Uznanie dlhu v slovenskom obchodnom zákonníku: Podmienky a dôsledky

Uznanie dlhu je významný právny inštitút, ktorý má v slovenskom právnom systéme dôležitú úlohu pri zabezpečovaní záväzkov. Tento článok sa zameriava na podmienky a dôsledky uznania dlhu podľa Obchodného zákonníka, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre podnikateľov, právnikov a ďalších zainteresovaných.

Úvod do zabezpečovacích prostriedkov

Uskutočňovanie subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovo-právnych vzťahov je často zabezpečené právnymi inštitútmi, ktoré sa označujú ako zabezpečovacie prostriedky. Ich cieľom je posilniť právnu pozíciu veriteľa voči dlžníkovi vo vzťahu k riadnemu a včasnému splneniu právnej povinnosti dlžníkom. Táto zabezpečovacia funkcia núti dlžníka plniť právne povinnosti vyplývajúce z určitého záväzkovo-právneho vzťahu a v prípade ich nesplnenia v plnom rozsahu alebo v stanovenej dobe nastupuje uhradzovacia funkcia spočívajúca v práve veriteľa realizovať uspokojenie svojej pohľadávky subsidiárne.

Uznanie dlhu vs. Uznanie záväzku

Občiansky zákonník upravuje ručenie v §§ 546 až 550. Výslovne pritom stanovuje, že uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas. Ak ste teda s takýmto uznaním dlhu súhlas nevyslovili, žiadne právne účinky na vás tento úkon dlžníka voči veriteľovi nemá.

Ak totiž dlžník uzná písomne svoj záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky, začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Bez vášho súhlasu (ako ručiteľa) sa však účinky tohto uznania dlhu na vás nevzťahujú a stále pre vás platí pôvodná všeobecná trojročná premlčacia doba, po ktorej uplynutí by ste na súde mohli namietať premlčanie.

Iná situácia nastáva, ak je váš ručiteľský záväzok súčasťou obchodnoprávneho vzťahu. Obchodný zákonník obsahuje odlišnú úpravu tak ručenia, ako aj uznania záväzku. Ručeniu sú venované §§ 308 až 312. V § 323 ods. 3 Obchodný zákonník výslovne uvádza, že uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Ak teda dlžník uzná určitý svoj záväzok, účinky to vyvoláva nielen voči veriteľovi, ale aj voči ručiteľovi. Tu je tiež potrebné upozorniť aj na § 310, ktorý hovorí, že právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Najprv by teda mohlo prísť len k premlčaniu práva veriteľa voči dlžníkovi a až potom k premlčaniu práva veriteľa voči vám ako ručiteľovi.

Občiansky zákonník upravuje v ustanoveniach § 544 až 558 zabezpečovacie prostriedky, spomedzi ktorých možno spomenúť najmä zmluvnú pokutu, ručenie, záložné právo. Ako posledný zabezpečovací prostriedok upravuje uznanie dlhu v ustanovení § 558 OZ, ktorého právna úprava sa obmedzuje len na dve vety. Prirodzene nie je nevyhnutné, aby každý právny inštitút bol upravený absolútne podrobne, každému ustanoveniu zákona má byť však venovaná náležitá pozornosť zo strany zákonodarcu, a to nielen pokiaľ ide o jeho rozsah, ale aj vo vzťahu k precíznosti používaných pojmov. Naproti tomu je právna úprava uznania záväzku ako obdobného zabezpečovacieho prostriedku obsiahnutá v Obchodnom zákonníku podrobnejšia. Medzi uznaním dlhu podľa § 588 OZ a uznaním záväzku podľa § 323 OBZ nie je podstatný rozdiel a oba tieto právne prostriedky slúžia na zabezpečenie záväzku. Napriek tomu existujú v ich úprave určité rozdiely, pričom posúdenie, ktorá z týchto právnych úprav je výhodnejšia pre veriteľa, je otázne, keďže každá z týchto úprav poskytuje veriteľovi určitú výhodu. Napríklad uznaním dlhu podľa § 558 OZ začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov, a to aj opakovane, čo je pre veriteľa výhodnejšie ako v prípade uznania záväzku podľa § 323 OBZ, podľa ktorého uznaním záväzku začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 4 rokov, pričom Obchodný zákonník v ustanovení § 408 celkovú dĺžku premlčacej doby obmedzuje.

Definícia a funkcie uznania dlhu

Uznanie dlhu je právny inštitút, ktorý má hlavne zabezpečovaciu funkciu a je upravený Občianskym zákonníkom. Určujú sa práva a povinnosti subjektov veriteľa a dlžníka, ktoré posilňujú ich vzájomné postavenie (hlavne veriteľa). Zabezpečovacie prostriedky nútia subjekty právnych vzťahov, predovšetkým dlžníka k splneniu záväzku včas a riadne. Uznanie dlhu posilňuje postavenie veriteľa v rovine hmotnoprávnej i v rovine procesnoprávnej a zároveň zasahuje do obsahu samotného záväzku.

Je to zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností v prospech veriteľa. Je to jednostranný úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Vzniká právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania trval. Toto sa prejavuje najmä v procesnej rovine v prenesení dôkazného bremena na dlžníka.

Hlavné funkcie uznania dlhu:

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

• Preventívna funkcia: Uznanie dlhu dlžníka núti splniť si svoju povinnosť voči veriteľovi. Dlžník je tak pod tlakom prípadného súdneho konania prinútený k splneniu svojho záväzku. Uznanie dlhu je jednostranný úkon závislý predovšetkým od vôle dlžníka, vieme však, že je to najčastejšie na podnet veriteľa, ktorý žiada od dlžníka aby svoj dlh uznal.
• Zabezpečovacia funkcia: Uznanie dlhu plní aj zabezpečovaciu funkciu. Predpokladá sa, že dlh v čase jeho uznania trval. Je to vyvrátiteľná právna domnienka, ktorá zaťažuje dlžníka dôkazným bremenom a posilňuje postavenie veriteľa. Zvyšuje sa tak právna istota veriteľa, že jeho nárok bude uspokojený riadne a včas. Zároveň sa predlžuje aj premlčacia lehota.

Podmienky platnosti uznania dlhu

V zmysle § 558 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník písomne uzná, že zaplatí svoj dlh.

Pre platnosť uznania dlhu je potrebné splnenie určitých obsahových náležitostí. Občiansky zákonník vyžaduje splnenie týchto podmienok:

1. Písomná forma: Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade, že pôvodný záväzok bol uzatvorený v ústnej forme (napríklad ústna zmluva o pôžičke).
2. Sľub, že dlžník dlh zaplatí: Pre účinné uznanie dlhu je potrebný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí. Samotný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, nemusí byť prísne formalistický, teda stačí ak z dlžníkovho písomného prejavu vyplýva vôľa splniť dlh.
3. Vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky: Dôvod a výšku dlhu je potrebné stanoviť určito a zrozumiteľne. Stačí aj odkaz na existujúci dokument (zmluvu o pôžičke, faktúru…). Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí uvedenie jeho právneho titulu ako vznikol. Najčastejšie je to zmluva, môže to byť aj spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie. Dlžník ho musí aspoň nepriamo označiť, aby bolo jasné o čo ide. Aj výška musí byť objektívne určiteľná. Ak neuzná celý dlh, bude to mať vplyv na premlčanie, pretože potom sa pri rozhodovaní súdu budú vzťahovať účinky premlčania iba na tú časť dlhu, ktorú dlžník uznal. Vo zvyšnej časti, ktorú neuznal to nebude mať tie isté účinky.

Neformálne uznanie dlhu (napríklad ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom, napríklad zaplatením splátky) nespôsobuje účinky uznania dlhu.

Právne účinky uznania dlhu

Uznanie dlhu spôsobuje niekoľko dôležitých právnych účinkov, ktoré posilňujú pozíciu veriteľa a ovplyvňujú proces vymáhania pohľadávky.

1. Otočenie dôkazného bremena: Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, zakladá sa vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Dôkazné bremeno sa presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný má povinnosť pre úspech v konaní vyvrátiť samotnú existenciu dlhu. Toto sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania. Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, to znamená, že ak chce byť dlžník úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Uznaním dlhu sa totiž má jednoznačne posilniť právna istota veriteľa. Ak dlžník len poukáže v konaní na to, že jeho uznanie dlhu nebolo slobodné, že bol k tomu prinútený ale to nepreukáže, má to za následok vyhovenie žalobe pre neunesenie dôkazného bremena.
2. Premlčanie pri uznaní dlhu: Uznanie dlhu je spojené s inštitútom premlčania (§ 100 - 114 Občianskeho zákonníka). Uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 k pretrhnutiu, resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej predlženiu na desať rokov. Začne teda plynutie novej premlčacej lehoty aj v prípade ak predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. Podľa § 558 OZ v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky, len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Nové plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, respektíve ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty, teda premlčacia doba sa bude počítať odo dňa nasledujúceho po určenej splatnosti. Existujú názory, ktoré premlčanie, predovšetkým z hľadiska jeho právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, zaraďujú medzi inštitúty hmotnoprávne avšak myslíme si, že je to viac procesnoprávny inštitút ako hmotnoprávny inštitút.

Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Ďalším významným účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu. Dlžník môže uznať aj premlčaný dlh, avšak uznanie dlhu bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný. Pokiaľ by dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu by nemalo účinky uznania dlhu. Avšak aj vtedy, ak dlžník o premlčaní dlhu nevedel, dôjde v dôsledku uznania dlhu k zmene premlčacej doby tak, že začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba.

Pokiaľ dlžník uzná dlh zabezpečený ručením, je voči ručiteľovi uznanie dlhu účinné, len ak s ním ručiteľ vyslovil súhlas. Ručiteľ sa môže platne dovolať premlčania, aj keď dlžník platne uznal svoj dlh.

Uznanie dlhu a ručenie

V kontexte ručenia je dôležité rozlišovať medzi občianskoprávnymi a obchodnoprávnymi vzťahmi. V občianskom práve, ak dlžník uzná dlh zabezpečený ručením, toto uznanie je voči ručiteľovi účinné len vtedy, ak s tým ručiteľ vysloví súhlas. Ručiteľ sa môže platne dovolať premlčania, aj keď dlžník platne uznal svoj dlh.

V obchodnom práve má uznanie záväzku účinky aj voči ručiteľovi, bez ohľadu na jeho súhlas. Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Uznanie premlčaného dlhu

Dlžník môže uznať aj premlčaný dlh. Uznanie dlhu bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný. Pokiaľ by dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu by nemalo účinky uznania dlhu. Avšak aj vtedy, ak dlžník o premlčaní dlhu nevedel, dôjde v dôsledku uznania dlhu k zmene premlčacej doby tak, že začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba.

Praktické aspekty uznania dlhu

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon, ktorý má právo urobiť dlžník voči veriteľovi. Týmto právnym úkonom dlžník uznáva, že konkrétny dlh v konkrétnej výške v čase uznania voči veriteľovi existoval. Tým sa zvýši právne postavenie veriteľa, ktorý by v prípade nesplnenia dlhu mal zvýhodnenú pozíciu v prípadnom súdnom konaní. Zároveň sa veriteľovi predlžuje čas na uplatnenie práva na súde. Dlžník má právo jednostranne dlh uznať, nemá zo zákona ale takúto povinnosť. Ide napríklad o situácie, kedy dlžník chce voči svoju veriteľovi vystupovať férovo a seriózne a napriek dočasnej neschopnosti splniť svoj záväzok, má záujem na riadnom plnení.

• Dohoda o splátkach: Dohodu o splátkach nemožno zamieňať s uznaním dlhu. Dohoda o splátkach je dvojstranná dohoda, ktorou sa mení lehota a spôsob splatenia dlhu. Napríklad, ak je dlžník v omeškaní a je zrejmé, že nebude môcť svoj dlh splatiť včas. Ideálne je spolu s dohodou o splátkovom kalendári spísať aj uznanie dlhu, resp. toto uznanie zahrnúť do tejto dohody.
• Mediácia: V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.

Výhody uznania dlhu

Uznanie dlhu je vypracované v spolupráci s advokátskou kanceláriou a je v prípade legislatívnych zmien priebežne doplňované a upravované. V uznaní dlhu je obsiahnutá aj rozhodcovská doložka v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je určitou formou zabezpečenia pre veriteľa, ak by dlžník dlh nesplácal svoj dlh. Vtedy o povinnosti dlžníka zaplatiť rozhodne rozhodca a nie súd. Rozhodnutie rozhodcu má tú istú právnu silu ako rozsudok súdu, umožňuje to zákon o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní veriteľ a ani dlžník nebudú musieť cestovať na súd. Rozhodnutie prebehne bez nariadenia pojednávania písomnou formou. Rozhodcovský súd rozhodne na základe listinných dokladov, ktoré mu búdu predložené na rozhodovanie. Osobná účasť veriteľa alebo dlžníka na rozhodovaní na súde nie je potrebná, nakoľko konanie je zásadne písomné a tým pádom aj rýchle.

Hlavné výhody konania pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. sú:

• Rýchlosť rozhodovania
• Nižšie poplatky
• Neverejnosť konania
• Konečné rozhodnutie
• Odborné rozhodovanie
• Vykonateľnosť rozhodnutia v cudzine

Ako postupovať pri uznaní dlhu

1. Vyplňte údaje dlžníka: Najskôr je potrebné vo vzore uznania dlhu označiť dlžníka (t.j. toho, kto dlží peniaze).
2. Vyplňte údaje veriteľa: Rovnakým spôsobom je vo vzore uznania dlhu potrebné vyplniť aj údaje veriteľa (t.j. toho, komu dlžník dĺži peniaze).
3. Vyplňte údaje o dlhu: Vypíšte výšku dlhu číslami a slovom. Dôležitou časťou je vyplnenie dôvodu vzniku dlhu. V tejto časti by ste mali uviesť, kedy vznikol dlh, na základe akého úkonu (titulu resp. zmluvy) a ak dlžník časť dlhu už uhradil, tak je to potrebné tiež uviesť, aby bola zrejmá nielen pôvodná výška dlhu ale aj aktuálna výška dlhu.
4. Vyplňte údaje o splácaní: V ďalšej časti si vyberiete, či má dlžník vrátiť dlh:
   • Jednorázovo: Uvediete aj dátum vrátenia dlhu.
   • V pravidelných splátkach: Uveďte výšku a frekvenciu splátky (mesačne, štvrťročne, ročne…) a vyberte, v ktorý deň bude splátka splatná.
   • Iným spôsobom (ktorý je potrebné uviesť): Túto kolónku vypĺňate vtedy, keď dlžník neuhradí dlh ani jednorázovo a ani v pravidelných splátkach, ale napríklad v rôzne dni. Je potrebné presne špecifikovať, kedy bude splátka splatná a v akej výške.
5. Spôsob vrátenia dlhu: V ďalšej časti si vyberiete z možností, ako chcete aby Vám dlžník vrátil dlh, či to má byť prevodom na účet alebo v hotovosti.
6. Ďalšie dojednania (voliteľné): V prípade, ak sa chcete s dlžníkom dohodnúť na ďalších podmienkach, ktoré nie sú upravené v tomto uznaní dlhu, môžete ich vložiť do tejto časti. Môžete sa dohodnúť napríklad na zmluvnej pokute, prípadne inej sankcii pre dlžníka.
7. Vyplňte miesto podpisu: Nakoniec vyplníte miesto (obec alebo mesto), v ktorom sa bude uznanie dlhu podpisovať. Určite odporúčame nechať overiť podpis dlžníka na tomto dokumente.

Judikatúra k uznaniu dlhu

• Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, 3Co 278/2016: „Inštitút uznania dlhu je samostatným zaväzovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Pozitívne riešenie otázky, či sporová strana uniesla dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi.
• Rozsudok Krajského súd v Prešove, 5Co 2/2018: „Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.
• R 123/1953: Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa.
• R 13/1988: Dôvod dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne; stačí, ak je určený poukazom na upomienku na zaplatenie dlhu, v ktorej je dôvod dlhu obsiahnutý.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 116/2009: K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.

Zabezpečovacie prostriedky a ich funkcie

Cieľom zabezpečovacích prostriedkov je „zabezpečiť“ splnenie pohľadávky veriteľa, a to posilnením jeho postavenia, a zároveň „motivovať“ dlžníka, aby platil svoje dlhy načas. V prípade, ak by si dlžník nesplnil svoju časť záväzku, tak zmluvne dohodnuté zabezpečovacie prostriedky uľahčia veriteľovi vymáhanie zmluvného záväzku. Zabezpečovacími prostriedkami je tak veriteľovi umožnené okrem možnosti vymáhania záväzku súdnou cestou zvýšenie právnej istoty, a to zabezpečením záväzkov, ktoré ponúka Občiansky či Obchodný zákonník.

Zabezpečovacie prostriedky vznikajú buď z dohody ako dvojstranného právneho úkonu (napr. zmluvná pokuta), alebo z jednostranného právneho úkonu (napr. písomné uznanie záväzku). Takisto vznikajú na základe zákona (napríklad zádržné právo k zásielke podľa ustanovenia § 628 Obchodného zákonníka).

Zabezpečovacie prostriedky tak v zmluvách plnia niekoľko funkcií, a to:

• zabezpečovaciu,
• preventívnu,
• uhradzovaciu (reparačnú).

Z pohľadu povahy zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú a subsidiárnu povahu. Zásada subsidiarity znamená a uplatní sa v prípade, ak hlavný záväzok nemožno realizovať. Následne dochádza k uplatneniu vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku, ktorý zabezpečuje iná osoba ako dlžník. Zásada akcesority tak predstavuje závislosť zabezpečovacieho záväzku od zabezpečovaného záväzku.

Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta v zmysle Občianskeho zákonníka je teda dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy.

Uznanie záväzku v obchodnej praxi

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy), konkrétne napríklad záväzku zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 ObchZ, aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy.

Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 a 2 ObchZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods.

Podľa § 407 ods. 1 ObchZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.

Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.

Ďalším následkom uznania záväzku je to, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba (Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 ObchZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Pozor, v nepodnikateľských vzťahoch, teda v občianskoprávnych vzťahoch je tento následok uznania odlišný. Ak v občianskoprávnom vzťahu dlžník právo písomne uzná čo do dôvodu i výšky, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty (Podľa § 110 ods. 1 ObčZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Aj v prípade ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, napríklad ak uhradí časť vyfakturovanej sumy, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku týmto spôsobom nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané (§ 407 ods.

tags: #uznanie #dlhu #obchodny #zakonnik #podmienky