
Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice predstavuje efektívny spôsob zabezpečenia pohľadávky a slúži ako exekučný titul. Tento článok sa zameriava na podmienky, náležitosti a praktické aspekty uznania dlhu formou notárskej zápisnice, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre veriteľov aj dlžníkov.
V slovenskom právnom prostredí nie je ojedinelá situácia, keď niekto dlhuje peniaze alebo plnenie, ale neexistuje o tom písomná zmluva či príjmový doklad. Často ide o finančné transakcie medzi priateľmi, rodinnými príslušníkmi alebo neformálne dohody v rámci podnikania. Pre veriteľa sa táto absencia papierového dôkazu javí ako obrovská prekážka. Chceme vás uistiť, že aj napriek zdanlivo beznádejnej situácii, ústny záväzok alebo inak neformálne dohodnutý dlh môže byť právne vymožiteľný.
Možnosť zabezpečiť úver notárskou zápisnicou vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V zmysle tohto ustanovenia, notárska zápisnica musí obsahovať:
Uznanie dlhu je jednostranné písomné vyhlásenie dlžníka a plní významnú zabezpečovaciu funkciu, pretože zakladá domnienku o tom, že dlh v čase uznania existuje. Uznanie dlhu zabezpečuje alebo posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka platí: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.“ Z tohto ustanovenia vyplýva, že pre uznanie dlhu musia byť splnené nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
Uznanie dlhu je úkon, o ktorom sa rozhoduje dlžník dobrovoľne. Veriteľ nemá právne možnosti ho nútiť k spísaniu takej listiny.
Zmyslom uznania dlhu je, že dlžník vyjadrí prísľub, že konkrétny dlh (čo do dôvodu a výšky) zaplatí.
Aby uznanie dlhu bolo platné, musí ho dlžník uskutočniť písomne. Uznanie dlhu dlžník datuje a podpíše. Dopĺňame, že uznanie dlhu možno urobiť aj formou notárskej zápisnice. Takáto forma uznania je zároveň exekučným titulom.
Dlžník by mal svoj dlh v písomnom uznaní špecifikovať čo najdetailnejšie, aby nevznikla pochybnosť o tom, aký dlh sa uznáva. Odporúčame uviesť kedy a na základe akého titulu (dôvodu) dlh vznikol. Právny dôvod dlžník môže podrobne opísať. Pomôckou môže byť, že ak bude uznanie dlhu čítať tretia osoba, z popisu jej bude ihneď zrejmé o aký dlh ide. Súdne rozhodnutia uvádzajú aj takú možnosť, že dlh čo do dôvodu možno vymedziť tak, že dlžník v uznávacej listine odkáže na inú listinu, ktorá je jednoznačným dokumentom preukazujúcim daný dlh (napr. faktúra, upomienka a pod.).
Nevyhnutnou náležitosťou uznania dlhu je jeho výška. Výška dlhu znamená, akú konkrétnu hodnotu dlžník voči veriteľovi uznáva. Ak dlžník uznal dlh len do určitej výšky, účinky uznania dlhu platia len voči uznanej výške dlhu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon musí spĺňať všetky náležitosti na to, aby bol platným právnym úkonom. Musí byť urobený slobodne a vážne, musí byť zrozumiteľný a určitý. Dlžník musí mať spôsobilosť na právne úkony. Podmienky pre platný právny úkon ustanovuje § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uznanie dlhu je dokument, ktorý veriteľovi poskytuje základ pre vymáhanie jeho pohľadávky. Vďaka takej listine sa zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore a presúva sa dôkazné bremeno na dlžníka. Uznanie dlhu má takisto vplyv na premlčanie ako uvádzame nižšie. Zároveň poukazujeme na to, že uznaním dlhu nevzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkový vzťah. Uznaním dlhu dlžník potvrdzuje, že v čase uznania taký dlh existoval / trval.
Osobitnú úpravu inštitútu uznania dlhu prináša skutočnosť, ak je dlh premlčaný. Uznanie premlčaného dlhu totiž vyvoláva právne následky jedine za podmienky, že dlžník vedel o jeho premlčaní. Aby o uvedenom nevznikli pochybnosti, odporúčame priamo v uznaní uviesť, že dlžník si je vedomý premlčania.
Zároveň osobitosť pri uznaní dlhu je, že týmto úkonom dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Občiansky zákonník v § 110 uvádza, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Zároveň zákon uvádza, že ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Tým, že je takáto premlčacia lehota pomerne dlhá, dáva to veriteľovi väčšiu právnu istotu v jeho pozícii voči dlžníkovi.
V prípade, že medzi dlžníkom a ručiteľom existuje právny vzťah a dlžník sa rozhodne uznať svoj dlh, takéto uznanie je voči ručiteľovi účinné len za predpokladu, že ručiteľ s ním vysloví súhlas.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
Uznanie dlhu ako sme ho načrtli vyššie je inštitútom typickým pre občiansko-právne vzťahy. V obchodno-právnych vzťahoch hovoríme o uznaní záväzku, ktorý má základnú právnu úpravu v § 323 a § 407 Obchodného zákonníka. Zásadným rozdielom oproti úprave v Občianskom zákonníku je:
V dôsledku rozhodovacej praxe súdov vznikla otázka, či je notárska zápisnica v exekučnom konaní spôsobilým exekučným titulom v prípade, ak zmluva o úvere bola podpísaná v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica.
Príkladom je uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 261/2015-17 zo dňa 10. júna 2015, v ktorom bolo uvedené, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spísaná v rovnaký deň, ako bola uzatvorená zmluva o úvere, nie je považovaná za materiálne vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa ďalej vyjadril, že je akceptovateľný právny názor vychádzajúci z toho, že ak má mať notárska zápisnica účinok exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená a ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.
Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 17CoE/214/2012 zo dňa 30.01.2013 vyplýva, že súd bol toho názoru, že uznanie dlhu podľa ustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.
V zmysle rozhodovacej praxe môže byť teda problematicky vnímané to, ak právny záväzok vyplýva zo zmluvy o pôžičke / úvere a v čase spísania notárskej zápisnice sa ešte dlžníkovi pôžička / úver nevyplatila, resp. ak sa v notárskej zápisnici uzná záväzok a zároveň dá vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou v čase, kedy sa ešte dlžníkovi pôžička / úver nevyplatila a teda dlh ešte neexistoval.
Je dôležité rozlišovať medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom (vzniká až odovzdaním peňazí dlžníkovi), zatiaľ čo zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom (vzniká už samotným uzatvorením zmluvy).
Súdy argumentujú práve cez túto optiku, keď tvrdia, že ak pri zmluve o pôžičke ešte v čase podpisu zmluvy o pôžičke nedošlo aj k plneniu, právny záväzok dlžníka vrátiť plnenie ešte neexistuje a preto nie je možné v notárskej zápisnici spísanej v ten istý deň vymedziť konkrétny existujúci právny záväzok. Neexistujúci právny záväzok nie je navyše možné ani uznať, nakoľko uznať možno len záväzok, ktorý v čase uznania existoval, a nie taký, ktorý vznikne až v budúcnosti.
Pri zmluve o úvere je však situácia odlišná. V čase podpisu zmluvy o úvere konkrétny záväzok existuje a preto v tomto prípade daný problém nevnímame. Čerpanie finančných prostriedkov (t.j. reálne plnenie) síce býva v zmluve o úvere často podmienené splnením rôznych odkladacích podmienok a podaním žiadosti o čerpanie, v dôsledku čoho sa zo zmluvy fakticky neplní hneď v čase podpisu, avšak táto skutočnosť nič nemení na tom, že v deň podpisu záväzok dlžníka existuje. Je síce podmienený (podaním žiadosti o čerpanie a splnením záväzku veriteľa poskytnúť plnenie), ale v notárskej zápisnici je ho možné vymedziť dostatočne určito (vymedzením maximálnej sumy čerpania a konkrétnou percentuálne určenou výškou úrokov) a bez akýchkoľvek pochybností.
Za účelom vyvarovať sa nespôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom považujeme v zmysle praxe súdov za dôležité aj to, ako je notárska zápisnica naformulovaná. Konkrétne, ako je špecifikovaný právny záväzok resp. právny úkon, z ktorého právny záväzok vyplýva. Máme za to, že ten je možné špecifikovať buď:
Prvé dva spôsoby špecifikácie právneho záväzku považujeme za plne dostatočné, nakoľko takéto vymedzenie je dostatočne určiteľné.
Nakoľko pri uznaní záväzku je v zmysle zákona a rozhodovacej praxe súdov dôležité, aby v čase uznania záväzku záväzok existoval, pri treťom spôsobe zohráva úlohu to, v akom čase sa uznanie dlhu spisuje a čo všetko ešte tvorí obsah notárskej zápisnice. Ak by súčasťou notárskej zápisnice bolo len jednostranné uznanie záväzku dlžníka v podobe vyhlásenia, že dlžník uznáva svoj záväzok voči veriteľovi v tej a tej výške, avšak vyhlásenie by bolo urobené v čase, kedy veriteľ dlžníkovi ešte neplnil a zároveň by notárska zápisnica neobsahovala dostatočne určiteľný popis ostatných odkladacích podmienok a iných náležitostí dohodnutých v zmluve o úvere, ktoré by podmienený právny záväzok bezpochybne určovali, spôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučným titulom by mohla byť ohrozená.
Pre zabezpečenie toho, aby bola notárska zápisnica spôsobilá ako exekučný titul a riadne tak zabezpečovala pohľadávky bánk ako veriteľov zo zmlúv o úvere, treba dbať na jej správnu formuláciu. V zásade však platí, že ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm.
Ak dlžník uznáva svoj dlh, aby malo uznanie zmysel, mal by pristúpiť k úhrade svojho dlhu. V prípade, že sa pristúpi k splátkovému kalendáru, dlžník sám nemôže stanoviť podmienky splátok. S takými musí súhlasiť veriteľ. Preto ak uznanie dlhu obsahuje aj splátkový kalendár, nejde už o jednostranné vyhlásenie dlžníka. Vtedy je jeho obsahom dohoda o splátkach, ktorú podpisujú obidve dotknuté strany - dlžník a veriteľ.
Splátkový kalendár je vhodná forma na stanovenie termínov a výšok splátok, v ktorých dlžník bude splácať svoj dlh. Túto formu veriteľ a dlžník využívajú najmä vtedy keď dlžník nemôže zaplatiť svoj dlh v plnej svojej výške naraz, resp. v jednom termíne. Takéto okolnosti sú na strane dlžníka pomerne bežné, preto popri uznaní dlhu sa často využíva práve inštitút splátkového kalendára.
Upozorňujeme, že splátkový kalendár neznamená automaticky, že dlžník skutočne bude svoj dlh splácať. Možno však konštatovať, že dlžníkovi umožňuje rozložiť svoj dlh na určité obdobia a sumy, čo mu dáva väčší priestor na to, aby dlh plnil. Zároveň veriteľ má možnosť v dohode o splátkach stanoviť podmienky pre prípad, ak by dlžník splátkový kalendár nedodržiaval.
Občiansky zákonník aj pri splátkach osobitne upravuje premlčacie doby. Premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti.
Ak sa veriteľ s dlžníkom tak dohodol, môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Veriteľ má toto právo do okamihu splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
Spôsob úhrady podľa splátkového kalendára je ponechaný na dohodu veriteľa a dlžníka. Môžu sa dohodnúť na hotovostných aj bezhotovostných úhradách. Zároveň je potrebné rešpektovať zákonné limity súm, ktoré nemôžu byť uhrádzané v hotovosti.
V slovenskom právnom prostredí nie je situácia, keď niekto dlhuje peniaze alebo plnenie, ale neexistuje o tom písomná zmluva či príjmový doklad, bohužiaľ, ojedinelá. Často ide o finančné transakcie medzi priateľmi, rodinnými príslušníkmi alebo neformálne dohody v rámci podnikania. Pre veriteľa sa táto absencia papierového dôkazu javí ako obrovská prekážka. Chceme vás uistiť, že aj napriek zdanlivo beznádejnej situácii, ústny záväzok alebo inak neformálne dohodnutý dlh môže byť právne vymožiteľný.
Predstavíme vám, aké nepísomné dôkazy môžete použiť na súde na preukázanie existencie dlhu, aj keď nemáte zmluvu. Ako advokáti sme tu, aby sme vám pomohli uniesť dôkazné bremeno a premeniť vaše tvrdenie na právne platný nárok.
Prvým krokom v efektívnom vymáhaní je správna právna kvalifikácia dlhu.
Hoci absencia písomnej zmluvy neznamená automaticky nevymožiteľnosť dlhu, hlavná ťažkosť spočíva v dôkaznom bremene. Ako advokáti vieme strategicky využiť všetky dostupné neformálne podklady, ktoré bežný človek často považuje za bezcenné.
Vždy je v záujme klienta pokúsiť sa vyriešiť spor mimosúdne, bez zdĺhavého a nákladného súdneho procesu.
Ak mimosúdne kroky zlyhali, je nevyhnutné pristúpiť k súdnemu konaniu.
Prípady pôžičiek „na dobré slovo“ sú typické. Najväčším rizikom je ťažkosť s dôkazmi - ak nemáte žiaden doklad a dlžník všetko poprie, spor prehráte. Vždy žiadajte aspoň jednoduché potvrdenie: Nemusí ísť o zložité formality. Pri prevode peňazí na účet: Dajte si záležať a vždy do poznámky uveďte „pôžička“ alebo presný účel. Čas je váš nepriateľ: Sledujte dátumy splatnosti a nepodceňujte riziko premlčania (2, 3 alebo 4 roky). Ak sa už stalo, že ste bez dokladu, nevzdávajte to. Právny poriadok ponúka nástroje, ako sa domôcť svojho práva. Je však kľúčové konať včas, mať pripravené dôkazy a ihneď vyhľadať odbornú pomoc. Naša advokátska kancelária pre vás spracuje dôkaznú stratégiu a zabezpečí, že aj zdanlivo nevymožiteľný dlh sa stane právne platným nárokom. Často stačí dôrazná advokátska výzva alebo správne spísané uznanie dlhu, aby dlžník zaplatil.