Individuálne a druhové vlastníctvo: Rozdiely a dopady na biodiverzitu

Vymieranie druhov predstavuje jednu z najzávažnejších globálnych výziev, ktorej čelí naša planéta. Zoológ Matúš Kúdela upozorňuje, že aj keby ľudstvo zajtra zmizlo, rastlinné a živočíšne druhy by vymierali ešte dlho po nás. V minulosti prebehlo päť veľkých prirodzených vĺn vymierania druhov. Dnes zažívame tzv. „šieste vymieranie“, ktoré je do značnej miery spôsobené ľudskou činnosťou.

Prirodzené vs. Človekom Spôsobené Vymieranie

Hoci vymieranie rastlín a živočíchov prirodzene patrí k bežnému cyklu prírody, hromadné vymierania, kedy v relatívne krátkom období vymrie veľký počet druhov, sú skôr výnimkou. Medzi jednotlivými hromadnými vymieraniami ubehli vždy desiatky miliónov rokov. Súčasné, človekom spôsobené vymieranie druhov, by preto malo byť vnímané negatívne. Ak jeho intenzita bude podobná piatim hromadným vymieraniam v minulosti, pôjde o katastrofu celosvetového rozsahu.

Kým vymieranie druhov môže byť veľmi rýchle, vznik nových druhov už nie. Odhaduje sa, že od posledného hromadného vymierania trvalo približne 60 miliónov rokov, kým bol počet druhov opäť porovnateľne veľký. Takýto jav o hromadných vymieraniach môžeme ilustrovať prirovnaním k revolúciám. Tie tiež často rozvrátia dovtedy fungujúci systém, spoločnosť aspoň na čas vrhnú do chaosu.

Priame a Nepriame Príčiny Vymierania

Ľudským druhom spôsobené vymieranie zvierat má priame aj nepriame príčiny. Medzi priame patrí napríklad nadmerný lov zveri, chemické dompostreky, urbanizácia, ťažba či rozvoj cestovného ruchu. Lov zveri sa dá realizovať v rozsahu, ktorý je dlhodobo únosný, a vtedy vlastne aj prinesie počas dlhšieho obdobia väčší úžitok než jednorazové neuvážené vyhubenie daného zvieraťa.

Nepriamou príčinou vymierania môžu byť aj dôsledky ľudskej činnosti, ako je znečistenie životného prostredia alebo klimatická zmena. Tieto príčiny sú ťažšie ovplyvniteľné a trvá to dlhšiu dobu. Na druhej strane, ich vplyv na vymieranie druhov je o čosi pomalší a zatiaľ nenadobudol taký rozsah ako pri priamom prenasledovaní a najmä pri priamom ničení a zaberaní pôvodných biotopov.

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ

Význam Biodiverzity a Kľúčové Druhy

Mnohí poukazujú na nebezpečenstvo vymierania zvierat na príklade včiel. Ich zánik by mohol zásadne ovplyvniť aj náš život, pretože bez opeľovania nedokáže dozrieť žiadny plod na Zemi. Takéto vážne dôsledky môže mať práve vyhynutie druhov, ktoré zohrávajú nejakú kľúčovú úlohu v ekosystéme a sú jediné, respektíve jedny z niekoľkých, ktoré takúto úlohu vykonávajú. Okrem spomenutých včiel a ďalších opeľovačov takúto úlohu môžu zohrávať napríklad niektoré veľké druhy cicavcov. Sem patria bylinožravce, ktoré svojou činnosťou určujú celkový vzhľad krajiny, prípadne naopak, predátory, ktoré zase môžu regulovať počet bylinožravcov a tým znižovať mieru spásania.

Ohrozenie Človeka a Dôsledky Vymierania

Ak sa aktuálny trend prístupu k prírode radikálne nezmení, môže byť na zozname vymierania druhov aj samotný človek. Určite je aj človek ohrozený. Ťažko sa nám však odhaduje, ako veľmi nám bude hroziť vymretie, a do akej miery pôjde “iba” o zmenu kvality života, zmenu počtu ľudí, ktorí budú schopní na Zemi prežiť a spôsob, akým budú ľudia prežívať. Počas posledného hromadného vymierania vyhynuli napríklad aj dinosaury. Ich vyhynutie bolo však spôsobené prirodzene. Je rozdiel medzi prirodzeným a umelo spôsobeným vymieraním, ak je dôsledok rovnaký?

Ochrana Prírody a Chránené Územia

Pozitívny vplyv chránených území na prežívanie druhov a zachovanie biodiverzity je obrovský, určite ide o jedno z najúčinnejších opatrení na ochranu prírody. Negatíva v tomto prípade ťažko hľadať. Ako príklad zo strednej Európy môžem uviesť plochy s tradičným spôsobom obhospodarovania extenzívnym pasením hospodárskych zvierat. Takéto plochy sú v našej krajine jednými z centier biodiverzity, veľa druhov je viazaných práve na ne.

Je nevyhnutné venovať sa výskumu chránených území a hodnotiť efektívnosť ich fungovania. Na Slovensku máme množstvo príkladov, kedy bola prírodná rezervácia vyhlásená s motívom zachovania nejakých vzácnych druhov, a svoje poslanie nesplnila. Iným príkladom môžu byť naše národné parky. Je ich síce až deväť a viaceré sú pomerne rozsiahle, ale vlastne ani jeden nespĺňa kritériá podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov. To znamená, že ochrana prírody v nich nie je prioritná na väčšine plochy.

Mnohé chránené územia existujú akoby naoko. V našich národných parkoch napríklad pristupujeme k maximálnym obmedzeniam pre návštevníkov, ktorí nesmú opustiť vyznačené trasy, alebo vedcom, ktorí tu chcú robiť výskum kladieme nezmyselné množstvo obmedzení aj na v zásade banálne činnosti. Neblahý stav mnohých našich chránených území je čiastočne aj dôsledkom socializmu, kedy sa tu neuznávalo vlastníctvo pozemkov. Avšak odvtedy uplynulo už 27 rokov, počas ktorých sme sa s týmto nedokázali vysporiadať.

Prečítajte si tiež: Hľadanie práce s osobitným prístupom

V zahraničí pri štandardnom prístupe správca chráneného územia toto územie aj naozaj spravuje. Štátne pozemky väčšinou automaticky a ak sa v území nachádzajú súkromné pozemky, tak tie si štát prenajíma, odkupuje alebo uzatvára na ne dohody, kde vlastníka odškodňuje za obmedzenia.

Chov v Zajatí a Poľovníctvo

Chov v zajatí by určite nemal byť našou prvoradou voľbou pre záchranu druhu pred vymretím. Pokiaľ je možné druh zachrániť v jeho prirodzenom prostredí, treba sa o to pokúsiť tam. Na druhej strane, sú situácie, kedy sa dá záchrana druhu zrealizovať už iba pomocou chovu v zajatí. Napríklad u nás v Európe zubor alebo pôvodne v Číne žijúci jeleň Davidov.

Čo sa týka poľovníctva, tak v súčasnosti je vo väčšine krajín regulované takým spôsobom, že by nemalo vážnejšie pôsobiť na prežívanie druhov. Sú samozrejme aj výnimky, ale väčší problém spôsobuje skôr nelegálny lov. Keď to zhodnotíme čisto z pohľadu počtu druhov, ktoré takto vymierajú, tak nezákonný lov je naozaj zanedbateľný, pretože vôbec druhov, ktoré sa lovia, je pomerne málo. Na druhej strane pre tieto druhy to až také zanedbateľné nie je. Navyše často ide o druhy s významným postavením v ekosystémoch, o druhy, ktoré nemajú podobné a príbuzné druhy, ktoré by ich dokázali nahradiť a podobne.

Invázne Druhy a Globálne Presúvanie

Aj premnoženie jedného druhu je spôsob ako ohroziť iný. Ak človek zavlečie nejaký druh mimo svoj areál, v niektorých prípadoch sa môže začať správať invázne. Invázne druhy patria medzi najväčšie súčasné problémy ochrany prírody. Kým v minulosti sa druhy prevážali najmä cielene, dnes je to skôr dôsledok necielených prenosov vďaka obrovskému globálnemu presúvaniu ľudí aj tovarov. Univerzálna odpoveď, ako sa s týmto vysporiadať neexistuje. Každý druh je jedinečný, čo dnes však už vieme je, že sa treba brániť v maximálnej možnej miere zavlečeniu ďalších druhov. Následky sa obvykle len ťažko dajú dopredu odhadnúť a aj zo zdanlivo neškodných druhov, ako napríklad okrasných rastlín do záhrad, sa môže vykľuť závažný problém. V našich riekach sa šíri viacero nepôvodných druhov rýb, ktoré vytláčajú tie pôvodné. Príkladom by mohla byť Austrália, ktorá sa po osídlení novými obyvateľmi musela vysporiadať s premnožením zajacov, kobyliek, ropuchy obrovskej, tiav či dokonca klokanov.

Legislatíva a Ochrana Prírody

Ochrana prírody je ukážkou oblasti, kde bez dobrej legislatívy asi nemáme ako dosiahnuť priaznivé výsledky. Dopady našej činnosti sú totiž často príliš oneskorené alebo netlačia priamo na pôvodcov tejto činnosti. Takže nejaká priama “autoregulácia” tu nefunguje príliš dobre. Toto môžeme pozorovať aj na Slovensku v prípade spoločnej európskej legislatívy v oblasti ochrany prírody, ktorá by mala platiť rovnako pre všetky dotknuté krajiny. A kým napríklad v susednom Rakúsku, ale aj Maďarsku realizuje štát v zmysle týchto predpisov pomerne veľa opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných tokov, u nás akoby bol trend skôr opačný. Keď porovnáme našu legislatívu s inými európskymi krajinami, tak na prvý pohľad v ničom zásadnom sa až tak nelíšime, napokon nie zanedbateľnú časť predpisov máme spoločnú v rámci Európskej únie. Až niektoré detaily sa líšia.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad vlastníctva lesov

Agenda 2030 a Rast Ekonomiky

V roku 2015 prijala OSN Agendu 2030, ktorej jedným z cieľov je aj ochrana prírody. Spájanie ochrany prírody a rastu ekonomiky hodnotím pozitívne. Hoci môžu mať protichodné ciele, nie je to vždy nevyhnutné. Predovšetkým však tým, že sa tieto oblasti pokúsime spojiť, vytvárame základný predpoklad, aby sme našli funkčné riešenia. Hoci neverím, že OSN pomocou Agendy 2030 dokáže vyriešiť problém vymierania druhov. Problém je príliš hlboký a kompetencie OSN vyriešiť ho nie sú dostatočné. Na druhej strane, nehovorím, že táto iniciatíva neprinesie pozitívne výsledky.

tags: #individuálne #a #druhové #vlastníctvo #rozdiely