Úverová zmluva a záložná zmluva: Platnosť a rozdiely

Úverová a záložná zmluva sú dva odlišné právne inštitúty, ktoré sa často vyskytujú v hospodárskom živote. Hoci môžu byť navzájom prepojené, majú odlišný účel a právny režim. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na ich platnosť a rozdiely.

Úverová zmluva

Charakteristika úverovej zmluvy

Zmluva o pôžičke je osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený v § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým, že tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, zmluva o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie zmluvy. Scudzovacie právne úkony sú také úkony, pri ktorých dochádza k prevodu vlastníckeho práva - napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva. Na rozdiel od vymenovaných zmlúv musí dlžník pri zmluve o pôžičke vrátiť späť vec rovnakého druhu (nemusí ísť o identickú vec).

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Na platnosť jej uzavretia sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, samotný konsenzus strán nie je postačujúci. Zmluva o pôžičke sa často zamieňa s iným zmluvnými typmi (zmluvou o výpožičke, odplatnou licenčnou zmluvou, zmluvou o poskytnutí know-how, nájomnou zmluvou atď.).

Medzi subjekty zmluvy o pôžičke zaraďujeme dlžníka a veriteľa. Občiansky zákonník im nepridpisuje žiadne osobitné pomenovanie. Na oboch stranách zmluvného vzťahu môžu vystupovať fyzické aj právnické osoby.

Prečítajte si tiež: Úver na Bývanie Prima Banka

Manželia, ktorí počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi (rovnako ako iní dlžníci) spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo stanovené právnymi predpismi. Ak počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani vtedy, ak nejde o bežnú vec.

Pri zmluvách o pôžičke upozorňujeme najmä na plynutie premlčacej doby. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Uvedené znamená, že po uplynutí tejto doby sa už veriteľ nemôže úspešne domáhať na súde svojho práva, pokiaľ dlžník vzniesol námietku premlčania.

Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 OZ povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie zo subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby v tomto prípade nastáva v nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.

Taký výklad ustanovenia § 101 OZ, ktorého výsledkom je záver o začatí plynutia premlčacej doby, ak čas plnenia nebol dohodnutý, ani inak určený, dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu, nie je v súlade so zásadou dôvery v právo, pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa v jeho práve vyplývajúcom z § 563OZ požiadať o plnenie, a tým vyvolať splatnosť záväzku podľa jeho slobodnej vôle, resp. V prípade zreteľného odďaľovania výzvy na plnenie a v závislosti od konkrétnych okolností by súd mohol s použitím § 3 ods. 1 OZ odmietnuť ochranu práva veriteľa uplatneného až po neodôvodnene dlhom čase po vzniku záväzku.

V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka rozlišujeme dva druhy pôžičiek, a to pôžičky peňažné a pôžičky nepeňažné. Znamená to, že predmetom pôžičky môžu byť jednak peniaze, ale aj iné veci. Okrem toho môže byť zmluva o pôžičke odplatná alebo bezodplatná. V prípade, ak hovoríme o bezodplatnej zmluve o pôžičke, ide o pôžičku bezúročnú. Odplatný charakter pôžičky musí vyplývať priamo zo zmluvných ustanovení. Odplatou je úrok. Dávame do pozornosti, že úrok je možné dohodnúť tak pri peňažnej pôžičke, ako aj pri nepeňažnej pôžičke.

Prečítajte si tiež: Práva živnostníkov pri úveroch

Úrok sa plní v tom istom druhu ako istina, a to v určitom percente počítanom na určitý čas. Dojednanie úrokov však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Dohoda o úrokoch môže byť súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke, ale aj predmetom osobitnej dohody. Ak vzniknú pochybnosti o tom, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú pôžičku, vychádza súkromné právo z predpokladu, že ide skôr o odplatnú pôžičku.

Ustanovenia Občianskeho zákonníka neustanovujú dĺžku doby, na ktorú je možné dohodnúť úroky. Takéto dojednanie je ponechané na zmluvnú autonómiu strán. Výšky úrokov sa zväčša určuje percentuálne z istiny, pričom ich maximálna výška nie je žiadnym predpisom upravená, avšak dojednanie zmluvných úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka platí, že ak je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi je absolútne neplatný.

Neprimerane vysoký úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov je treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.

Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Jej úprava sa nachádza výlučne v Občianskom zákonníku. V Obchodnom zákonníku však nájdeme právnu úpravu zmluvy o úvere, a to v ustanoveniach § 497 až § 507. Ide o tzv. absolútnu obchodnú zmluvu, a to aj v prípade, ak by zmluvnými stranami boli osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.

Možnosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi je vylúčená len v prípade zmluvy o pôžičke, ktorou by sa mali požičať jednému z manželov peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ktorou by jeden z manželov mal požičať obom manželom ako bezpodielovým spoluvlastníkom peňažné prostriedky z jeho oddeleného majetku; v iných prípadoch nezakladá samotná skutočnosť, že účastníkmi zmluvy o pôžičke sú manželia, neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 143 a § 39 OZ). Ak si požičiava jeden z manželov od iného občana alebo organizácie peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a na jej platnosť netreba súhlas druhého manžela v zmysle ustanovenia § 145 OZ, keď sa netýka spoločných vecí (zmluvou o pôžičke, prípadne na základe zmluvy o úvere sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané). Ak nie je súhlas druhého z manželov nevyhnutný na platnosť zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dlžník už vzniknutý záväzok uznal. Ak za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavrie zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani keď nejde o bežnú vec.

Prečítajte si tiež: Poplatky spojené s úverovou zmluvou

Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu. Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa (oferenta), v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo aj viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasne urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu. Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá. Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O. s. p.) je možné, len ak tento subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť (napr. v zmysle záväzku o uzavretí budúcej zmluvy). So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V tých prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc). Týmto okamihom účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní. Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov.

Platnosť úverovej zmluvy

Pre platnosť úverovej zmluvy je potrebné splnenie všeobecných náležitostí platného právneho úkonu, a to:

• Spôsobilosť na právne úkony: Zmluvné strany musia byť spôsobilé na právne úkony v rozsahu potrebnom na uzavretie úverovej zmluvy.
• Slobodná vôľa: Prejav vôle zmluvných strán musí byť slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný.
• Dovolený predmet: Predmet úverovej zmluvy (poskytnutie peňažných prostriedkov) nesmie byť v rozpore so zákonom, dobrými mravmi alebo verejným poriadkom.
• Forma: Zákon nevyžaduje pre úverovú zmluvu písomnú formu, ale v praxi sa z dôvodu právnej istoty a dokazovania zvyčajne uzatvára v písomnej forme.

#

tags: #úverová #zmluva #a #záložná #zmluva #platnosť