
Uznávanie vzdelania získaného v zahraničí je komplexná téma, ktorá sa dotýka mnohých Slovákov a cudzincov, ktorí chcú študovať alebo pracovať na Slovensku. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o procesoch a postupoch uznávania zahraničných dokladov o vzdelaní na Slovensku, s dôrazom na uznávanie kreditov z vysokoškolského štúdia. Naša advokátska kancelária zabezpečuje nostrifikáciu dokladov o dosiahnutom vzdelaní na účely použitia v SR.
Problematika uplatnenia dokladov o vzdelaní získaných mimo územia Slovenskej republiky je komplexný proces, ktorý sa riadi špecifickými pravidlami v závislosti od cieľa klienta. Existujú rôzne formy uznávania vzdelania, ktoré závisia od účelu, na ktorý sa má doklad o vzdelaní použiť. Medzi najčastejšie patria:
Automatickú formu akademického uznania predstavuje doložka o uznaní stupňa zahraničného vzdelania, ktorá je k dispozícii pre vybrané štáty v súlade s platnými medzinárodnými zmluvami. Táto uznávacia doložka, predložená spoločne s príslušným dokladom o vzdelaní, na ktorý sa priamo vzťahuje, plnohodnotne nahrádza samostatné rozhodnutie o uznaní stupňa dosiahnutého vzdelania. Túto doložku je možné uplatniť v prípadoch, ak ste v zahraničí úspešne absolvovali vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie s prístupom k vysokoškolskému štúdiu. Slúži na preukázanie dosiahnutého stupňa vzdelania voči vysokým školám pri pokračovaní v štúdiu v Slovenskej republike, prípadne voči iným subjektom, napríklad pri vstupe na trh práce. Je však dôležité zdôrazniť, že doložka potvrdzuje výhradne stupeň dosiahnutého vzdelania a nezakladá automatické právo na prijatie na zvolený študijný program.
Túto žiadosť o uznanie dokladu o vzdelaní podávate v prípadoch, ak ste držiteľom zahraničného vysokoškolského diplomu a vaším cieľom je pokračovať v štúdiu na niektorej z vysokých škôl v Slovenskej republike. Tento proces je určený pre osoby (občanov Slovenskej republiky i cudzincov), ktoré žiadajú o uznanie zahraničného vysokoškolského dokladu o vzdelaní, akým je napríklad diplom alebo doklad o udelení akademického titulu. Služba je určená na účely pokračovania v štúdiu alebo iné administratívne potreby, s výnimkou uznávania na výkon regulovaných povolaní. Kľúčovým rozdielom je v tomto prípade požiadavka na uznanie rovnocennosti konkrétneho študijného odboru. Výsledkom konania je oficiálne rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, že zahraničný doklad je rovnocenný s dokladom o vysokoškolskom vzdelaní prvého, druhého alebo tretieho stupňa v špecifickom študijnom odbore na Slovensku.
Týka sa osôb(občanov Slovenskej republiky aj cudzincov), ktoré ukončili základné alebo stredoškolské vzdelanie v zahraničí a nadobudli príslušný doklad o vzdelaní. Účelom tohto procesu je uznanie dokladu na území Slovenskej republiky za účelom pokračovania v štúdiu, napríklad na vysokej škole, alebo na iné administratívne účely, s výnimkou výkonu regulovaných povolaní. O uznaní dokladu o vzdelaní vydaného uznanou zahraničnou strednou školou, prípadne základnou školou (ide o potvrdenie o ukončení nižšieho stredného vzdelania, ktoré je ekvivalentom slovenského vysvedčenia s doložkou o ukončení deviateho ročníka), rozhoduje Regionálny úrad školskej správy so sídlom v kraji podľa miesta bydliska alebo miesta plánovaného štúdia žiadateľa v SR.
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
Uznávanie častí štúdia a získaných kreditov zo zahraničných vysokých škôl sa realizuje plne v kompetencii prijímajúcej vysokej školy v Slovenskej republike. Uznanie časti štúdia sa realizuje v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Uznávanie častí vysokoškolského štúdia sa spravidla vyžaduje v súvislosti s prestupom na vysokú školu v Slovenskej republike alebo akademickou mobilitou. Základný rámec stanovuje vysokoškolský zákon, avšak podrobnosti upravuje vnútorný predpis vysokej školy (študijný poriadok).
V situáciách, kedy si žiak plní povinnú školskú dochádzku v zahraničí (tzv. osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) školského zákona), rozhoduje o uznaní absolvovaného ročníka či polroka riaditeľ jeho kmeňovej školy v SR. Zákonný zástupca alebo plnoletý žiak môže požiadať o vykonanie komisionálnych skúšok, pričom v žiadosti špecifikuje ročníky, ktorých sa skúšky majú týkať. Termín, obsah a rozsah skúšok určuje riaditeľ školy najneskôr 15 dní pred ich konaním. Pokiaľ žiak o vykonanie komisionálnych skúšok počas pobytu v zahraničí nepožiada, absolvuje ich po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky.
Ak ide o povinnú školskú dochádzku, žiak je povinný byť zapísaný na kmeňovej škole v Slovenskej republike. Povinná desaťročná školská dochádzka je naviazaná na trvalý pobyt žiaka v Slovenskej republike. Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky na zahraničnej škole, môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať. Prílohou žiadosti je kópia posledného vysvedčenia zo zahraničnej školy a jeho preklad v prípade, že nie je vo vyučovacom jazyku alebo v českom jazyku. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 30 dní pred ich konaním. Žiak, ktorý nepožiadal o vykonanie komisionálnych skúšok vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky.
V oblasti prevodu známok udelených v rámci štúdia na zahraničnej základnej alebo strednej škole do slovenskej klasifikačnej stupnice, teda pri tzv. ekvivalencii, došlo k systémovej zmene, ktorá sa týka inštitúcií aj súkromných osôb potrebujúcich tento prevod na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike. Pôvodná služba vydávania individuálnych stanovísk s prevodom známok bola k 1. 1. 2022 zrušená a nahradená zverejnením schválených prevodových stupníc, ktoré sú zhromaždené v oficiálnom Manuáli prevodov známok zo základných a stredných škôl v zahraničí. Inštitúcie, ktoré vyžadujú prevod známok pre svoje vnútorné potreby, sú povinné využívať tento manuál. Takáto žiadosť musí obsahovať doklad so známkami a jeho úradný preklad do slovenského jazyka, s výnimkou dokladov vystavených v anglickom, nemeckom, francúzskom, ruskom alebo maďarskom jazyku. Odporúča sa, aby žiadajúce orgány pred odoslaním doklady anonymizovali.
Žiadosť o posúdenie štúdia v zahraničí podávate v súvislosti s nárokom na prídavok na dieťa a inými nárokmi v súvislosti so štatútom študenta.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Erasmus+ je program Európskej únie, ktorý podporuje aktivity v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Erasmus+ študijný pobyt alebo Erasmus+ mobilita na štúdium je absolvovanie časti štúdia v zahraničí, pričom obdobie štúdia v zahraničí musí domáca univerzita plne uznať a nahradiť za porovnateľné obdobie štúdia na domácej univerzite. Po ukončení študijného pobytu v zahraničí musí prijímajúca univerzita vystaviť študentovi písomný doklad o absolvovaní dohodnutého štúdia spolu s výpisom dosiahnutých výsledkov štúdia.
Prihlasovať sa je možné iba na 1 semester. Záujemcovia o Erasmus+ mobilitu na inžinierskom stupni štúdia môžu vycestovať najskôr po zimnom semestri 1. Záujemcovia o Erasmus+ mobilitu na bakalárskom stupni štúdia sa môžu prihlásiť najskôr po absolvovaní 1. študent, ktorý študuje na slovenskej vysokej škole, ale má trvalý pobyt mimo SR, avšak počas štúdia býva v SR, môže sa zúčastniť mobility do krajiny, v ktorej má trvalý pobyt.
Pre úplnosť uvádzame aj stručný prehľad zákonných rámcov a orgánov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti vysokého školstva na Slovensku.
(1) Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. Vysoké školy sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a európskeho výskumného priestoru. Poslaním vysokých škôl je prispievať k rozvoju vzdelanosti, poznania, vedy a kultúry v súlade s potrebami spoločnosti, rozvíjať vedomosti, zručnosti, múdrosť, tvorivosť, kritické myslenie a dobro človeka a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti.
(4) Vysoká škola podrobnejšie upraví svoje poslanie a úlohy v dlhodobom zámere, ktorý obsahuje zámery v jednotlivých oblastiach jej pôsobenia.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
(1) Vysoké školy vytvárajú podmienky na tvorivý, bezpečný a zodpovedný prístup k využívaniu umelej inteligencie ako nástroja podpory vzdelávania, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti.
(1) Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokej škole sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl; vstup orgánov činných v trestnom konaní, príslušníkov Vojenskej polície a príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na akademickú pôdu povoľuje rektor.
(3) Na akademickej pôde sa zakazuje nosiť zbrane.4) To neplatí, ak ide o jej použitie na vzdelávacie účely, výcvikové účely alebo na vedecké účely nevyhnutné na plnenie hlavných úloh vysokej školy alebo o ich nosenie osobami oprávnenými vykonávať činnosti súvisiace s bezpečnosťou akademickej pôdy.
(1) Verejná vysoká škola a štátna vysoká škola sa zriaďujú zákonom. Názvy verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl sa uvádzajú v prílohe č.
(2) Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola odo dňa, kedy jej vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) v súlade s osobitným predpisom5) udelila štátny súhlas na pôsobenie ako súkromná vysoká škola, alebo odo dňa uvedeného v rozhodnutí vlády. Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.
(3) Zahraničná vysoká škola je na území Slovenskej republiky oprávnená pôsobiť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ministerstva školstva o udelení oprávnenia pôsobiť.
(4) Po vzniku verejnej vysokej školy a súkromnej vysokej školy poveruje minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže (ďalej len „minister školstva“) osobu, ktorá do vymenovania rektora vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu a zodpovedá za ustanovenie orgánov vysokej školy a jej fakúlt.
(3) Zmena názvu verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy sa vykonáva zmenou v prílohe č.
(5) Názov súkromnej vysokej školy môže obsahovať slovo „univerzita“ alebo z neho odvodené tvary slov, ak súkromná vysoká škola má oprávnenie vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy tretieho stupňa najmenej v piatich študijných odboroch a má ku dňu podania žiadosti o zmenu názvu zapísaných na štúdium najmenej 2 000 študentov.
(1) Verejná vysoká škola sa môže zlúčiť alebo splynúť s inou verejnou vysokou školou alebo štátnou vysokou školou, alebo sa môže rozdeliť na iné verejné vysoké školy. Štátna vysoká škola sa môže zlúčiť alebo splynúť s inou štátnou vysokou školou alebo s verejnou vysokou školou alebo sa môže rozdeliť na iné štátne vysoké školy.
(3) Na riadenie procesu zlúčenia alebo splynutia môžu vysoké školy zriadiť spoločnú komisiu, ktorú tvoria zástupcovia vysokých škôl zodpovední za oblasti súvisiace s prípravou zlúčenia alebo splynutia, najmä oblasť organizácie, štúdia, pracovnoprávnych vzťahov, majetku a financovania.
(4) Vysoké školy sa môžu dohodnúť na vymenovaní osoby, ktorá bude poverená riadením procesu zlúčenia alebo splynutia. Táto osoba sa odo dňa účinnosti zmeny podľa odseku 1 stáva rektorom nástupníckej vysokej školy až do vymenovania nového rektora; § 13 ods.
(1) Verejná vysoká škola a štátna vysoká škola sa zrušujú zákonom. Názov zrušenej vysokej školy sa vypustí z prílohy č.
(5) Odňatím štátneho súhlasu sa zrušujú všetky študijné programy súkromnej vysokej školy a akreditácie habilitačného konania a akreditácie inauguračného konania.
c) písomne poskytovať ministerstvu školstva do 30.
(2) Orgány uvedené v odseku 1 písm.
(3) Vysoká škola si môže zriadiť ďalšie orgány.
(2) Rektor súkromnej vysokej školy je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy. Štatút určí, ktoré úkony vykonáva rektor v mene právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola.
(4) Rektora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).
(5) Kandidáta na rektora verejnej vysokej školy volí volebné zhromaždenie, ktorého členmi sú všetci členovia senátu a všetci členovia správnej rady, nadpolovičnou väčšinou všetkých členov volebného zhromaždenia.
(6) Na prijatie návrhu na odvolanie rektora verejnej vysokej školy sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov senátu a nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady. Návrh na odvolanie rektora sa prerokúva na spoločnom zasadnutí senátu a správnej rady. Kandidát na rektora sa volí a o návrhu na odvolanie rektora sa rozhoduje tajným hlasovaním.
(7) Voľbu kandidáta na rektora verejnej vysokej školy vyhlasuje vysoká škola najmä na svojom webovom sídle, na webovom sídle ministerstva školstva a prostredníctvom sociálnych sietí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím funkčného obdobia rektora. Vysoká škola určí na podávanie návrhov kandidáta na rektora lehotu najmenej tri mesiace. Ak vysoká škola nemá rektora alebo vo voľbe nebol úspešný žiaden uchádzač, voľba sa musí vyhlásiť bezodkladne, pričom voľba sa musí konať do troch mesiacov od jej vyhlásenia; lehota na podávanie návrhov kandidátov nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Voľba sa vyhlasuje v slovenskom jazyku a anglickom jazyku.
(8) Na zasadnutí volebného zhromaždenia sa koná verejné vypočutie uchádzačov na kandidáta na rektora verejnej vysokej školy. Pri verejnom vypočutí sa zisťujú riadiace skúsenosti uchádzačov, ich vzťah k úlohám, poslaniu a oblasti pôsobenia príslušnej vysokej školy.
(9) Člen senátu a člen správnej rady nemôže kandidovať alebo byť navrhnutý na rektora počas výkonu funkcie člena senátu alebo člena správnej rady.
(10) Funkčné obdobie rektora je štvorročné.
(16) Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva rektor. Pracovný pomer na výkon funkcie prorektora sa dohodne na dobu výkonu funkcie prorektora. Osobu, ktorá vykonávala funkciu člena výkonnej rady agentúry, možno vymenovať za prorektora najskôr po uplynutí troch rokov od skončenia členstva vo výkonnej rade agentúry.
(17) Ak verejná vysoká škola alebo súkromná vysoká škola nemá rektora, senát poverí do vymenovania nového rektora, najviac na jeden rok, výkonom funkcie rektora osobu, s ktorej poverením súhlasí nadpolovičná väčšina celkového počtu členov senátu a správnej rady. Túto skutočnosť oznámi senát bezodkladne ministrovi školstva. Osobu, ktorá má dočasne vykonávať funkciu rektora, môže navrhnúť senát alebo správna rada. Ak štátna vysoká škola nemá rektora, osobu, ktorá má dočasne vykonávať funkciu rektora, poveruje príslušný minister po predchádzajúcom vyjadrení senátu.
#