Závet alebo darovacia zmluva: Rozdiely a úvahy pri prenose majetku

Právny systém ponúka viacero spôsobov, ako previesť majetok na potomkov. Tento článok poskytuje podrobnú analýzu rozdielov medzi darovacou zmluvou a závetom, pričom poukazuje na výhody a nevýhody každého spôsobu prerozdelenia majetku. V zásade existujú dve základné riešenia: (i) prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo (ii) prerozdelenie majetku mortis causa (pre prípad smrti).

Daňové aspekty darovania a dedenia

Z daňového hľadiska sú darovanie a dedenie rovnocenné. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) nepodlieha dani z príjmov príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

Je dôležité poznamenať, že predchádzajúca právna úprava, zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2004. V súčasnosti sa však občas objavujú tendencie na jej opätovné zavedenie.

Podľa súčasného právneho stavu je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Trvalý pobyt už nemá vplyv na daň z príjmu v prípade prevodu nehnuteľností (§ 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Podobne, aj v prípade darovania je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Ani v tomto prípade sa oslobodenie nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov).

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca písaním závetu na nehnuteľnosť

V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že (i) ide o dediča v priamom rade alebo manžela a (ii) uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou.

Súdne a notárske poplatky

Súdny poplatok za konanie o dedičstve je do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov) 6.50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva 16.50 eur a nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva 0,2 %, najviac 165,50 eura (položka 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Čím menej toho poručiteľ zanechá (resp. vyporiada za života), tým nižší bude súdny poplatok, pričom aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.50 eur. Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku; obdobne § 187 a § 188 Civilného mimosporového poriadku).

Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, resp. majetok viac ako nepatrnej hodnoty, odmena notára sa vypočítava percentuálne odstupňovaným podielom zo všeobecnej hodnoty majetku závislým od výšky majetku, ktorý tvoria iba aktíva bez odpočítania dlhov poručiteľa. Za každých okolností je odmena notára najmenej vo výške 23 eur, pričom k tomu je potrebné prirátať tiež náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (bližšie pozri vyhlášku MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov). V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát (§ 140 ods. 1 OSP).

V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu v závislosti od subjektu, ktorý podpis osvedčuje - obec, obvodný úrad alebo notár). Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur - tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky, v takom prípade je poplatok vo výške 33 eur a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrh na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, t.j. výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur (položka 11 prílohy zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch).

Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou darovania vychádza pri úplnej optimalizácii nákladov približne na 20 eur, ak nepočítame s odmenou advokáta v prípade, že zúčastnené strany si dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca závetom

Darovacia zmluva: Výhody a nevýhody

Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu, nakoľko darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti je zo zákona absolútne neplatná (§ 628 ods. 3 OZ).

Z pohľadu nadobúdateľa (obdarovaného) je nevýhodou to, že za istých okolností sa darca môže domáhať vrátenia daru, resp. jeho peňažnej ekvivalencie - podľa ustanovenia § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Darcovi možno odporučiť, aby na svojej strane zohľadnil a posúdil, či sa prípadným darovaním nevystaví nebezpečenstvu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona.

Výhodou darovania pre obdarovaného je predovšetkým to, že s výnimkou možnosti vrátenia daru a právnej neúčinnosti darovania voči veriteľom darcu, obdarovaný o tento dar už nemôže prísť - v prípade ponechania na dedenie sa situácia môže rôznymi spôsobmi modifikovať, pričom vlastník môže do svojej smrti s týmto majetkom disponovať, t.j. previesť ho inú osobu, príp. zaťažiť, môže dôjsť taktiež k rozšíreniu okruhu dedičov, vydedeniu, odkázania závetom inému dedičovi a pod. Práve z týchto dôvodov budú mať potomkovia záujem na nadobudnutí majetku ešte za života poručiteľa.

Závet: Výhody a nevýhody

Nevýhodou ponechania na dedenie pre potomkov je aj inštitút vydedenia, ktorého dôvody sú vymedzené užším spôsobom oproti dôvodom na vrátenie daru. Čo do obsahu má závet v podstate rovnaké účinky ako darovacia zmluva - závet možno v tomto smere označiť ako darovanie pre prípad smrti.

Prečítajte si tiež: Závet a dedičstvo: praktické rady

S ohľadom na náklady spojené s dedením je z tohto hľadiska lepšou alternatívou darovacia zmluva za života darcu. Navyše pre tvorbu závetu sú zákonom ustanovené prísnejšie formálne podmienky pre jeho platnosť.

Ďalšou výhodou darovania ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať je to, že darovanie čo do kvantity majetku nie je zákonom nijako limitované - pri závete totiž obmedzuje testamentárnu dispozíciu kategória tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa ustanovenia § 479 OZ „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov“.

Vplyv darovania na dedenie: Kolácia

Darovanie za života však má predsa vplyv na dedenie. Táto skutočnosť je korigovaná v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel (tzv. kolácia) obdarovaného dediča, čim dochádza fakticky k zníženiu jeho dedičského podielu - z uvedeného vyplýva, že aj na darovanie uskutočnené za života darcu sa prihliada pri prerozdelení majetku v rámci dedičského konania, čím sa tento inštitút svojimi účinkami približuje inštitútu tzv.

Kolácia je upravená v ustanovení § 484 OZ, podľa ktorého „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Príklad kolácie: Po poručiteľovi ostali štyria dedičia bez zanechania závetu z toho manžel a tri deti. V danom prípade dedia zo zákona v prvej dedičskej skupine rovným dielom. Jedno z detí však za života poručiteľa dostalo do daru nehnuteľnosť za 100.000 eur. Majetok po poručiteľovi po odpočítaní dlhov je vo výške 300.000 Eur. Tzv. kolačná podstata (hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané) je v tomto prípade 400.000 eur. Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal. Keďže dedičia sú štyria a dedia rovným dielom na každého pripadá 100.000 eur. Nakoľko jedno z detí dostalo neobvyklý dar presahujúci rámec bežného darovania vo výške 100.000 eur, tento dar sa započíta na jeho dedičský podiel, t.j. na tohto dediča nepripadá z dedičstva žiaden majetok.

Závet: Usporiadanie majetkových pomerov pre prípad smrti

Každý človek chce usporiadať svoje majetkové pomery. Majetok môžete odkázať urobením právneho úkonu pre prípad smrti - závetom, ktorý je známy aj pod názvom posledná vôľa alebo testament. Závet umožňuje závetcovi, aby usporiadal svoje majetkové pomery pre prípad smrti inak ako ustanovuje zákonné dedenie. Aby odkázal konkrétny majetok alebo celý majetok konkrétnemu dedičovi resp. dedičom v rôznych podieloch.

Závet je možné spísať ako vlastnoručný závet (holografný závet) alebo zriadiť v inej písomnej forme (napísať na stroji alebo na počítači) za účasti svedkov (alografný závet) alebo vo forme notárskej zápisnice u notára. Závet môžete uložiť doma alebo u notára, ktorý ho uloží do notárskeho centrálneho registra závetov a listín. V prípade, ak niektorý z vyššie uvedených druhov závetov nespĺňa zákonom požadované náležitosti, je neplatný. Najčastejšou formou zriadenia závetu závetcom je vo forme notárskej zápisnice u notára, ktorá bude mať nielen zákonom požadované formálne a obsahové náležitosti. Takýto závet následne notár uloží tiež do notárskeho centrálneho registra závetov a listín.

Závetca môže zanechať univerzálny závet teda závet na celý svoj majetok alebo môže odkázať respektíve rozdeliť svoj konkrétny majetok medzi rôzne osoby (dedičov). Ak závetca nerozhodol o všetkom svojom majetku platí, že zvyšný nerozdelený majetok sa dedí zo zákona. Okrem uvedenia majetku, musí závetca uviesť v texte závetu dediča respektíve dedičov, ktorým odkazuje celý majetok alebo konkrétny majetok. Závetca môže určiť aj podiely závetných dedičov, pričom platí, že ak ich neuvedie, podiely dedičov sú rovnaké.

Keď závetca odkáže svoj majetok závetom, môže so svojím majetkom disponovať až do svojej smrti. Osobe, ktorej ho odkázal, sa stane jeho majiteľom až po jeho smrti. Závetca tak isto môže kedykoľvek do svojej smrti závet zmeniť alebo odvolať. Závetca závetom taktiež zmení okruh dedičov, ktorí by inak po ňom dedili zo zákona. Môže ním rozdeliť majetok v inom pomere než by bol dedený zo zákona. Môže konkrétnemu dedičovi odkázať konkrétny majetok.

Ak je viac zákonných dedičov (potomkov) a niektorý z nich je v závete opomenutý, pričom ide o univerzálny závet na celý majetok, môže namietnuť relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že dostane polovicu zo zákonného podielu, ktorá by mu prináležala, ak by neexistoval závet. V prípade maloletého dediča, by tento dokonca dostal celý svoj zákonný podiel! Na to, aby niektorý potomok nenamietol relatívnu neplatnosť závetu, je potrebné spolu zo závetom spísať aj listinu o vydedení, ktorou vydedí svojho potomka zo zákonných dôvodov. Dôvody vydedenia môžu byť napadnuté na súde, pokiaľ nie sú dané (existujúce).

Aj keď si môžete závet spísať doma sami, neodporúča sa to, pretože ak spravíte chybu a závet bude neplatný alebo sa nenájde, vy budete po smrti a už s tým nič nespravíte. Preto je najlepšie spísať závet u notára, formou notárskej zápisnice, ktorý bude uložený do centrálneho registra závetov a listín.

Darovacia zmluva: Rozhodnutie za života

Darovanie predstavuje pre darcu možnosť rozhodnúť sa ešte počas svojho života, kto bude vlastniť a užívať jeho majetok. Darovacia zmluva ponúka možnosť previesť majetok na konkrétnu osobu a vylúčiť tak niektoré osoby alebo príbuzných z nadobudnutia tohto konkrétneho majetku dedením. Darca môže požadovať vrátenie daru, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správa tak, že porušuje dobré mravy. Takýmto konaním je napríklad neusporiadaný život obdarovaného alebo zavrhnutia hodné správanie obdarovaného k darcovi a podobne.

Darca sa rozhodne darovať nehnuteľnú vec počas života napríklad jednému zo svojich detí, pričom ostatným svojím deťom nedaruje žiaden majetok. V dedičskom konaní po darcovi ako poručiteľovi môže byť tento dar započítaný na podnet ostatných dedičov a obdarovaný dostane o to menej z celého majetku.

Je veľmi ťažké povedať, či je lepšie usporiadať svoje majetkové pomery darovacou zmluvou alebo závetom. Jedným právnym úkonom sa usporiadava majetok za života a druhým pre prípad smrti. Darovacia zmluva je právny úkon vykonaný počas života. Ak sa stane neplatnou, viete túto situáciu riešiť počas života. Zatiaľ čo závet je právnym úkonom pre prípad smrti.

Darovacou zmluvou na nehnuteľnosť si môžete zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve jej doživotného bývania a užívania. Hovorme o darovacej zmluve na primernu nehnutelnosť. Ak si darovaciu zmluvu vypracujete sami je potrebné rátať s výdavkami minimálne na overenie podpisu darcu u notára, ktorý vychádza v súčasnosti 2,87 Eur vrátane DPH za jeden podpis darcu a to aspoň na štyroch vyhotoveniach darovacej zmluvy tak, aby darcovi aj obdarovanému zostalo jedno vyhotovenie a dve vyhotovenia sú potrebné na podanie na príslušný kataster nehnuteľností. Ak si necháte vypracovať darovaciu zmluvu u notára vo forme notárskej zápisnice, rátajte so sumou od 150,- Eur a správny poplatok vo výške 18,- Eur za vkladové konanie na katastri. Podpisi už overovať nemusíte. Notár Vás bude zastupovať v katastrálnom konaní na katastri a naviac budete mať istotu, že je všetko v poriadku.

Ak si darovaciu zmluvu vypracujete sami, bude to lacnejšie. Výdavky máte len za overenie podpisov a správny poplatok na kataster za zavkladovanie nehnuteľnosti. Ak vám darovaciu zmluvu vypracuje právnik (advokát, notár), zaplatíte síce viac, ale darovacia zmluva bude kvalitná a vkladové konanie prejde na katastri nehnuteľností. Darovanie formou darovacej zmluvy je riešením počas života, na ktoré máte ešte dosah. V rámci darovacej zmluvy si môžete zriadiť pre seba vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, ktorú ste sa rozhodli darovať. Ak bolo vo váš prospech zriadené vecné bremeno na nehnuteľnosť, na takúto nehnuteľnosť nemôže banka poskytnúť úver. Vzhľadom na uvedené ako vhodné sa javí darovanie počas života vo forme darovacej zmluvy s vecným bremenom.

Mnohí ľudia uvažujú o tom, že usporiadajú svoje majetkové záležitosti ešte počas života v snahe predísť hádkam pozostalých o dedičstvo. Najčastejšie ide o zriadenie závetu alebo spísanie darovacej zmluvy. Pokiaľ sa rozhodnete darovať nehnuteľnosť, zákon vyžaduje, aby mala darovacia zmluva písomnú podobu. Zo zmluvy musí byť jasné, kto je darca, kto je obdarovaný, predmet darovania, ktorý musí byť spôsobilý byť predmetom darovania, a výslovná vôľa darcu, že chce darovať a obdarovaného, že dar prijíma. Ak ide o nehnuteľnosti, podpis darcu musí byť osvedčený (na matrike alebo notárom) alebo musí zmluvu spísať notár vo forme notárskej zápisnice alebo advokát ako autorizovanú zmluvu. Zmluvné prejavy účastníkov musia byť jasné, zrozumiteľné, nesmú byť vykonané pod nátlakom alebo v omyle. Darovacia zmluva by mala obsahovať aj podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník stanovuje presné podmienky na základe ktorých sa možno domáhať vrátenia daru.

Pri darovaní nehnuteľnosti a zriaďovaní vecného bremena v podobe dožitia v darovanej nehnuteľnosti je nevyhnutné spísať darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Darovanie so zriadením vecného bremena umožňuje vlastníkovi, aby prenechal svoj nehnuteľný majetok jednému alebo viacerým obdarovaným, bez toho aby stratil právo ho užívať, alebo aby bol limitovaný zákonnými dôvodmi vydedenia. V praxi sa postup pomerne často využíva z dôvodu, že rodičia môžu mať napríklad pre zlé rodinné vzťahy záujem o zanechanie svojho majetku iba konkrétnej osobe tak, že ďalší do úvahy prichádzajúci dedičia potom nebudú mať na tento majetok nárok. Nevýhodou postupu je, že darovaním dochádza k prevodu vlastníckeho práva už počas života darcu, teda darca stráca akékoľvek oprávnenia k nehnuteľnosti, okrem práva užívacieho, ktoré vyplýva zo zmluvy o zriadení vecného bremena.

Závet: Určenie dedičských podielov

A ako to funguje v prípade závetu? Tu môže poručiteľ určiť dedičské podiely podľa vlastného uváženia, prihliadať musí len na to, aby potomkovia dostali toľko, koľko určuje zákon. V prípade, ak poručiteľ nejakú časť majetku v závete neoznačí a neurčí žiadneho dediča, tak takýto majetok sa bude dediť podľa zákona. Takže ak napríklad vdova odkáže v závete nehnuteľnosť dcére a financie a chatu synovi, ale auto v závete neuvedie, tak ho zdedia obaja potomkovia.

Aktuálnosť právnej úpravy

Čo sa týka právneho úkonu darovania, upraveného v Občianskom zákonníku ako darovacia zmluva, je potrebné uviesť, že v tejto právnej úprave nedošlo k výraznejším zmenám od času, keď nadobudol účinnosť súčasný Občiansky zákonník, teda od 01.04.1964. Až na drobné formálne zmeny v regulácii tohto právneho úkonu (napr. v jeho označení z darovania na darovaciu zmluvu, ku ktorej došlo na začiatku 90. rokov). Súčasne ale možno upozorniť na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky dňa 14.01.2009 schválila legislatívny zámer nového občianskeho zákonníka, ktorého paragrafové znenie má pripraviť nová Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva, ktorá sa zišla prvý krát v novembri minulého roka. V tejto súvislosti možno uviesť, že v novom Občianskom zákonníku by malo dôjsť v súvislosti s darovacou zmluvou k viacerým výrazným zmenám. Napríklad v novej úprave má byť zavedené právo darcu na vrátenie daru v prípade, ak sa ocitne v hmotnej núdzi, pričom obdarovaný v takomto prípade bude môcť buď vrátiť dar alebo poskytovať darcovi výživné, pričom jeho maximálny rozsah nemôže presiahnuť hodnotu daru v čase jeho vrátenia.

Obvyklé dary vs. darovanie hodnotného majetku

Hoci spravidla sa s pojmami darovanie či darovacia zmluva spája najmä darovanie nehnuteľností či hodnotného majetku, darovacou zmluvou sa však prenechávajú aj rôzne iné dary - právnou teóriou označované ako obvyklé dary. Slovenský občiansky zákonník pri regulácií právneho úkonu darovacej zmluvy v súčasnosti nerozlišuje medzi tzv. obvyklými darmi a darmi, ktorých predmetom je hodnotný majetok. V spoločenskej praxi sa právny úkon darovania najčastejšie používa ako nástroj na vyjadrenie vďaky, prehĺbenie rodinných väzieb či rešpektovanie spoločenských konvencií (darovanie osobám mimo rodiny pri príležitosti výročia, narodenín a pod). Čo sa týka motivácie darcov darovať určitú vec inej osobe, možno ako dôvody uviesť nielen odmenu za pomoc v núdzi, alebo darovanie odmeny obdarovanému vopred za budúce povinnosti obdarovaného spočívajúce v doživotnej starostlivosti o darcu a pod., ale aj negatívne motívy darovania - napr. snaha vyhnúť sa plateniu daní.

V praxi sú najčastejšími darmi veci - a to tak nehnuteľné (pozemky, stavby, byty, nebytové priestory), ako aj rôzne hnuteľné veci - peniaze, rôzne iné vecné dary menšej či väčšej hodnoty, zvieratá (dobytok, stáda) a pod. Čo sa týka právnej úpravy darovacej zmluvy je potrebné uviesť, že predmetom darovania - teda darom môžu byť nielen veci, byty a nebytové priestory ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha umožňuje.

Právne náležitosti darovania

Aké právne náležitosti treba dodržať pri darovaní majetku, či už hnuteľného alebo nehnuteľného? Ako sme už uviedli vyššie, ľudia v praxi často uskutočňujú právny úkon darovacej zmluvy bez toho, že by si to vôbec uvedomovali. Darovacia zmluva môže (ak to Občiansky zákonník pri rôznych druhoch vecí nevyžaduje inak) byť uzavretá totiž tak písomne, ako aj ústne. Z hľadiska náležitostí právneho úkonu darovacej zmluvy je nutné uviesť, že Občiansky zákonník uvádza, v ktorých prípadoch sa pre platnosť darovacej zmluvy vyžaduje písomná forma. Písomná forma darovacej zmluvy sa vyžaduje vtedy, ak je darom nehnuteľnosť (pozemky, stavby), byty a nebytové priestory a hnuteľné veci v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľnej veci pri darovaní. Písomná forma darovacej zmluvy sa ale vyžaduje napr. aj v prípade, ak je darom nehnuteľnosť (pozemky, stavby), tento dar musí byť opísaný spôsobom vyplývajúcim z katastrálneho zákona (rovnako ako je to pri kúpnych zmluvách, ktorých predmetom prevodu je nehnuteľnosť) - teda napr. parcelné číslo pozemku. Ak je darom byt alebo nebytový priestor, písomná darovacia zmluva musí okrem opisu týchto vecí spôsobom ustanoveným katastrálnym zákonom spĺňať aj všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru ustanovené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - napr. číslo bytu, poschodie, na ktorom sa byt nachádza, číslo listu vlastníctva, na ktorom je byt zapísaný a pod.

Kedy darovať a kedy nie?

Kedy odporúčate niekomu niečo darovať za života a kedy naopak nie? Občiansky zákonník totiž upravuje právny úkon darovacej zmluvy výlučne ako dvojstranný právny úkon (medzi darcom a obdarovaným). Darovanie pre prípad smrti (ako jednostranný právny úkon urobený darcom, ktorým nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti) by preto z uvedeného dôvodu mohlo byť uskutočnené len formou závetu a podľa právnej úpravy dedičského práva (nie záväzkového, ako je tomu pri darovacej zmluve). Občiansky zákonník výslovne v § 628 ods. 3 zakazuje darovanie pre prípad smrti.

Prípady v ktorých situáciách dochádza najčastejšie k využitiu právneho inštitútu darovacej zmluvy spolu s dôvodmi, v ktorých tak dochádza, sú bližšie vymedzené pri odpovedi na 2. otázku. Ľudia vyhľadávajú pomoc advokáta najmä pri spísaní darovacích zmlúv, pre ktorých platnosť vyžaduje Občiansky zákonník určité špecifické náležitosti - teda najmä ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, hnuteľná vec, ktorá ale má byť odovzdaná obdarovanému až neskôr, ak má byť súčasťou darovacej zmluvy zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania darcu v darovanej nehnuteľnosti a pod. Rovnako ľudia vyhľadávajú pomoc advokáta pri spísaní darovacích zmlúv, ktorých súčasťou majú byť rôzne podmienky a pod., o ktorých ľudia často nevedia, či vôbec môžu byť takéto podmienky súčasťou darovacej zmluvy. Rovnako je ako sme uviedli vyššie darovanie často spojené s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, keď sa manželia dohodnú na tom, že nehnuteľnosť alebo iné hodnotné veci darujú svojim deťom a nevyporiadajú si svoje bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré k týmto veciam mali.

tags: #zavet #alebo #darovacia #zmluva #rozdiel