
Uznanie dlhu je jednostranné písomné vyhlásenie dlžníka, ktoré plní dôležitú zabezpečovaciu funkciu. Zakladá domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Tento inštitút zabezpečuje alebo posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Uznanie dlhu upravuje zákon č. 40/1964 Zb. § 558, čo predstavuje pomerne strohú, ale presnú právnu úpravu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka platí: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.“ Z tohto ustanovenia vyplývajú nasledovné podmienky pre platné uznanie dlhu:
Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon musí spĺňať všetky náležitosti na to, aby bol platným právnym úkonom. Musí byť urobený slobodne a vážne, musí byť zrozumiteľný a určitý. Dlžník musí mať spôsobilosť na právne úkony. Podmienky pre platný právny úkon ustanovuje § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uznanie dlhu je dokument, ktorý veriteľovi poskytuje základ pre vymáhanie jeho pohľadávky. Zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore a presúva dôkazné bremeno na dlžníka. Uznanie dlhu má takisto vplyv na premlčanie. Zároveň uznaním dlhu nevzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkový vzťah. Uznaním dlhu dlžník potvrdzuje, že v čase uznania taký dlh existoval/trval.
Osobitnú úpravu prináša skutočnosť, ak je dlh premlčaný. Uznanie premlčaného dlhu vyvoláva právne následky jedine za podmienky, že dlžník vedel o jeho premlčaní. Odporúča sa priamo v uznaní uviesť, že dlžník si je vedomý premlčania.
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
Uznaním dlhu dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Občiansky zákonník v § 110 uvádza, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Tým, že je takáto premlčacia lehota pomerne dlhá, dáva to veriteľovi väčšiu právnu istotu.
Premlčanie pohľadávky síce nespôsobuje zánik jej vymáhateľnosti, no pokiaľ sa dlžník na súde na premlčanie odvolá, súd ho k úhrade takéhoto dlhu nezaviaže. Akonáhle teda uplynie premlčacia doba, povinnosť uhradiť pohľadávku sa mení na právo dlžníka. Inštitút uznania dlhu však aj v danom prípade môže priniesť radikálnu, pre veriteľa pozitívnu, zmenu. Jedným z účinkov uznania dlhu je plynutie novej, a to 10 ročnej premlčacej doby spravidla odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo. Výnimkou je uznanie dlhu, v ktorom bola uvedená lehota plnenia alebo pokiaľ bolo splatenie dlhu rozdelené na jednotlivé splátky. V prípade splátok bude plynúť nová premlčacia doba odo dňa ich zročnosti, v prípade úpravy lehoty plnenia od jej márneho uplynutia. Uznaním dlhu si tak veriteľ predĺži obdobie, v ktorom sa môže domáhať vymoženia svojej pohľadávky na súde s tým predpokladom, že bude mať aj reálnu šancu, aby súd dlžníka na jej úhradu zaviazal. už bolo vyššie uvedené, dlžník môže uznať aj už premlčaný dlh. podmienkou je, že o premlčaní dlhu bude vedieť. nedošlo k želaným následkom tohto inštitútu. pozornosť je potrebné venovať uznaniu dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. pohľadávku vymáhať ani ju platne zabezpečiť. ktorá je založená na zmluvnej voľnosti spotrebiteľa ako dlžníka. vedel. spotrebiteľa o premlčaní dlhu uvedená. neprijateľnú, a teda by ju neuznala za platnú. má vyzerať uznanie dlhu, nájdete vo vzore na stiahnutie.
V prípade, že medzi dlžníkom a ručiteľom existuje právny vzťah a dlžník sa rozhodne uznať svoj dlh, takéto uznanie je voči ručiteľovi účinné len za predpokladu, že ručiteľ s ním vysloví súhlas. Ručiteľ, ktorý nevyslovil súhlas s uznaním dlhu dlžníkom, môže preto po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby namietať premlčanie. Zákon výslovne neurčuje, v akej forme má ručiteľ vysloviť súhlas s uznaním dlhu.
Uznanie dlhu je inštitútom typickým pre občiansko-právne vzťahy. V obchodno-právnych vzťahoch hovoríme o uznaní záväzku, ktorý má základnú právnu úpravu v § 323 a § 407 Obchodného zákonníka. Zásadným rozdielom oproti úprave v Občianskom zákonníku je:
Ak dlžník uznáva svoj dlh, mal by pristúpiť k jeho úhrade. V prípade splátkového kalendára dlžník nemôže stanoviť podmienky splátok sám, ale musí s nimi súhlasiť veriteľ. Ak uznanie dlhu obsahuje aj splátkový kalendár, nejde už o jednostranné vyhlásenie dlžníka, ale o dohodu o splátkach, ktorú podpisujú obidve strany.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Splátkový kalendár je vhodná forma na stanovenie termínov a výšok splátok. Veriteľ a dlžník ho využívajú najmä vtedy, keď dlžník nemôže zaplatiť svoj dlh naraz. Splátkový kalendár umožňuje dlžníkovi rozložiť dlh na určité obdobia a sumy, čo mu dáva väčší priestor na plnenie. Veriteľ má možnosť v dohode o splátkach stanoviť podmienky pre prípad, ak by dlžník splátkový kalendár nedodržiaval.
Občiansky zákonník aj pri splátkach osobitne upravuje premlčacie doby. Premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti.
Ak sa veriteľ s dlžníkom tak dohodol, môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Veriteľ má toto právo do okamihu splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
Spôsob úhrady podľa splátkového kalendára je ponechaný na dohodu veriteľa a dlžníka. Môžu sa dohodnúť na hotovostných aj bezhotovostných úhradách. Zároveň je potrebné rešpektovať zákonné limity súm, ktoré nemôžu byť uhrádzané v hotovosti.
Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak dlžník platne uznal premlčaný dlh, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
Na to, aby bolo uznanie dlhu platné, je potrebné, aby bol zrejmý dôvod a výška dlhu. Odporúča sa uviesť do listiny aj konkrétne údaje (napríklad zo zmluvy o pôžičke alebo faktúr). V prípade, keď by dlžník pred uplynutím premlčacej doby písomne uznal pohľadávku veriteľa čo do dôvodu a výšky (§ 558), začne plynúť nová, desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). Takéto uznanie dlhu však voči ručiteľovi nemá žiadne účinky, ak s tým ručiteľ nevyslovil súhlas.
Pre lepšiu predstavu o tom, ako má vyzerať uznanie dlhu, uvádzame vzor:
Dlžníkom:
Meno a priezvisko: ……………………………………………….
Bydlisko: …………………………………………………………….
Dátum narodenia: …………………………………………………
(ďalej ako „dlžník”)
Dolupodpísaný dlžník týmto prehlasuje, že v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka uznáva svoj dlh, čo do dôvodu a výšky …………… eur, ktorý má voči veriteľovi ………………………………, bydliskom ………………………………, r. č.
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia.
Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené (písomne a zrýchlenou formou) rozhodcom ustanoveným do funkcie "vybranou osobou" podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR s.r.o, so sídlom: Žilinská 14, 81105 Bratislava (www.rsba.sk) podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku č. 96/2016, značka: O000260. Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť aj štatutárny orgán vybranej osoby.
V ……………………., dňa …………………….
…………………………………………………..
Podpis dlžníka
V podnikateľskom svete sa firmám darí vykazovať zisk, mať spokojných zákazníkov a všetko ide „od ruky“. V posledných rokoch sme si však už zvykli, presnejšie boli nútení zvyknúť, že nie vždy sa dá spoľahnúť na dobre slovo, dohodu s obchodným partnerom a pod. V prípade, ak nedôjde k splneniu povinností v dohodnutých termínoch, zmluvné strany sa nevyhnú do sporu. V ideálnom prípade je výsledkom sporu dohoda, kde sa zmluvné strany dohodnú na dodatočných podmienkach a plneniach. V prípade ak k dohode nedôjde, spoločnosť alebo podnikateľ hľadá riešenie ako sa čo najrýchlejšie dostane k plneniu, ktoré druhá strana odmieta splniť alebo zaplatiť.
Pred uzatvorením zmluvy, ale aj počas trvania zmluvy, odporúčame „overiť“ si obchodného partnera alebo zákazníka. Takýmto overením sa uistíte, či je zmluvný partner platobne schopný, či má oprávnenie na činnosť, ktorú od neho chcete odoberať, či má majetok v prípade meškania s úhradou finančných prostriedkov a pod. Existuje viac neplatených aj platených možností ako to môžete urobiť. Vymenujeme tie najpoužívanejšie, neplatené t.j. tie ku ktorým má prístup každý.
Pri uzatváraní zmluvného vzťahu, odporúčame splnenie povinností druhou zmluvnou stranou, zabezpečiť. Spôsob a forma bude samozrejme vždy záležať od povinnosti, ktorú chcete zaistiť/zabezpečiť pre prípad jej nesplnenia v čase ako to stanovuje zmluva.
Ak dôjde k situácii, že zmluvná strana si neplní svoje povinnosti najmä úhradu kúpnej ceny, nájmu, prípadne inej finančnej sumy, mať v zmluve zabezpečovací prostriedok podľa kroku 2, môže pomôcť. V prvom rade odporúčame začať „pokusom o zmier“ alebo „predžalobnou výzvou“, kde dáte dlžníkovi možnosť splniť svoj dlh v dodatočnej lehote, povedzme s výhodou odpustenia úrokov z omeškania (ktoré by ste v neskoršom súdnom konaní žiadali). Pokiaľ nedôjde k zaplateniu, ani k uzavretiu splátkového kalendáru, môžete sa obrátiť na súd, aby Vám v zrýchlenom upomínacom konaní, vydal platobný rozkaz, ktorý dlžníka zaviaže k splateniu dlhu s úrokmi a trovami konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.