
V moderných spoločnostiach, akou je aj Slovensko, je nemocenské poistenie dôležitý systém, ktorý pomáha zabezpečiť príjem v prípade choroby alebo úrazu. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) je táto forma poistenia obzvlášť relevantná, keďže ich príjem je priamo závislý od ich schopnosti pracovať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nemocenského poistenia pre SZČO, ich právach a povinnostiach.
Systém nemocenského poistenia slúži pracujúcim osobám, ktoré prídu o príjmy zjednodušene povedané zo zdravotných dôvodov vlastných alebo inej osoby, o ktorú sa musia starať. Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia.
Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí:
Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia zamestnávateľ. Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami.
SZČO však povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia. Napríklad povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.
Prečítajte si tiež: Pohľady na povinnú literatúru
SZČO povinne odvádzajú sociálne poistenie až po dosiahnutí určitej hranice príjmov z podnikania. Do tej doby nemusia platiť žiadne sociálne poistenie. Napríklad, povinné sociálne poistenie vzniká SZČO od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.
Ak SZČO nie je povinne sociálne poistená, ale chce mať nárok na nemocenské dávky, môže sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie. Prihlášku je potrebné vyplniť na formulári „Registračný list fyzickej osoby“, ktorý je dostupný na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Je však dôležité si uvedomiť, že SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie. Musí využiť jeden z nasledujúcich balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia:
Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. To znamená, že SZČO, ktorá síce nie je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená ako SZČO, ale je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec (má pracovnú zmluvu (napr. na čiastočný úväzok) alebo má dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom), nemôže sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie, a preto týmto spôsobom nemôže získať nárok na príspevok podľa opatrenia č. 2.
Štát začne vyplácať dávky nemocenského poistenia, ak SZČO splní podmienky na vznik nároku. Medzi základné podmienky patrí:
Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia
V prípade nesplnenia týchto podmienok, SZČO maróduje, ošetruje člena rodiny alebo očakáva pôrod bez akéhokoľvek príjmu.
Nárok na niektoré dávky vzniká až po uplynutí určitej doby od prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu alebo vzniku povinného poistenia. Dobrovoľne sociálne poistená osoba má nárok na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské až vtedy, ak bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do tohto obdobia sa započítavajú aj iné obdobia nemocenského poistenia, napríklad počas zamestnania.
Poistné na nemocenské poistenie sa platí mesačne na bankový účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Platby sa uhrádzajú do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platia. Napríklad, poistné za júl je splatné do 8. augusta.
Platbu je potrebné označiť správnym variabilným symbolom prideleným Sociálnou poisťovňou a špecifickým symbolom označujúcim obdobie, za ktoré sa poistné platí (napríklad 072023 pre júl 2023). Pri trvalom príkaze je možné použiť špecifický symbol 88.
Počas poberania nemocenského poistenia nie je SZČO povinná platiť sociálne poistenie. Napríklad, ak SZČO maróduje od 3. decembra 2022 do 21. apríla 2023, musí zaplatiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie za december 2022 len za dva dni a za apríl 2023 len za deväť dní.
Prečítajte si tiež: Zľavy na PZP pre dôchodcov
Minimálna výška nemocenského poistenia v roku 2023 bola 26,64 eura mesačne. Táto suma zodpovedala minimálnemu vymeriavaciemu základu 605,50 eura mesačne, ktorý sa vynásobil sadzbou 4,40 %.
V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.
Ročný vymeriavací základ povinne sociálne poistenej SZČO sa vypočíta tak, že k základu dane z príjmov z podnikania sa pripočíta zaplatené zdravotné a sociálne poistenie a výsledok sa vydelí koeficientom 1,486.
Príklad: Peter za uplynulý rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania vo výške 20 000 eur a daňové výdavky 10 000 eur, z toho 2 000 eur je zaplatené zdravotné a sociálne poistenie. K základu dane z príjmov 10 000 eur pripočíta zaplatené zdravotné a sociálne poistenie 2 000 eur, čoho výsledkom je suma 12 000 eur, ktorú vydelí koeficientom 1,486 a následne ešte číslom 12. Pretože Petrov mesačný vymeriavací základ 672,94 eura je vyšší ako minimálny vymeriavací základ v roku 2023 (605,50 eura), použije sadzbu 4,40 %. Peter teda každý mesiac na nemocenskom poistení zaplatí 29,60 eura (4,40 % z 672,94 eura po zaokrúhlení na eurocenty nadol).
Výška dávok sa odvíja od počtu dní ich poberania, výšky denného vymeriavacieho základu a percentuálnej sadzby denného vymeriavacieho základu konkrétnej nemocenskej dávky. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých SZČO zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
SZČO majú nárok na rôzne druhy nemocenských dávok, ak splnia zákonom stanovené podmienky. Medzi najčastejšie patria:
Nemocenské
Poskytuje sa poistencovi, ktorý je pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
Podmienky nároku:
Výška nemocenského:
Ošetrovné
Poskytuje sa z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela/manželky, chorého rodiča alebo rodiča manžela/manželky, alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.
Podmienky nároku:
Výška ošetrovného:
Materské
Poskytuje sa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.
Podmienky nároku:
Výška materského:
Dĺžka materského:
Tehotenské
Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského). Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
Vyrovnávacia dávka
Poskytuje sa zamestnankyni, ktorá je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu s nižším príjmom. Na túto dávku však SZČO nemá nárok.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky závisí od formy PN:
Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. dielom potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. I. diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa. dočasnú pracovnú neschopnosť ukončí. Ak tak urobí, odovzdajte mu I. diel potvrdenia (pozri hore) a prevezmite si IV. Pozor, II. diel potvrdenia zamestnávateľovi odovzdávate len vtedy, ak vaša dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 10. Hlásenie úrazu (na účely nemocenského) vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Ak ste zamestnancom, zamestnávateľovi predložte k nahliadnutiu alebo k potvrdeniu aj nasledujúce doklady o dočasnej pracovnej neschopnosti: IV. diel potvrdenia a Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni, mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý dávka patrí.
Ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky, Sociálna poisťovňa mu zašle dávky poštou alebo si ich môže prevziať prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.
Počas poberania nemocenských dávok je SZČO povinná:
Pozor - počas poberania nemocenského musíte dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
Pri ukladaní pokuty sa zohľadní závažnosť porušenia povinností.
SZČO, ktorá čerpá príspevok "Prvá pomoc", musí byť nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni.
V roku 2026 sa očakávajú zmeny v odvodoch SZČO. Výška odvodov sa bude vypočítavať z mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2026 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, ktorá bola 1 524 eur.
Príklad č. 1: Karolovi (SZČO) sa v roku 2023 stal úraz, ktorý mu neumožňuje pracovať. Lekár určil, že bude dočasne pracovne neschopný od 7. februára do 27. februára vrátane, čiže spolu 21 dní. Keďže si dobrovoľne platil nemocenské poistenie nepretržite od 1. januára 2022 z minimálneho vymeriavacieho základu 566,50 eura, bude jeho rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu rok 2022. Jeho denný vymeriavací základ bude súčet vymeriavacích základov v roku 2022 vydelený počtom dní roku 2022. Za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 7. februára do 9. februára, dostane nemocenské vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a za ostatných 18 dní dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 10. februára do 27. februára, dostane 55 % denného vymeriavacieho základu.
Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Aké vysoké dávky bude Jana poberať? Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Predpokladajme, že jej denný vymeriavací základ je 26,3014 eura. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 26,3014 eura x 3 dni + 55 % z 26,3014 eura x 57 dní = 844,30 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
tags: #povinne #nemocenske #poistenie #szco #podmienky