená novelizačným zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorý obsahuje výhradne dva novelizačné body Občianskeho zákonníka. Doplnenie tohto nového ustanovenia bolo vyvolané potrebou zosúladiť doterajšie právne predpisy s novým nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7. februára 2018. V tomto náleze Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Konkrétne išlo o nesúlad s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.

Ústavný súd SR povedal, že zákon, ktorý núti súdy automaticky zamietať žaloby, v ktorých veritelia (dodávatelia tovarov a služieb) uplatňujú premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, je protiústavný. Náš zákonodarný orgán preto namiesto toho prijal novelu, podľa ktorej premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv budú nevymáhateľné. Zdá sa vám, že fakticky ide o to isté? Vaše zdanie vás neklame. Otázka znie, na čo nám je potom Ústavný súd SR…

Prečítajte si tiež: Sme rodina a Ústavný súd

Ústavný súd SR sa vyjadril, že je protiústavné, ak súdy musia automaticky zamietať žaloby, v ktorých veritelia uplatňujú svoje premlčané pohľadávky proti spotrebiteľom bez toho, aby títo spotrebitelia sami aktívne vzniesli námietku premlčania. Národná rada SR bola povinná túto protiústavnosť odstrániť. Prijala preto zákonné ustanovenie, podľa ktorého nebude možné vymáhať premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv. Praktický dopad tejto novej právnej úpravy je teda takmer totožný s dopadom pôvodnej právnej úpravy, ktorú Ústavný súd SR odmietol.

Nová právna úprava má aj ďalšie nedostatky. Je retroaktívna, porušuje viaceré základné práva a slobody týkajúce sa rovnosti (je teda diskriminačná), vyvoláva právnu neistotu, vnáša nejasné pojmy do nášho právneho poriadku, čiastočne paradoxne zužuje ochranu spotrebiteľov a spôsob jej prijatia zo strany Národnej rady SR popiera princíp trojdelenia moci.

Ústavný súd povedal, že tento paragraf je protiústavný. Protiústavnosť videl najmä v tom, že predmetný paragraf spôsobuje neodôvodnenú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom v prospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa sledovaná skúmaným paragrafom presiahla hranicu únosnosti a zasiahla do majetkových práv dodávateľov v neprimeranej miere. Zároveň núti súdy, aby neboli nestranné. Porušených tak bolo niekoľko dôležitých princípov právneho štátu.

Prijala nové znenie paragrafu, ktoré prináša takmer tie isté praktické následky, ako Ústavným súdom zrušený paragraf. Súdy budú musieť opäť automaticky zamietať žaloby, v ktorých sa budú uplatňovať premlčané pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, pričom dlžník nebude musieť aktívne vzniesť námietku premlčania. Nový paragraf včlenený tentokrát do Občianskeho zákonníka znie na prvý pohľad inak (je odlišne naformulovaný), ale výsledok jeho použitia je až na zopár „kozmetických“ detailov totožný s výsledkom použitia zrušeného protiústavného paragrafu.

NR SR týmto spôsobom akoby deklarovala aroganciu svojej moci a povedala, že ju nezaujíma, čo hovorí Ústavný súd SR. NR SR sa tvári, že funguje len podľa svojich vlastných pravidiel a akékoľvek obmedzovanie svojej činnosti odmieta akceptovať.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a Ústavný súd: Čo sa zmenilo?

Ak sa tvárime, že žijeme v právnom štáte, nemôže byť jednému orgánu jedno, čo robí druhý orgán. Ak Ústavný súd SR po rozsiahlej právnej úvahe vyhlási určité pravidlá fungovania v našej spoločnosti za protiústavné, nemôžu sa prijať späť tie isté pravidlá, ktoré sú vyjadrené len inými slovami. Z takéhoto postupu logicky vyplýva, že aj novoprijaté pravidlá musia byť protiústavné, nakoľko narážajú na tie isté problémy, na ktoré Ústavný súd SR už raz upozornil.

Veritelia zo spotrebiteľských zmlúv budú mať menej práv, než veritelia z iných zmlúv. Naopak, dlžníci zo spotrebiteľských zmlúv budú mať viac práv, než dlžníci z iných druhov zmlúv. Aký je dôvod pre zavedenie takýchto diskriminačných pravidiel? To NR SR vôbec nevysvetľuje. Podľa nášho názoru týmto ale dochádza k jasnému porušeniu článku 12 Ústavy SR („Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na (…) iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“) ako aj článku 46 Ústavy SR („Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde …“) a článku 47 Ústavy SR („Všetci účastníci sú si v konaní (pozn.: v súdnom konaní) podľa odseku 2 rovní“).

Retroaktivita (pôsobenie novej právnej normy na vzťahy, ktoré vznikli ešte pred prijatím tejto normy) je ďalším problémom prijatej novely. V právnom štáte by retroaktivita nemala nastávať. Výnimočne môže nastať tzv. nepravá retroaktivita, ak vylepšuje dovtedy zle fungujúce spoločenské vzťahy. Nepravá retroaktivita ale nie je prijateľná, ak by zhoršila právne postavenie niektorých subjektov. Keďže prijatá novela zhoršuje právne postavenie aj tých veriteľov, ktorí uzavreli spotrebiteľské zmluvy ešte pred jej prijatím, a teda v čase uzavretia zmluvy nemali potuchy, čo sa s ich právami za niekoľko mesiacov udeje, prijatá novela je aj z tohto dôvodu neakceptovateľná.

Rozhodnutie Ústavného súdu v súvislosti s novelou Trestného zákona

Ďalším príkladom zásahu Ústavného súdu do oblasti premlčania je jeho rozhodnutie v súvislosti s novelou Trestného zákona. Ústavný súd rozhodoval napriek tomu, že novela ešte nevyšla v Zbierke zákonov. Argumentuje tým, že právomoc pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu mu dáva priamo text ústavy a nižšia norma mu v tom nemôže zabrániť. Rozhodnutie pléna nebolo jednomyseľné. Dvaja sudcovia pripojili odlišné stanoviská. Ústavný súd mal podľa nich aj v prípade Trestného zákona pozastaviť účinnosť len konkrétnych ustanovení a nie celej časti novely, ktorá rieši Trestný zákon.

Novela Trestného zákona by mala zaviesť zmiernenie trestov napríklad za korupciu, skrátiť premlčacie lehoty a urobiť z domáceho väzenia primárnu formu trestu za viaceré trestné činy. Všetky tieto zmeny sú na základe rozhodnutia pléna pozastavené.

Prečítajte si tiež: Podmienky odchodu do dôchodku

V Trestnom poriadku sa pozastavuje účinnosť novinky, ktorá by umožnila spätne preskúmať už právoplatné schválené dohody o vine a treste. Okrem toho sa po 15. marci zatiaľ nebude uplatňovať ani ustanovenie, že dôkaz získaný donútením alebo sľubom nezákonného benefitu spolupracujúcej osobe by sa mohol použiť len proti osobe, ktorá donútenie spôsobila, alebo v prospech obvineného.

Ústavný súd prijal v plnom rozsahu na ďalšie konanie dovedna tri návrhy k vládnej novele Trestného zákona. Súd už pred dnešným verdiktom spojil návrh prezidentky s dvoma návrhmi, ktoré pripravili opoziční poslanci. Novelu schválila vláda ešte 7. decembra minulého roka.

Rozhodnutie Ústavného súdu musí ešte vyhlásiť ministerstvo spravodlivosti v Zbierke zákonov. Na to má rezort 15 dní, ktoré začnú plynúť od doručenia rozhodnutia ministerstvu. Zatiaľ nie je jasné, či sa tak už stalo. Ak áno, ministerstvo spravodlivosti bude musieť rozhodnutie do 14. marca zverejniť, teda do nadobudnutia účinnosti zákona, ktorá je 15. marca. Ústavný súd od ministerstva spravodlivosti očakáva, že zabezpečí zverejnenie jeho rozhodnutia v Zbierke zákonov, a to tak, aby nedochádzalo k mareniu výkonu jeho právomoci pri ochrane ústavnosti.

Poslanci Národnej rady v stredu schválili novelu Trestného zákona, ktorou vrátili pôvodné premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch, teda 20 rokov. O novele rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Podľa starej trestnoprávnej zásady všeobecne akceptovanej v európskom priestore a vyjadrenej u nás v § 2 ods. Teda skrátené premlčanie sa vzťahuje aj na také trestné činy, za ktoré bolo vznesené obvinenie až po čase premlčania podľa novej, kratšej premlčacej doby a teda takéto trestné konanie nemôže pokračovať.

Kritika a reakcie na rozhodnutia Ústavného súdu

Rozhodnutia Ústavného súdu v súvislosti s premlčaním vyvolali rôzne reakcie. Niektorí právnici a politici kritizovali súd za údajné zasahovanie do právomocí zákonodarného orgánu a za spomaľovanie prijímania potrebných reforiem. Iní, naopak, ocenili súd za ochranu ústavnosti a základných práv občanov.

Minister spravodlivosti Boris Susko na sociálnej sieti reagoval, že ak sú medializované informácie pravdivé, Ústavný súd poprel svoje predošlé rozhodnutia. Pripomenul tiež, že novela ešte nevyšla v Zbierke zákonov, a teda nie je platná. „Nikdy v histórii sa nestalo, že by Ústavný súd rozhodol o zákone, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť.“

Z vládnej koalície sa ozval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS). Hovorí, že Ústavný súd skonštatoval, že rušenie špeciálnej prokuratúry nie je protiústavné, čím uznal, že parlament mal právo o tom rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní.

„Vlastne ústavný súd sa priklonil k tvrdeniu vlády, že špeciálna prokuratúra je organizácia, ktorá porušovala na Slovensku ľudské práva a preto ju treba urýchlene zrušiť. Krásna Lipšicová vizitka,“ píše v statuse Taraba.

Zdôraznil, že Ústavný súd tak poprel vlastné predošlé rozhodnutia. „Ústavný súd pri trestnom zákone pri niektorých paragrafoch (najmä sadzby, premlčania a kajúcnici) pozastavil ich účinnosť, čo neznamená, že zmeny trestných sadzieb a premlčacích lehôt vyhlásil za protiústavné,“ vysvetľuje minister.

Je presvedčený, že parlament má „výsostné právo“ meniť trestné sadzby, pretože má zákonodárnu moc. Minister Taraba si myslí, že ak Ústavný súd nechal dnes zrušiť špeciálnu prokuratúru a odobril pri tom skrátené legislatívne konanie, tak rovnako bude musieť odobriť zmenu trestných sadzieb a premlčacích lehôt.

„Ústavný súd dnes rozhodol o pozastavení kľúčovej časti hanebnej novely Trestného zákona. Dnes vzbudzuje nádej, že je dostatočne silnou inštitúciou pre ochranu demokracie a právneho štátu na Slovensku,“ zdôraznila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Na rozhodnutie ÚS reagovalo aj Progresívne Slovensko. „Prichádza na naše slová. Hovoríme to od začiatku - mafiánska novela Trestného zákona je nielen nebezpečná, ale je aj protiústavná. A, zdá sa, že problémy v nej vidí aj Ústavný súd,“ uviedol Michal Šimečka v zaslanom stanovisku.

Šéf progresívcov píše, že odpor a boj mali zmysel. „V parlamente, na námestiach po celom Slovensku, aj ústavnou sťažnosťou. Nikdy sa nesmieme vzdať. Slovensko si nenecháme ukradnúť, ani Ficom, ani Dankom, ani Pellegrinim.“

Podľa Branislava Gröhlinga z opozičnej strany SaS zachránil Ústavný súd spravodlivosť na Slovensku. „Ďakujem. A ďakujem aj pani prezidentke, ľuďom na námestiach a kolegom z opozície,“ uviedol na sociálnej sieti.

Predseda SaS Richard Sulík na sociálnej sieti napísal, že vládna koalícia nemôže mať všetko. „Nemáte až takú moc, aby ste ovládli celú krajinu, pretože veľkú časť z nej tvoria ľudia, ktorým to nie je jedno. Navyše má schopných opozičných politikov a na jej čele stojí rozumná prezidentka,“ dodáva.

Kresťanskodemokratické hnutie víta rozhodnutie Ústavného súdu. Je presvedčené, že tento krok je dôkazom, že Slovenská republika je stále právnym štátom, kde funguje systém bŕzd a protiváh.

„Od začiatku sme tvrdili, že novela Trestného zákona sa má prijímať po širokej odbornej diskusii pre zvýšenie bezpečnosti všetkých ľudí na Slovensku a nie za účelom zabezpečiť pre pár vyvolených bezpečnosť a beztrestnosť.

Vplyv rozhodnutí Ústavného súdu na premlčanie trestného stíhania

Publikované: 07. 07. SR rozhodnutie k preskúmavaniu tzv. protiústavné označil ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. 40/2024 Z.z. týkajúce sa účinkov prerušenia premlčania trestného stíhania. Podľa § 438k ods. 5 Tr. (zákon č. z dôvodov podľa § 87 ods. Podľa § 87 ods. 3 písm. zák. (v znení zákona č. konkrétnej osobe podľa § 206 ods.1 Tr. por. vznesenia obvinenia v zmysle § 205 Tr. por. neprerušuje, ale spôsobuje spočívanie premlčacej doby podľa § 87 ods.2 písm. d) Tr. zák.). vidí. plynúť celá odznova (§ 87 ods. 4 Tr. zák.). môžu nastať rôzne situácie, ktoré do jej plynutia môžu zasiahnuť. premlčacia doba. Z hľadiska zákona č. Z.z. miernejší prečin s premlčacou dobou tri roky. a k premlčaniu trestného stíhania nemohlo prísť. premlčaciu dobu na 3 roky, avšak až s účinnosťou od júla roku 2024. roky a k vzneseniu obvinenia došlo až po 4 rokoch? ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z.z. aby nadobudlo účinnosť. ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. Trestného poriadku. zákonnej úprave, ich účinky zostanú zachované. nič nemôže zmeniť, pretože pôsobí až do budúcnosti. o časovej pôsobnosti Trestných zákonov (§ 2 ods.1 Tr. anulovali účinky procesných úkonov uvedených v § 87 ods.3 písm. a) Tr. ktoré boli riadne vykonané za účinnosti skoršieho znenia Trestného zákona (Najvyšší súd ČR sp. zn. 6 Tdo 584/2004). plynúť nová premlčacia doba. tejto kratšej premlčacej doby. prerušenie premlčacej doby (Najvyšší súd ČR sp. zn. zákona sa uplatní iba do budúcnosti, t. j. dňa nadobudnutia účinnosti novely Trestného zákona. spätne nerušia (Najvyšší súd ČR sp. zn. prechodné ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. Z.z. premlčacích dôb prijatých zákonom č. 40/2024 Z.z. doby aplikovať až od nadobudnutia účinnosti trestného zákona č. ktorý bolo vznesené obvinenie (t. j. vzťahu k tejto miernejšej právnej kvalifikácii skutku. (judikatúra NS ČR R 6/2007). prechodné ustanovenie § 437 ods. vytvorené zákonom č. 300/2005 Z.z. ústavného súdu publikovaný pod č.

Skrátené legislatívne konanie a jeho ústavnosť

V súvislosti s novelou Trestného zákona sa objavili aj otázky týkajúce sa skráteného legislatívneho konania, v ktorom bola novela schválená. Niektorí právnici a politici tvrdili, že skrátené konanie bolo v tomto prípade neopodstatnené a že porušilo ústavné princípy. Iní, naopak, argumentovali, že skrátené konanie bolo nevyhnutné na rýchle prijatie potrebných zmien v trestnom práve.

Citujem dve pasáže zo stanoviska Právnickej fakulty UK: „V prípade, keď vláda ako predkladateľ návrhu zákona ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie uvádza nevyhnutnosť prijatia legislatívnych opatrení v oblasti trestného práva nadväzujúcich na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie, a tiež snahu vyriešiť výhrady zo strany Európskej komisie, a to v záujme predídenia sankcionovania a postihu Slovenskej republiky za absentujúcu alebo nesprávnu transpozíciu práva EÚ do vnútroštátneho právneho poriadku nášho štátu, a tiež vyhovenie požiadavkám nastolených judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, možno dôvodne predpokladať, že ide o reálne, bezprostredné a priame ohrozenie vládou identifikovaných základných práv a slobôd, čo vyplýva priamo z existujúcej právnej úpravy. Je preto potrebné na túto existujúcu hrozbu bezodkladne reagovať, aby sa predišlo obmedzeniu či dokonca popretiu základných práv a slobôd. Namietané nedostatky skráteného legislatívneho konania nemožno posudzovať izolovane a zároveň súčasne hovoriť o spoločnej ústavnej intenzite zásahu do ústavne garantovaných princípov demokratického a právneho štátu. Súčet minoritných nedostatkov legislatívneho procesu nemôže vo svojom dôsledku mať takú intenzitu, že by spochybnil ústavnosť daného legislatívneho procesu ako celku. Nešlo o procesy, ktoré by sa vymykali z bežného rámca politického boja, preto nie každé porušenie pravidiel legislatívneho procesu vyvoláva protiústavnosť prerokovaného a schváleného zákona.

tags: #ústavný #súd #protiústavné #premlčanie