Uznanie budúceho záväzku pri podpise zmluvy: Účtovanie a právne aspekty

Úvod

Uznanie budúceho záväzku pri podpise zmluvy je dôležitou oblasťou v obchodnom práve a účtovníctve. Tento článok sa zameriava na slovenské právne predpisy a obchodnú prax, pričom analyzuje inštitút uznania záväzku a jeho účinky na podnikateľské vzťahy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane praktických rád a upozornení pre podnikateľov.

Uznanie záväzku v obchodnej praxi

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsob zabezpečenia záväzku dlžníka, ktorý vyplýva zo záväzkového vzťahu, napríklad z kúpnej zmluvy. Konkrétne ide o záväzok zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. V slovenskom právnom poriadku existuje inštitút uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 Obchodného zákonníka (ObchZ), a tiež inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy.

Zmysel uznania záväzku

Podnikateľ si môže položiť otázku, aký má vlastne zmysel uznanie záväzku. Čím dlžníkov „podpis papiera" zabezpečí, aby mu dlžník skutočne pohľadávku uhradil? Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 a 2 ObchZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods.

Právne dôsledky uznania záväzku

Podľa § 407 ods. 1 ObchZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.

Nová premlčacia doba

Ďalším následkom uznania záväzku je to, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba (§ 407 ods. 1 ObchZ). Je však dôležité si uvedomiť, že v nepodnikateľských vzťahoch, teda v občianskoprávnych vzťahoch, je tento následok uznania odlišný. Ak v občianskoprávnom vzťahu dlžník právo písomne uzná čo do dôvodu i výšky, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 ObčZ).

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Čiastočné plnenie záväzku

Aj v prípade, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, napríklad ak uhradí časť vyfakturovanej sumy, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku týmto spôsobom nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané (§ 407 ods. 1).

Podmienky platnosti uznania záväzku

Písomná forma

Uznanie záväzku musí byť písomné. To znamená, že musí byť vyjadrené na papieri alebo inom trvanlivom médiu, ktoré umožňuje jeho reprodukciu. Ústne uznanie záväzku nemá právne účinky podľa § 323 ObchZ.

Určitosť záväzku

Ustanovenie § 323 ods. 1 ObchZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t. j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odstavca 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky. Prvá časť prvej vety ustanovenia § 323 ods.

Kto môže uznať záväzok

Uznanie záväzku musí vykonať osoba, ktorá je oprávnená konať za dlžníka. V prípade právnických osôb je to štatutárny orgán alebo osoba, ktorá je splnomocnená na takéto konanie. Podľa § 15 Obchodného zákonníka sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok:

1. činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku
2. podpis konajúcej osoby, t. j.

Konateľské oprávnenie poverenej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 15 ObchZ je založené predovšetkým na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti, ku ktorým bola poverená, dochádza, pričom ich obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových normách.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Môžeme teda uzavrieť, že ak sú splnené podmienky stanovené v § 15 ObchZ, vo všeobecnosti platí, že osoba, pri ktorej sú uvedené podmienky splnené, je oprávnená konať (t. j. robiť všetky úkony ku ktorým pri činnosti, ktorou bola poverená, obvykle dochádza) za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca.

Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32 Odo 317/2005 uviedol, že podľa § 15 ods. Predmetné ustanovenie zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie na konanie za podnikateľa (keďže ide o zákonné splnomocnenie, vzniká zo zákona bez potreby osobitného zmluvného dojednania, len za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok). Splnomocnenie sa týka všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou. Musí sa len jednať o „určitú činnosť", čo bude samozrejme zahŕňať jednak druhové vymedzenie a jednak individuálne. Rozsah splnomocnenia zákon vymedzuje vo väzbe na túto „určitú činnosť" tak, že sa bude jednať o všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Predmetnou zákonnou úpravou je teda nastolené kritérium obvyklosti (prof. JUDr. Irena Pelikánová - JUDr. Ivan Kobliha, Komentář k Obchodnímu zákoníku, I. díl, strana 72, LIND Praha a. s., 1994). V prípade prekročenia konateľského oprávnenia zástupcom podnikateľa je takýmto konaním podnikateľ viazaný len vtedy, ak o prekročení tretia osoba nevedela a s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vedieť nemohla (porovnaj znenie ustanovenia § 15 ods.

Účtovanie uznaného záväzku

Z hľadiska účtovania je dôležité správne zaznamenať uznaný záväzok v účtovných knihách. Uznanie záväzku nemá priamy vplyv na samotnú výšku záväzku, ale ovplyvňuje premlčaciu dobu a dôkazné bremeno v prípadnom súdnom spore.

Postup účtovania

1. Identifikácia záväzku: Záväzok musí byť jednoznačne identifikovaný, vrátane jeho výšky, dôvodu vzniku a dátumu splatnosti.
2. Písomné uznanie: Musí existovať písomné uznanie záväzku zo strany dlžníka.
3. Účtovný záznam: Uznanie záväzku sa zaznamená v účtovných knihách, napríklad v analytickej evidencii záväzkov.
4. Sledovanie premlčacej doby: Je dôležité sledovať novú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť od dátumu uznania záväzku.

Praktické príklady uznania záväzku

Splátkový kalendár

Ak dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 ObchZ, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby.

Uznanie záväzku v súdnom konaní

Podľa § 323 ods. 1 prvá veta ObchZ platí, že ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 ObchZ.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

V prípade, že bol záväzok uznaný podľa § 323 OBZ, nemôže súd svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku.

Prípadové štúdie a súdna prax

Vrátenie faktúry a spätné odobratie tovaru

Pokiaľ došlo k vráteniu faktúry dodávateľovi s tým, že ju odberateľ považuje za neoprávnenú a došlo k spätnému odobratiu časti tovaru dodávateľom, nemožno postupné platby vyfakturovanej čiastky hodnotiť tak, že by mali účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods.

Započítanie (kompenzácia)

Aj keď započítanie (kompenzácia) je zaraďované medzi spôsoby zániku záväzku inak než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, nakoľko veriteľov nárok býva uspokojený. Pokiaľ zákonodarca použil v ustanovení § 407 ods.

Riešenie sporov a vymáhanie pohľadávok

Zazžalovanie odberateľa na súde za nezaplatené faktúry je pre podnikateľov mnohokrát stresujúcou záležitosťou s neistým výsledkom. Treba vyhľadať zmluvy (ak boli písomne spísané), faktúry, dodacie listy, zistiť nezaplatené zostatky dlhu, spísať návrh, prefotiť všetky dokumenty atď atď, nehovoriac o tom, čo za "strastiplné otázky" čakajú podnikateľa po podaní návrhu zo strany súdu: Kedy bol tovar dodaný? Odkedy žiadate úroky? …. V niektorých prípadoch by sa to však dalo zjednodušiť. Slúži na to inštitút uznania záväzku.

tags: #uznanie #budúceho #záväzku #pri #podpise #zmluvy