
Uznanie dlhu zamestnancom je právny úkon, ktorý má významné dôsledky pre zamestnávateľa aj zamestnanca. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane vzorov, právnych aspektov a praktických rád.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka (v tomto prípade zamestnanca), ktorým potvrdzuje existenciu svojho záväzku voči veriteľovi (zamestnávateľovi). Ide o písomný prejav vôle, ktorým zamestnanec uznáva, že zaplatí svoj peňažný dlh, ktorý je určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu sa riadi ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).
Uznanie dlhu upravuje zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, konkrétne § 558. Táto právna úprava je pomerne stručná, ale presná.
Zamestnávateľ: [Názov spoločnosti], so sídlom: [Adresa spoločnosti], IČO: [IČO spoločnosti], zastúpený: [Meno a priezvisko], [Funkcia]
a
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
Zamestnanec: [Meno a priezvisko zamestnanca], bytom: [Adresa zamestnanca], dátum narodenia: [Dátum narodenia zamestnanca]
Článok I.Predmet dohody
Článok II.Splátkový kalendár
Článok III.Ostatné ustanovenia
Článok IV.Záverečné ustanovenia
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
V Bratislave dňa 4. 10. 2013
………………………………………………[Meno a priezvisko zamestnávateľa], [Funkcia]Zamestnávateľ
………………………………………………[Meno a priezvisko zamestnanca]Zamestnanec
Poznámka: Tento vzor je len orientačný a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prípadu. Odporúča sa konzultovať s právnikom.
V zmysle § 131 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda musí byť písomná a dohodnuté zrážky nesmú byť vyššie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva, a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Dôležité je vedieť, že uznať možno aj už premlčaný dlh. Premlčanie pohľadávky síce nespôsobuje zánik jej vymáhateľnosti, no pokiaľ sa dlžník na súde na premlčanie odvolá, súd ho k úhrade takéhoto dlhu nezaviaže. Akonáhle teda uplynie premlčacia doba, povinnosť uhradiť pohľadávku sa mení na právo dlžníka.
Jedným z účinkov uznania dlhu je plynutie novej, a to 10 ročnej premlčacej doby spravidla odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo. Výnimkou je uznanie dlhu, v ktorom bola uvedená lehota plnenia alebo pokiaľ bolo splatenie dlhu rozdelené na jednotlivé splátky. V prípade splátok bude plynúť nová premlčacia doba odo dňa ich zročnosti, v prípade úpravy lehoty plnenia od jej márneho uplynutia.
Dôležitou podmienkou je, že dlžník o premlčaní dlhu vedel. Ak by o premlčaní nevedel, nemusí dôjsť k želaným následkom tohto inštitútu.
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať uznaniu dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade je potrebné zabezpečiť, aby uznanie dlhu bolo založené na zmluvnej voľnosti spotrebiteľa ako dlžníka, a aby spotrebiteľ o premlčaní dlhu vedel. Ak by sa preukázalo, že podmienky uznania dlhu sú pre spotrebiteľa neprijateľné, súd by ju neuznal za platnú. Veriteľ nemôže premlčanú pohľadávku vymáhať ani ju platne zabezpečiť. Je nevyhnutné, aby bol spotrebiteľ poučený o svojich právach a o dôsledkoch uznania dlhu. Je vhodné, aby bola informácia o premlčaní dlhu uvedená priamo v texte uznania dlhu.
V zmysle § 191 Zákonníka práce môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí sám zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Na druhej strane možno poukázať na ust. § 181 Zákonníka práce, t. j. na škodu, ktorá vzniká z iných príčin, a to nespočívajúcich v osobe zamestnanca, kde všetky zodpovednostné predpoklady preukazuje zamestnávateľ.
V niektorých prípadoch sa jedná o subjektívnu zodpovednosť za škodu, vzhľadom k tomu, že na jej vznik sa vyžaduje zavinenie zamestnanca. Pri svojom komisívnom konaní zamestnanec spôsobil zamestnancovi škodu pri nepriamom úmysle (dolus indirectus), keď vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Pričom neprejednanie náhrady škody so zástupcami zamestnancov nemá vplyv na platnosť uzavretej dohody.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní dlhu, budú riešené rozhodcovským konaním. Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť aj štatutárny orgán vybranej osoby. JUDr.
tags: #uznanie #dlhu #zamestnancom #vzor