Uznanie právnej subjektivity právnickej osoby

Úvod

Právna subjektivita právnickej osoby je komplexná téma, ktorá zahŕňa jej vznik, trvanie a zánik. Tento článok sa zameriava na problematiku uznania právnej subjektivity právnickej osoby v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na jej trestnoprávne aspekty a súvisiace otázky.

Zánik právnej subjektivity právnickej osoby

Právna subjektivita právnickej osoby zaniká jej výmazom z príslušného registra. Okamihom výmazu dochádza k zániku právnej subjektivity právnickej osoby, teda aj procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2020, sp. zn. 1.

Trestná zodpovednosť právnických osôb v kontexte európskeho a slovenského práva

Problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb je široko diskutovaná na medzinárodnej úrovni. Už na Medzinárodnom zjazde pre trestné právo v Bukurešti v roku 1929 sa diskutovalo o trestnej zodpovednosti právnických osôb, pričom stúpenci tejto myšlienky chceli podporiť tézu trestnej zodpovednosti štátov z hľadiska medzinárodného práva trestného. Aj v západnej Európe sa v druhej polovici XX. storočia začali presadzovať prístupy k zodpovednosti právnických osôb za konania, ktoré boli u fyzických osôb považované za trestné činy. Išlo o kolektívnu zodpovednosť, v literatúre často označovanú ako trestná zodpovednosť právnických osôb.

Myšlienka trestnej zodpovednosti právnických osôb sa postupne presadila vo viacerých krajinách kontinentálnej Európy. Anglické trestné právo pozná trestnú zodpovednosť právnických osôb už od polovice minulého storočia, pričom ich trestná zodpovednosť je všeobecne uznávaná aj v USA. V anglosaskej právnej oblasti sa k teoretickému odôvodneniu zavinenia právnických osôb v zmysle trestného práva využíva tzv. identifikačná teória. Podľa nej určitých nositeľov rozhodnutí v rámci právnickej osoby možno z právneho pohľadu považovať za identických s touto právnickou osobou. Právnická osoba potom zodpovedá za protiprávne konanie svojich pracovníkov, pokiaľ toto konanie patrí do rámca jej pôsobnosti.

V Nemecku napríklad potrebu zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb odôvodňujú tým, že právnická osoba je schopná konať aj v prenesenom zmysle. Ide o tzv. odvodenú schopnosť konať, lebo za firmu koná jej zástupca. Z toho sa vyvodzuje záver, že ak je právnická osoba schopná konať, môže pritom porušiť svoje povinnosti, za čo musí niesť zodpovednosť. Je teda schopná viny, pričom však nejde o vinu v bežnom ponímaní, ale o tzv. organizačnú vinu, ktorá nemá žiadny psychologický obsah. Podľa nemeckých teoretikov subjektívnu stránku trestného činu právnickej osoby tvorí tzv. „vina vedenia podniku”, ktorej obsahom je chybný výkon tzv. rizikového manažmentu, t. j.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Argumenty pre zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb

Na podporu novodobých snáh o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je možné uviesť niekoľko argumentov. V súčasnom spoločenskom a hospodárskom živote sa vyskytujú nové, doteraz nepoznané protispoločenské javy produkované právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami. Právnické osoby vystupujú stále častejšie ako nástroje, pomocou ktorých sú páchané závažné trestné činy. Niektoré druhy protispoločenských činností, napr. podvodné vylákanie dotácií, hospodárske podvody a iné hospodárske machinácie, sú typicky uskutočňované v rámci aktivít právnických osôb. Mimoriadne závažné je tiež poškodzovanie životného prostredia späté s činnosťou právnických osôb. Novo sa objavujúce delikty je problematické na základe individuálnej trestnej zodpovednosti postihnúť.

Interné podnikové predpisy už teraz ohraničujú možnosť individualizácie trestnej zodpovednosti. Hľadanie skutočného vinníka sa darí iba v prípade hierarchicky budovanej štruktúry podniku. Čím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je jeho zistenie ťažšie. To evokuje potrebu zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Ich trestným postihom sa sleduje účinnejšia ochrana významných spoločenských vzťahov. Docieliť sa má hrozbou a výkonom trestných sankcií, ktoré by boli schopné ovplyvniť chovanie právnických osôb žiaducim smerom. Sankcie predpokladané pre právnické osoby majú predovšetkým ekonomickú povahu a sú často prísnejšie než v prípade fyzických osôb, čo sa ukazuje ako zvlášť efektívny regulátor kolektívneho chovania. To všetko by malo aktivizovať zodpovedných pracovníkov právnických osôb, aby v rámci svojich možností ovplyvňovali fungovanie korporácie spoločensky žiaducim smerom.

Je všeobecne známym faktom, že v poslednom období sa na európskom kontinente presadzovala zodpovednosť právnických osôb v oblasti správneho práva. Správne právo veľmi flexibilne zareagovalo na protispoločenské aktivity právnických osôb a vytvorilo špeciálne skutkové podstaty tzv. správnych deliktov, ktorých páchateľmi môžu byť aj právnické osoby. Správne delikty právnickej osoby spravidla nevyžadujú zavinenie, lebo sú založené na objektívnej, absolútnej zodpovednosti.

Snahy o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb v slovenskom Trestnom zákone

V rámci rekodifikačného procesu sa vyskytli reálne snahy zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Toto úsilie dospelo do takého štádia, že trestná zodpovednosť právnických osôb sa stala súčasťou vládneho návrhu Trestného zákona č. 656 z roku 2004. Táto úprava bola zakomponovaná do piatej hlavy všeobecnej časti návrhu Trestného zákona. Tu stojí za úvahu skutočnosť, či odkaz na vymedzenie pojmu právnickej osoby je dostatočný a či by nebolo vhodnejšie tento pojem vymedziť pre potreby Trestného zákona. Pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby by pritom boli významné najmä tieto všeobecné vlastnosti: ide o útvar, ktorý má svoj osobitný majetok, má svoje vedúce a dozorné orgány, ktoré usmerňujú jej pôsobenie v súlade s jej osobitnými záujmami a že v právnej oblasti, ktorej právne pravidlá boli porušené, bola jej právna spôsobilosť.

Trestná zodpovednosť sa nemala vzťahovať na štát, jeho orgány, obce a vyššie územné celky. Aj keď je štát historicky najstaršou právnickou osobou, jeho zodpovednosť nemožno zapájať do konceptu zodpovednosti, ktorá by mala platiť pre všetky ostatné právnické osoby. V prípade štátu sa totiž nepredpokladá, že by trestný čin, ktorý spácha niektorý z jeho predstaviteľov, aj keď v jeho mene, na jeho účet alebo v jeho prospech, mohol vyplývať zo štátnych osobitných vnútorných záujmov. Z toho možno vyvodiť záver, že trestné činy, ktoré spáchajú predstavitelia štátu, sú výlučne ich osobnými skutkami bez predpokladaného materiálneho prispenia štátu. Ak by sme v spojení s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby chceli brať na zodpovednosť aj jednotlivé štátne orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujúce pre rozdelenie moci na tri základné oblasti (zákonodarnú, výkonnú a súdnu). Z rovnakého dôvodu bolo treba vyňať z rámca zodpovednosti právnických osôb za trestné činy aj lokálne samosprávy a vyššie územné celky, lebo inak by tieto stratili potrebnú autonómnosť vo vzťahu k štátu. Trestanie štátov má svoje právne odôvodnenie iba v prípade, ak je realizované pod dozorom medzinárodného spoločenstva.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Zavinenie právnickej osoby malo byť koncipované širšie ako pri fyzickej osobe, lebo naopak by stratilo svoj efekt. Malo byť založené na princípe tzv. organizačnej viny podľa nemeckého vzoru, resp. prístupu, či výkladu, ktorá znamená, že vedúce osobnosti právnickej osoby svoje konanie podriaďujú cieľom a záujmom právnickej osoby. Museli by pritom konať buď v rozpore s predpismi, alebo nedodržiavať potrebnú mieru opatrnosti. Bolo by im preto možné vyčítať, že mohli konať inak, ale nekonali. Aj keď by sa na prvý pohľad zdalo, že ide o objektívnu zodpovednosť, neplatí to absolútne. Trestná zodpovednosť právnických osôb sa mala týkať iba tých trestných činov, ktoré zákon v osobitnej časti výslovne ustanovil.

Prednosť koncepcie, pri ktorej by právnická osoba zodpovedala za všetky trestné činy uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, respektíve za všetky súdne trestné delikty, je predovšetkým v tom, že takáto trestnoprávna ochrana by bola ucelená a zhodná s trestnou zodpovednosťou fyzických osôb. Takto zvolený prístup k zodpovednosti za všetky trestné činy sa odôvodňuje tým, že s ohľadom na vývoj právnej agendy v Európskej únii možno očakávať, že v budúcnosti budú vytvorené nové skutkové podstaty a zoznam uvedený výpočtom trestných činov by aj tak musel byť doplňovaný a rozširovaný. Stanoviť zodpovednosť právnických osôb výpočtom všetkých trestných činov je potom z legislatívnetechnického hľadiska nevhodné, pretože taká úprava by bola neprehľadná a komplikovaná a navyše vo výpočte trestných činov hrozí nebezpečenstvo, že niektorý trestný čin nebude uvedený.

V súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti bolo potrebné stanoviť pre právnické osoby osobitné druhy trestov, čo vyplýva z toho, že pre právnické osoby sa nemôžu použiť tie isté tresty, aké zákon predpokladá u fyzických osôb. Pre právnické osoby boli navrhnuté predovšetkým majetkové tresty, t. j. tresty, ktoré sa mali dotknúť právnickej osoby v jej najcitlivejšej oblasti. Žiadalo by sa tiež vymedziť základné zásady pre ukladanie trestov právnickým osobám, zároveň stanoviť, ktoré z nich by nebolo možné uložiť politickým stranám a hnutiam, odborovým organizáciám a verejnoprávnym korporáciám. Opačný postup by totiž znamenal neprípustný zásah do politických práv zaručených ústavou. Pritom treba mať na zreteli, že pre ich zánik platia osobitné právne predpisy. Pre ukladanie trestov platia všeobecné zásady zákona, t. j.

Súčasný stav - absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb v slovenskom Trestnom zákone

Napriek podloženým snahám v procese rekodifikácie Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov nepozná trestnú zodpovednosť právnických osôb. Aj keď v istom období, ako som už uviedla, sa v Návrhu Trestného zákona v V. hlave všeobecnej časti objavila trestná zodpovednosť právnických osôb. Návrh riešil pôsobnosť slovenského Trestného zákona vo vzťahu k právnickým osobám tým spôsobom, že ak V. Súčasťou návrhu boli druhy trestov a ochranných opatrení. Zo škály dosiaľ známych trestov to boli peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci a trest silne pripomínajúci zákaz činnosti nazvaný ako trvalý alebo prechodný zákaz vymedzenej činnosti. Ďalej tam boli špeciálne druhy trestov ako trvalé zrušenie právnickej osoby alebo jej organizačnej zložky a zákaz alebo obmedzenie prijímať verejné dotácie alebo subvencie, alebo zákaz účasti na verejnej súťaži.

Trest prepadnutia majetku alebo jeho časti by mohol súd uložiť právnickej osobe bez splnenia podmienok uvedených v tomto druhu trestu, ak zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že majetok bol získaný trestnou činnosťou a právnická osoba nevedela preukázať jeho legálny pôvod. Návrh tiež uvádzal podmienky uloženia peňažného trestu v závislosti od hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin, za ktorý by bola odsúdená, vo výmere od 500 000 do 500 miliónov Sk (v prepočte od 16 590 eur do 16 590 000 eur)Pozn.: pri prepočte autorka vychádzala z novelizovaného ustanovenia § 114 (Peňažný trest) zák. č. 300/2005 Z. z. Upravený bol aj trest zrušenia právnickej osoby alebo jej časti tým spôsobom, že súd mohol nariadiť trvalé zrušenie právnickej osoby alebo jej organizačnej zložky likvidáciou, ak išlo o právnickú osobu alebo jej časť, ktorá bola vytvorená na páchanie trestnej činnosti alebo ktorá bola odsúdená za trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby nad desať rokov.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Zákaz vymedzenej činnosti by znamenal trvalý alebo prechodný zákaz vykonávať určitú podnikateľskú činnosť alebo činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Posledný druh trestu - zákaz alebo obmedzenie prijímať verejné dotácie alebo subvencie a zákaz účasti na verejnej súťaži - bol upravený s tým, že definoval, čo znamená zákaz alebo obmedzenie prijímať verejné dotácie alebo subvencie a zákaz účasti na verejnej súťaži. Záverečné ustanovenie V. hlavy upravovalo ochranné opatrenie nazvané Súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby. Toto ochranné opatrenie mal najviac po dobu 5 rokov vykonávať súdom určený zmocnenec, ktorý by vo vymedzenom rozsahu kontroloval tú časť jej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej bol trestný čin spáchaný. Súd jej pritom mohol uložiť prijatie opatrení potrebných k náprave. Podľa návrhu mal určený zmocnenec raz za pol roka predkladať súdu písomnú správu o plnení opatrení uložených súdom. Na základe uvedených správ mohol súd po výkone polovice uloženého ochranného opatrenia rozhodnúť, že od výkonu jeho zvyšku upustí.

tags: #uznanie #právnej #subjektivity #právnickej #osoby