Vyplatenie podielu spoločníka zisk s.r.o. a dodatok k spoločenskej zmluve

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou vyplatenia podielu spoločníka zo zisku spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a s tým súvisiacimi aspektmi, ako aj možnosťami úpravy týchto podmienok v spoločenskej zmluve. Venuje sa tiež situáciám, kedy sa obchodný podiel spoločníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a ako to ovplyvňuje nárok na vyrovnací podiel.

Ekonomická situácia spoločnosti a jej vplyv na vyplatenie podielu

Nielen právnická osoba, ale aj fyzická osoba sa počas svojej existencie, ako aj výkonu podnikateľskej činnosti môže dostať do negatívnej ekonomickej, resp. hospodárskej situácie. Dôvody pre vznik tejto nepriaznivej situácie môžu byť rôznorodé (v súčasnej dobe však možno očakávať vznik týchto dôvodov najmä v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, resp. opatrení prijímaných pred šírením tohto ochorenia, ako aj v súvislosti s infláciou a zvyšovaním cien).

Konkurz a obchodný podiel spoločníka

Sanačným riešením platobnej neschopnosti fyzickej alebo právnickej osoby môže byť vyhlásenie konkurzu na majetok právnickej alebo fyzickej osoby podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Jednou z relatívne frekventovaných majetkových hodnôt, ktorá sa môže stať súčasťou konkurznej podstaty, je aj obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Právna úprava obchodného podielu a vyrovnacieho podielu

Právnu úpravu obchodného podielu, ako aj vyrovnacieho podielu, resp. zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje Obchodný zákonník. Článok je zameraný výhradne na interpretačné a aplikačné problémy, ktoré sú v priamej súvislosti s problematikou obchodného podielu.

Vyrovnací podiel možno rozumieť ako vyjadrenie kvalitatívnej stránky obchodného podielu, pričom v zásade tvorí len jedno z majetkových práv spoločníka, patriacich do súhrnu práv spoločníka, vyjadrených v obchodnom podiele, ktoré sa však realizuje až v okamihu, keď dôjde k zániku účasti spoločníka v spoločnosti inak, ako prevodom (zmluvou o prevode obchodného podielu), prípadne prechodom s právnym nástupcom (dedenie, fúzie a rozdelenie spoločnosti), to znamená vtedy, keď zanikne účasť spoločníka v spoločnosti napr. v kadučnom konaní, zrušením účasti spoločníka súdom, vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a vyplatenie podielu na zisku

Zánik účasti spoločníka v spoločnosti

Právna úprava zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným v OBZ je primárne sústredená do ustanovenia § 148 a nasl. OBZ. V súlade s § 148 ods. Nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že toto ustanovenie má kogentný charakter, a tak nie je prípustné, aby spoločníci prostredníctvom spoločenskej zmluvy (prípadne zakladateľskej listiny) toto pravidlo modifikovali alebo úplne vylúčili.

So zreteľom na znenie ustanovenia § 148 ods. 2 OBZ je vo všeobecnosti priamym zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Spoločníkovi tak zaniká jeho účasť v spoločnosti, čo explicitne vyplýva zo znenia tohto ustanovenia in fine, keďže ustanovenie je založené na analogickej aplikácii ustanovenia § 148 ods.

Ak nastane vyhlásenie konkurzu alebo zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku na úpadcu (dlžníka), ktorým je jediný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným (v tzv. jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným), účasť tohto spoločníka v spoločnosti nezaniká, t.j. V tomto prípade tak do konkurznej podstaty bude patriť obchodný podiel jediného spoločníka, na majetok ktorého bude vyhlásený konkurz.

Považujeme za vhodné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v súvislosti s otázkou rozsahu oprávnení, ktoré môže správca konkurznej podstaty vykonávať v mene úpadcu ako spoločníka spoločnosti konštatoval, že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený v spoločnosti, v ktorej je úpadca jediným spoločníkom, rozhodnúť o výmene štatutárneho orgánu. Podľa názoru súdu správca nenadobúda iné oprávnenia, ktorých súhrn tvorí obchodný podiel, ako sú práva hlasovacie a kontrolné a ani právo kreovať štatutárny orgán danej spoločnosti. Súd ďalej konštatoval, že jediný spoločník má naďalej zachované práva spoločníka, vrátane práva vykonať pôsobnosť valného zhromaždenia, voliť členov štatutárnych orgánov a podobne. Nemá však možnosť nakladať s majetkovými zložkami obchodného podielu, ako je napríklad vyplatenie podielu na zisku alebo prevod obchodného podielu, pretože nakladanie s obchodným podielom prechádza po vyhlásení konkurzu na správcu. Iné oprávnenia, ktorých súhrn tvorí obchodný podiel, teda práva hlasovacie a kontrolné a ani právo kreovať štatutárny orgán danej spoločnosti, správca nenadobúda.

Na to, aby mohol správca konkurznej podstaty zrealizovať prevod obchodného podielu, je však za určitých okolností nevyhnutné pripustiť aj jeho oprávnenie zvolať vo výnimočných prípadoch valné zhromaždenie (teda v mene jediného spoločníka vykonať pôsobnosť valného zhromaždenia) a rozhodnúť na ňom, pokiaľ sa podľa § 115 ods. 2 OBZ vyžaduje na prevod obchodného podielu na tretiu osobu súhlas valného zhromaždenia. Iba pre tento jediný účel je správca konkurznej podstaty oprávnený v mene úpadcu prijať rozhodnutie jediného spoločníka a rozhodnúť o prevode obchodného podielu.

Prečítajte si tiež: Možnosti vyplatenia dôchodku z Anglicka predčasne

Na rozdiel od citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici však preferujeme iný názor, tzn., domnievame sa, že správca konkurznej podstaty by mal mať pri uplatňovaní práv a plnení povinností, ktoré obchodný podiel, patriaci do konkurznej podstaty, tvoria, uplatňovať, resp. plniť tieto práva a povinnosti ako zákonný zástupca spoločníka v plnom rozsahu. V tejto súvislosti treba poukázať na špecifickú situáciu v kontexte vyhláseného konkurzu podľa štvrtej časti ZKR (tzv. osobný bankrot). Vo vzťahu k oprávneniu ustanoveného správcu konkurznej podstaty speňažovať obchodný podiel spoločníka podliehajúci konkurzu ako inú majetkovú hodnotu treba zdôrazniť, že mimoriadne opatrenia prijaté v justícií v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 zapríčinili, že v čase od 27. marca 2020 do 31. mája 2020 a následne od 19. januára 2021 do 28.

V takej situácii bude mať vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka v princípe likvidačné účinky vo vzťahu k účasti spoločníka v spoločnosti. Zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na jeho majetok je tak zánik účasti spoločníka v spoločnosti. Právnym dôsledkom je skutočnosť, že spoločníkovi vznikne nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu (§ 61 ods. 2 OBZ) voči spoločnosti. Pokiaľ ide o ďalší osud obchodného podielu tohto spoločníka, tento ako tzv. voľný obchodný podiel prejde na spoločnosť, ktorá bude následne povinná postupovať v súlade s § 113 ods. 5 a 6 OBZ, a teda tento voľný obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla z niektorého z uvedených tzv. konkurzných dôvodov, prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže buď previesť na iného spoločníka, resp. spoločníkov alebo na tretiu osobu. O prevode obchodného podielu na iného spoločníka, resp. spoločníkov, prípadne na tretiu osobu, rozhoduje valné zhromaždenie (resp.

Ak spoločnosť neprevedie tento voľný obchodný podiel na iného spoločníka, resp. spoločníkov alebo na tretiu osobu, musí valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď účasť spoločníka v spoločnosti zanikla (ide o hmotnoprávnu lehotu), rozhodnúť o znížení základného imania o predmetný vklad vylúčeného spoločníka, inak môže príslušný registrový súd aj bez návrhu rozhodnúť o zrušení spoločnosti a zároveň nariadiť jej likvidáciu (a contrario § 68 ods.

K zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným s viacerými spoločníkmi (tzv. viacosobové spoločnosti s ručením obmedzeným) dochádza ex lege vyhlásením konkurzu, t.j. dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

Určenie výšky a splatnosti vyrovnacieho podielu

Podľa aktuálnej právnej úpravy sa výška vyrovnacieho podielu určí v súlade s § 61 ods. 2 OBZ na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Základom pre určenie výšky vyrovnacieho podielu preto bude individuálna účtovná závierka za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, čo znamená, že ak účasť spoločníka zanikne v priebehu roka 2022, pre určenie výšky vyrovnacieho podielu sa použije účtovná závierka za rok 2021.

Prečítajte si tiež: 3. pilier a invalidita: Kedy a ako môžete získať peniaze jednorazovo

Tak v prípade § 61 ods. 2 OBZ, ako aj v prípade § 150 OBZ, však ide o dispozitívne ustanovenia, v dôsledku čoho je spoločníkom daná zákonná možnosť dohodnúť sa v spoločenskej zmluve, že základom pre určenie výšky vyrovnacieho podielu bude napr. Nie je ani vylúčené, aby v spoločenskej zmluve spoločníci dohodli výšku vyrovnávacieho podielu v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka napr. pevnou sumou, ktorá môže byť dramaticky odlišná od skutočnej (reálnej) výšky vyrovnávacieho podielu. K takým situáciám môže dochádzať v prípadoch, keď sa spoločníci snažia vopred predísť neželaným účinkom v neprospech spoločnosti v budúcnosti.

Obchodný zákonník, pokiaľ ide o formu vyplatenia vyrovnávacieho podielu, preferuje peňažnú (relutárnu) formu, ibaže by sa spoločníci v spoločenskej zmluve alebo v stanovách dohodli inak (napr. V nadväznosti na uvedené, považujeme za relevantné poukázať aj na českú judikatúru, ktorá v tomto smere formuluje ako kľúčový aspekt tzv.

Pokiaľ ide o splatnosť vyrovnávacieho podielu, ustanovenie § 61 ods. Príslušný štatutárny orgán spoločnosti je povinný predložiť riadnu individuálnu účtovná závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu spoločnosti, resp.

Treba poukázať na skutočnosť, že v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 boli tieto lehoty modifikované tak, že počas obdobia pandémie boli upravené aj lehoty ustanovené zákonom č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve, a teda aj lehota na zostavenie účtovnej závierky. V súlade s prijatou "covidovou legislatívou" sa lehoty počas obdobia pandémie podľa osobitných predpisov považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, alebo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t.j. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr.

Vyrovnací podiel a konkurz

V rámci vyhláseného konkurzu na majetok fyzickej alebo právnickej osoby sa treba vyporiadať s celým objemom majetku a záväzkov patriacich tejto osobe. Pokiaľ je taká osoba spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, jej obchodný podiel a z neho vyplývajúci vyrovnací podiel budú nevyhnutnou súčasťou jej majetku, ktorý bude podliehať konkurzu a bude nevyhnutným predmetom vysporiadania v rámci konkurzu.

Zánik účasti spoločníka na spoločnosti a naňho nadväzujúci vznik nároku na vyrovnací podiel či nadobudnutie obchodného podielu v prospech konkurznej podstaty sú priamymi zákonnými dôsledkami vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka, ktoré majú zabezpečiť naplnenie účelu konkurzu. Z praktického hľadiska treba konštatovať, že pre veriteľov bude nadobudnutie vyrovnacieho či obchodného podielu v prospech konkurznej podstaty právne relevantné len v prípade majetnosti príslušnej obchodnej spoločnosti a kladnej hodnoty tohto obchodného či vyrovnávacieho podielu.

Rozhodovanie jediného spoločníka a zmeny v spoločnosti

V zmysle ustanovenia § 132 Obchodného zákonníka platí, že ak má spoločnosť s ručením obmedzeným jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Každé rozhodnutie, ktoré spoločník zrealizuje pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a zároveň ho musí spoločník podpísať.

Pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia môže jediný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným sám rozhodnúť o vymenovaní konateľa. O tomto právnom úkone je potrebné písomne vyhotoviť dokument s názvom „Rozhodnutie jediného spoločníka“. V rozhodnutí jediného spoločníka je možné určiť nového konateľa, ktorý bude vykonávať funkciu konateľa popri už existujúcom konateľovi, vtedy bude potrebné rozhodnúť aj o spôsobe konania každého z nich. Ide totiž o údaj, ktorý sa obligatórne zapisuje do obchodného registra. V praxi však môže nastať aj situácia, že nový konateľ nahradí vo funkcii pôvodného konateľa. Následne je potrebné zmenu navrhnúť zapísať do obchodného registra cez formulár na zápis zmeny údajov v Obchodnom registri.

Rozšírenie predmetu podnikania je jedným z ďalších rozhodnutí, ktoré môže jediný spoločník prijať. Rozhodnutie bude mať z obsahového hľadiska rovnaké náležitosti ako sme už spomínali pri rozhodnutí o menovaní konateľa, okrem samotného textu rozhodnutia, ktorým sa rozšíri predmet podnikania o ďalšie činnosti. Pokiaľ sú tieto činnosti živnosťami, následne bude potrebné získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania.

Podľa § 115 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka „So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Ako je vyššie uvedené, k prevodu obchodného podielu nie je potrebné „rozhodnutie“ jediného spoločníka, ale spoločník vyžaduje sa súhlas valného zhromaždenia. Pokiaľ má teda dôjsť k prevodu obchodného podielu, jediný spoločník spoločnosti by mal vysloviť s prevodom súhlas. rozhodnutie jediného spoločníka (jednoosobová s.r.o.) alebo zápisnica z valného zhromaždenia (ak má spoločnosť viac ako jedného spoločníka)ak sa má prevod uskutočniť na viacerých spoločníkov, je potrebné rozhodnúť aj o rozdelení obchodného podielu - napr.

Jediný spoločník spoločnosti môže rozhodnúť aj o vstupe do likvidácie. Z obsahového hľadiska sa od ostatných rozhodnutí jediného spoločníka bude rozhodnutie o vstupe do likvidácie odlišovať svojim obsahom.

O rozdelení zisku rozhoduje valné zhromaždenie na návrh konateľa / konateľov. Vyplýva to z § 135 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Pokiaľ bude spoločník rozhodovať o rozdelení zisku, musí brať do úvahy aj potrebu vytvárania rezervného fondu. Rezervný fond je spoločnosť s ručením obmedzeným povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu najmenej vo výške 10 % základného imania. Spoločník musí najskôr schváliť individuálnu účtovnú závierku a následne rozhodne o rozdelení zisku alebo úhrade straty. V rozhodnutí jediného spoločníka, je možné rozhodnúť súčasne aj o iných zmenách v spoločnosti.

Vlastné imanie a jeho znižovanie

Vlastné imanie je položka súvahy účtovnej závierky obchodnej spoločnosti. Vlastné imanie prestavuje vlastný zdroj financovania majetku obchodnej spoločnosti a je predmetom právnych úprav Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje princípy tvorby vkladov a príspevkov vlastníkov, a to či už do základného imania, kapitálového fondu z príspevkov, alebo povinnosti v oblasti tvorby rezervného fondu. Zároveň vymedzuje podmienky pre zníženie vlastného imania. Nemenej je dôležité poznanie povinností pri predĺžení, hrozbe úpadku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa opierajú o hodnotu vlastného imania pre oblasť konkurzného práva. Zákon o dani z príjmov ustanovuje podmienky, kedy je zníženie vlastného imania predmetom zdanenia u spoločníka, pretože sa považuje za vyplatenie podielu na zisku spoločníkovi.

Obchodná spoločnosť pri znižovaní niektorej položky vlastného imania musí preukázať, z akých zdrojov bola znižovaná položka vytvorená. V účtovníctve si pomáhame tvorbou analytického účtu, ktorý identifikuje rok a zdroj, z ktorého bola položka vlastného imania tvorená. Pri vypracovaní interného účtovného dokladu, na základe ktorého sa realizuje zápis v účtovných knihách, dbáme na identifikáciu zápisnice z valného zhromaždenia, na ktorom bola odsúhlasená účtovaná skutočnosť. Tvorba, zmena a znižovanie vlastného imania podlieha schváleniu valného zhromaždenia.

Vklad spoločníka môže byť peňažný alebo nepeňažný. Najjednoduchší je vklad peňažných prostriedkov. Pri nepeňažnom vklade je potrebné mať stanovenie hodnoty nepeňažného vkladu znaleckým posudkom. Je prípustné pri splnení podmienok podľa § 59b Obchodného zákonníka, aby znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Hodnota nepeňažného vkladu, o ktorú nastane zvýšenie základného imania, je ustanovená v § 59 ods. Predmetom účtovníctva a dňom, kedy vzniká účtovný prípad, je nárok Spoločnosti na zvýšenie základného imania, t. j. rozhodnutia valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka Spoločnosti.

Pri zvyšovaní základného imania vzniká deň uskutočnenia účtovného prípadu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, t. j. splatenie nepeňažného vkladu, t. j. Pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi spoločníkov sa zvyšuje celková hodnota vlastného imania. Presun položky vlastného imania do základného imania skôr potvrdzuje stabilitu vlastného imania.

tags: #vyplatenie #podielu #spoločníka #zisk #s.r.o. #dodatok