
Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) prináša nemalé aplikačné problémy. Tento článok sa zameriava na posúdenie prípustnosti (platnosti) ústnej dohody o vyporiadaní BSM po rozvode, ktorá sa týka len časti majetku tvoriaceho BSM.
Vyporiadanie BSM znamená usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi, ideálne ku všetkým veciam, ktoré boli súčasťou zaniknutého BSM. Zahŕňa to rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, pohľadávok, dlhov a iných majetkových hodnôt nadobudnutých počas trvania manželstva. Občiansky zákonník však neobsahuje výslovnú úpravu o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, preto je potrebné vychádzať z analogickej aplikácie ustanovení § 149 a 150 OZ. Vyporiadanie pohľadávok a záväzkov sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb.
Výsledkom vyporiadania BSM je určenie, ktoré veci sa stávajú výlučným vlastníctvom jedného z manželov alebo predmetom ich podielového spoluvlastníctva. Vyporiadanie BSM vedie k definitívnemu zániku BSM. Predmetom vyporiadania BSM je spravidla všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM a ktorý manželia nadobudli spoločne, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov.
BSM je možné vyporiadať tromi spôsobmi:
Dohodou manželov (§ 149 ods. 2 OZ): Zákon preferuje tento spôsob vyporiadania. Dohoda sa uzatvára od zániku BSM do uplynutia trojročnej lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ. Občiansky zákonník nepredpisuje pre dohodu o vyporiadaní BSM písomnú formu s výnimkou ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť (§ 149a OZ), preto môže byť táto dohoda uzavretá písomne, ústne, ale aj konkludentným spôsobom, pokiaľ z konania manželov možno usúdiť, že ich prejavy vôle smerujú zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané BSM (napr. faktickým rozdelením a užívaním vecí). Existencia platnej dohody o vyporiadaní BSM bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím v rozsahu vyporiadaného BSM dohodou. Uzavretie dohody prichádza do úvahy v období od zániku BSM do uplynutia trojročnej lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ.
Prečítajte si tiež: Úskalia ústnej kúpnej zmluvy
Súdnym rozhodnutím (§ 149 ods. 3 OZ): Ak nebola uzavretá dohoda alebo bola uzavretá len čiastočná dohoda, môže o vyporiadaní BSM rozhodnúť na návrh jedného z manželov súd. Súd môže vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci navrhli na vyporiadanie do troch rokov od zániku BSM. Konanie o vyporiadaní BSM nie je konaním spojeným s rozvodom manželstva, ale samostatným konaním, ktoré môže začať až po právoplatnom skončení rozvodového konania. Pre súd sú zásady vyporiadania uvedené v § 150 OZ záväzné, pričom sa od nich nemôže odchýliť. Súd je oprávnený vyporiadať len ten majetok, ktorý urobili predmetom konania jeho účastníci, t.j. nemôže zisťovať a vyporiadať majetok nad rámec návrhu účastníkov (§ 153 ods. 2 OSP).
Zo zákona uplynutím doby (§ 149 ods. 4 OZ): Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo súdnym rozhodnutím, platí, že hnuteľné veci sa vyporiadali podľa stavu, v akom ich každý z manželov užíva. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve s rovnakými podielmi.
Staršia judikatúra (R 70/1965, R 42/1972) predpokladala dohodu rozvedených manželov ohľadom všetkého majetku tvoriaceho ich BSM, nie len čiastočnú dohodu. Ak by bola prípustná mimosúdna dohoda o časti BSM, vylučovalo by to súd z možnosti komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom na všetky hľadiská obsiahnuté v ustanovení § 150 OZ. Podľa relatívne novšej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 127/2010) pre platnosť dohody je tiež nevyhnutné, aby sa týkala všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo. Dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva by následne pri súdnom vyporiadaní znemožnila komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom ku všetkým hľadiskám obsiahnutým v týchto zásadách.
Novšia judikatúra sa prikláňa k názoru, že je možné aj čiastočné vyporiadanie BSM na základe dohody a umožňuje sa aj kombinovaný spôsob vyporiadania, t.j. dohodou riešiť len časť majetku a časť majetku riešiť v rámci vyporiadania súdom, príp. ju ponechať vyporiadaniu na základe zákonnej nevyvrátiteľnej domienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Už pred novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. sa objavovali aj odlišné názory, ktoré istým spôsobom umožňovali aj čiastočné dohody o vyporiadaní BSM. Napríklad podľa právneho názoru vysloveného v rozhodnutí R 62/1974 nemožno vylúčiť, že bezpodieloví spoluvlastníci napr. po rozvode sa dohodnú, že si upravia vzájomné vzťahy len čo do niektorých vecí patriacich do BSM, zatiaľ čo ohľadne iných vecí ponechajú ich úpravu neskoršej dohode alebo rozhodnutiu súdu. Po účinnosti zákona č. 131/1982 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník sa v súdnej praxi a doktríne začal presadzovať taký výklad, že dohodu možno uzavrieť aj ohľadom čiastočného vyporiadania BSM, t.j. manželia sa môžu dohodnúť iba o časti majetku patriaceho do BSM, príp. uzavrieť viacero čiastkových dohôd.
Na základe uvedeného možno vyvodiť, že dohody o čiastočnom vyporiadaní sú možné a platné a nemali by byť prekážkou pri vyporiadaní spornej časti BSM súdom; naopak manželov by mala byť daná možnosť vyporiadať sa aj čiastočne, t.j. mala by sa plne rešpektovať ich vôľa o čiastočnom vyporiadaní. Súdu nič nebráni v tom, aby pri nadväzujúcom vyporiadaní dohodou nevyporiadanej časti BSM vo vzťahu k uzavretej dohode o vyporiadaní časti BSM prihliadal na to, ako sú v tejto dohode premietnuté zásady dané ustanovením § 150 OZ, resp. Ak dohodou došlo k vyporiadaniu len časti majetku, zostávajúcu časť može vyporiadať na návrh jedného z manželov súd alebo sa táto časť ponechá na vyporiadanie zo zákona uplynutím lehoty stanovenej v § 149 ods. 4 OZ. Túto interpretáciu podporuje aj znenie ustanovenia § 149 ods. 5 OZ (novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. novembra 2008), podľa ktorého „Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.“
Prečítajte si tiež: Vymožiteľnosť ústnej zmluvy
Pre platnosť dohody o vyporiadaní BSM, vrátane ústnej dohody, platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§§ 34 až 50 Občianskeho zákonníka). To znamená, že dohoda musí byť:
Hoci Občiansky zákonník nevyžaduje písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM (s výnimkou nehnuteľností), je písomná forma z dôkazného hľadiska vždy lepšia. V prípade sporu je totiž ťažké preukázať obsah ústnej dohody.
Ak sa manželia dohodnú len na čiastočnom vyporiadaní BSM, zostávajúci majetok, ktorý nebol predmetom dohody, môže byť vyporiadaný:
Prečítajte si tiež: Platnosť Ústnej Zmluvy