Uznanie dlhu podľa Obchodného zákonníka: Komplexný prehľad

Uznanie dlhu a uznanie záväzku sú dôležité právne inštitúty, ktoré majú významný vplyv na postavenie veriteľa a dlžníka. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o uznaní dlhu podľa Obchodného zákonníka, jeho účinkoch, náležitostiach a rozdieloch oproti úprave v Občianskom zákonníku.

Úvod do problematiky uznania dlhu

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu, napríklad z kúpnej zmluvy, konkrétne záväzku zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. Uznanie dlhu a uznanie záväzku sú jednostranné právne úkony, ktoré má právo urobiť dlžník voči veriteľovi. Týmto právnym úkonom dlžník uznáva, že konkrétny dlh v konkrétnej výške v čase uznania voči veriteľovi existoval. Tým sa zvýši právne postavenie veriteľa, ktorý by v prípade nesplnenia dlhu mal zvýhodnenú pozíciu v prípadnom súdnom konaní. Zároveň sa veriteľovi predlžuje čas na uplatnenie práva na súde. Dlžník má právo jednostranne dlh uznať, nemá zo zákona ale takúto povinnosť. Ide napríklad o situácie, kedy dlžník chce voči svoju veriteľovi vystupovať férovo a seriózne a napriek dočasnej neschopnosti splniť svoj záväzok, má záujem na riadnom plnení.

Právna úprava uznania dlhu a záväzku

V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 ObchZ, aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy.Uznanie dlhu upravuje § 558 Občianskeho zákonníka: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.Uznanie záväzku upravuje § 323 Obchodného zákonníka: „Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3*.

§ 407 ods. 2 a 3 - Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku týmto spôsobom nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané (§ 407 ods. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. podpis konajúcej osoby, t. j.

Rozdiely medzi uznaním dlhu a uznaním záväzku

Rozdiel medzi týmito dvoma právnymi inštitútmi spočíva najmä v predpoklade vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu/záväzku. Zatiaľ čo pri uznaní dlhu sa vyžaduje, aby dlžník mal vedomosť o premlčaní dlhu, v prípade uznania záväzku je vedomosť dlžníka o premlčaní záväzku irelevantná.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Podmienky platnosti uznania dlhu

Pri uznaní dlhu/záväzku sa vyžaduje a predpokladá, že pôvodný dlh v čase uznania existovala. Uznanie dlhu preto nemá za následok zánik pôvodného dlhu a jeho nahradenie dlhom novým. Ak by dlžník uznal dlh, ktorý v čase uznania neexistoval, v prípadnom súdnom konaní túto domnienku môže vyvrátiť a preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval. Dôkazné bremeno v tomto prípade znáša dlžník, ktorý musí preukázať neexistenciu pôvodného dlhu.

Písomná forma

Dlh musí byť uznaný písomne. Spôsob uznania záväzku ani Občiansky, ani Obchodný zákonník nestanovuje. Podmienkou je iba písomná forma uznania záväzku. Keďže je uznanie záväzku jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ostáva na rozhodnutí dlžníka, akým spôsobom svoj záväzok písomne uzná. V praxi sú možné iba dva spôsoby -- obyčajný a formou notárskej zápisnice.

Špecifikácia dlhu

Musí v ňom byť špecifikovaný právny základ dlhu, aj výška uznaného dlhu. Ustanovenie § 323 ods. 1 OBZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t. j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odstavca 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky.

Časové hľadisko

Uznanie dlhu možno urobiť až po tom, ako dlh vznikol. Dlh možno uznať v čase pred splatnosťou, aj po splatnosti dlhu.

Právne účinky uznania dlhu

Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Podľa § 323 ods. 1 prvá veta ObchZ platí, že ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 ObchZ.

Premlčanie

Pri uznaní dlhu začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba, a to od momentu uznania dlhu.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania.

Praktické aspekty uznania dlhu

Dohoda o splátkach vs. uznanie dlhu

Dohodu o splátkach nemožno zamieňať s uznaním dlhu. Dohoda o splátkach je dvojstranná dohoda, ktorou sa mení lehota a spôsob splatenia dlhu. Napríklad, ak je dlžník v omeškaní a je zrejmé, že nebude môcť svoj dlh splatiť včas. Ideálne je spolu s dohodou o splátkovom kalendári spísať aj uznanie dlhu, resp. toto uznanie zahrnúť do tejto dohody.

Riešenie sporov mediáciou

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Uznanie záväzku formou notárskej zápisnice

Obyčajný spôsob uznania záväzku predstavuje akýmkoľvek spôsobom urobené písomné vyhlásenie dlžníka voči veriteľovi o uznaní dlžníkovho záväzku. Uznanie záväzku formou notárskej zápisnice predstavuje pre veriteľa právne silnejší a transparentnejší spôsob uznania záväzku dlžníka. Pokiaľ dlžník uznal svoj záväzok obyčajným spôsobom, musí veriteľ na to, aby si pre prípad nesplnenia dlžníkovej povinnosti túto jeho povinnosť vymohol, podať návrh na začatie konania pred súdom a v tomto konaní žiadať priznanie jeho práva, vyplývajúce z nesplnenia dlžníkovej povinnosti a po priznaní jeho práva súdnym rozhodnutím musí veriteľ podať návrh na výkon tohto rozhodnutia (pokiaľ dlžník dobrovoľne nesplní svoj záväzok). Ak však dlžník uznal svoj záväzok formou notárskej zápisnice, má veriteľ právo podať priamo návrh na výkon rozhodnutia (v tomto prípade sa rozhodnutím rozumie predmetná notárska zápisnica).

Judikatúra k uznaniu dlhu

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, 3Co 278/2016: „Inštitút uznania dlhu je samostatným zaväzovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Pozitívne riešenie otázky, či sporová strana uniesla dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi.

Rozsudok Krajského súd v Prešove, 5Co 2/2018: „Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu a rozhodcovské konanie

V uznaní dlhu je obsiahnutá aj rozhodcovská doložka v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je určitou formou zabezpečenia pre veriteľa, ak by dlžník dlh nesplácal svoj dlh. Vtedy o povinnosti dlžníka zaplatiť rozhodne rozhodca a nie súd. Rozhodnutie rozhodcu má tú istú právnu silu ako rozsudok súdu, umožňuje to zákon o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní veriteľ a ani dlžník nebudú musieť cestovať na súd. Rozhodnutie prebehne bez nariadenia pojednávania písomnou formou. Rozhodcovský súd rozhodne na základe listinných dokladov, ktoré mu búdu predložené na rozhodovanie. Osobná účasť veriteľa alebo dlžníka na rozhodovaní na súde nie je potrebná, nakoľko konanie je zásadne písomné a tým pádom aj rýchle.

Výhody rozhodcovského konania

Hlavné výhody konania pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. sú:

• rýchlosť rozhodovania
• nižšie poplatky
• neverejnosť konania
• konečné rozhodnutie
• odborné rozhodovanie
• vykonateľnosť rozhodnutia v cudzine

Ako postupovať pri uznaní dlhu

1. Vyplňte údaje dlžníka: Najskôr je potrebné vo vzore uznania dlhu označiť dlžníka (t.j. toho, kto dlží peniaze).
2. Vyplňte údaje veriteľa: Rovnakým spôsobom je vo vzore uznania dlhu potrebné vyplniť aj údaje veriteľa (t.j. toho, komu dlžník dĺži peniaze).
3. Vyplňte údaje o dlhu: Vypíšte výšku dlhu číslami a slovom. Dôležitou časťou je vyplnenie dôvodu vzniku dlhu. V tejto časti by ste mali uviesť, kedy vznikol dlh, na základe akého úkonu (titulu resp. zmluvy) a ak dlžník časť dlhu už uhradil, tak je to potrebné tiež uviesť, aby bola zrejmá nielen pôvodná výška dlhu ale aj aktuálna výška dlhu.
4. Vyplňte údaje o splácaní: V ďalšej časti si vyberiete, či má dlžník vrátiť dlh:
   • Jednorázovo
   • V pravidelných splátkach
   • Iným spôsobom (ktorý je potrebné uviesť)
5. Spôsob vrátenia dlhu: V ďalšej časti si vyberiete z možností, ako chcete aby Vám dlžník vrátil dlh, či to má byť prevodom na účet alebo v hotovosti.
6. Ďalšie dojednania (voliteľné): V prípade, ak sa chcete s dlžníkom dohodnúť na ďalších podmienkach, ktoré nie sú upravené v tomto uznaní dlhu, môžete ich vložiť do tejto časti.
7. Vyplňte miesto podpisu: Nakoniec vyplníte miesto (obec alebo mesto), v ktorom sa bude uznanie dlhu podpisovať.

tags: #uznanie #dlhu #podľa #obchodného #zákonníka