Uznanie Trvalých Následkov po Pracovnom Úraze: Podmienky a Postupy

Pracovné úrazy sú nešťastné udalosti, ktoré môžu mať vážne a trvalé dôsledky na zdravie zamestnanca. Ak pracovný úraz zanechá trvalé následky, je dôležité poznať podmienky a postupy pre ich uznanie a náhradu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike na Slovensku, s cieľom objasniť práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.

Legislatívny rámec

Právna úprava pracovných úrazov je roztrieštená a nachádza sa v niekoľkých zákonoch a predpisoch, vrátane:

• Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Vyhláška č. 500/2006 Z. z.
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

Tieto právne predpisy upravujú definíciu pracovného úrazu, povinnosti zamestnávateľa v prípade pracovného úrazu, ako aj nároky zamestnanca na náhradu škody.

Definícia pracovného úrazu

Zákonník práce obsahuje aj negatívnu definíciu vo vzťahu k pracovnému úrazu, čiže definuje, čo za pracovný úraz nemožno považovať.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Ak zamestnanec utrpí pracovný úraz, zamestnávateľ má niekoľko povinností, ktoré musí splniť. Medzi tieto povinnosti patrí:

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

• Oznámenie úrazu: V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Oznamovaciu povinnosť má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti.
• Zistenie príčin: Zamestnávateľ je povinný zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu. Vo vzťahu k zisťovaniu príčin vzniku pracovného úrazu sa odporúča, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu.
• Spísanie podkladu: Zamestnávateľ je povinný po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze prijať a vykonať opatrenia na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu. Zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa § 17 ods. 4 písm. b) a c), ods. 5 písm. a) a ods.
• Zaslanie záznamu: Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.
• Evidencia: Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti. Tie sú upravené v § 17 ods.

Pri zisťovaní príčin vzniku pracovného úrazu je dôležité, aby zamestnávateľ posúdil všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod.).

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov). Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Trvalé následky úrazu a ich poistenie

Trvalé následky úrazu sú trvalé telesné poškodenia spôsobené úrazom. Poistenie trvalých následkov úrazu je veľmi dôležité, najmä pre ľudí s finančnými záväzkami alebo tých, ktorí sa venujú aktívnejšiemu životnému štýlu. Pomôže vám pri telesných poškodeniach, ktoré zostanú po úraze natrvalo. Patrí medzi často uzatvárané typy poistenia.

Posudzovanie a vyplácanie poistného plnenia

Trvalé následky poisťovňa vyhodnocuje najskôr rok po úraze, kedy sa predpokladá, že dôjde k ich úplnému ustáleniu. Až potom môže byť vyplatené poistné plnenie. Žiadať o vyplatenie trvalých následkov úrazu môžete až do 4 rokov od dátumu úrazu. Po tejto dobe uplynie tzv. Výška poistného plnenia za trvalý následok sa určí pomocou oceňovacích tabuliek, v ktorých je uvedené, koľko percent z poistnej sumy dostanete za konkrétny trvalý následok úrazu. Ide o tzv. Finančné plnenie z poistenia TNU sa vypláca percentuálne zo sumy, na ktorú sme sa poistnili pri uzatvorení zmluvy. Tzn. suma (poistná suma ) z ktorej sa poistné plnenie počíta sa nemení, pretože tú sme si zvolili na začiatku poistenia, ale percentá poistného plnenia sú rôzne podľa závažnosti poškodenia. Napr. Ak bola v dobe, keď sa úraz stal, zmluva ešte platná, tak máte nárok na plnenie .

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Trvalé následky bývajú ocenené najčastejšie od 0,5% do 100%. Ocenenia trvalých následkov, ktoré vznikli pri jednej poistnej udalosti, sa obvykle sčítajú. Ak úraz spôsobí viac trvalých následkov, ktoré sú ohodnotené napríklad na 75% a 50%, aj keď ich súčet je 125%, celkové ohodnotenie bude 100%, čo je maximálna hranica ohodnotenia trvalých následkov. Aj pri tomto poistení poisťovňa posúdi a ocení trvalé následky podľa svojej oceňovacej tabuľky.

Progresívne plnenie

Rozdiel je v tom, že vďaka progresii sa plnenie násobí, najmä pri závažnejších trvalých následkoch. Väčšina poisťovní začína progresiu uplatňovať až od 20 až 25%. Najviac trvalých následkov úrazu je ohodnotených do 30%. Ako sa progresívne plnenie trvalých následkov úrazu počíta, je však rôzne v každej poisťovni. Aj rovnako určená maximálna progresia napr. 1.

Príklady trvalých následkov

1 . Tzv. stratové poranenia úrazom . Ide o nenávratnú stratu, z ktorej je zrejmé, že sa nikdy nevráti do pôvodného stavu . ( strata končatín, prstov, strata oka, … atď. 2. Tzv. Zníženie, alebo uplné poškodenie funkčnosti niektorej časti tela, na ktorej sa rozsah poškodenia ukáže, až po vyliečení a ustálení úrazového stavu človeka . ( popápenina, zlomeniny, komplikovené zlomeniny, poškodenia kostí, kĺbov, hybnosti končatín… atď. Poistné plnenie sa vyplatí až po ustálení a vyliečení zranenia.

Obmedzenia a výluky z poistenia

TNU kryjú výlučne následky úrazov a akékoľvek trvalé následky spôsobené chorobou sú z tohto poistenia vylúčené . Chorobou sposobené následky kryje iné poistenie. Iba v prípade ak by samotný úraz vyvolal chorobu, ktorá zanechá trvalé následky, tak by poistený z poistenia trvalých následkov úrazu mohol z poisťovne dostať plnenie .

Dôležité aspekty poistných zmlúv

1. V zmluve je odvolávka na poistné tabuľky, ktoré sú umiestnené v poisťovni a môžu sa v čase meniť . Tzn. nie sú určené pevne, ale variabilne si ich poiťovňa môže prispôsobiť . Klient môže požiadať do nich nazrieť, ale nie sú súčasťou poistnej zmluvy . 2. Môže sa stať že nastane trvalý následok úrazu, ktorý ale nie je uvedený v zmluve ( napr. je to niečo špecifické, neznáme… 1 . 2. Ak nastane úraz s takým trvalým následkom, ktorý nie je uvedený v zmluve, tak poisťovňa uplatní tzv. pripodobovanie . Tzn. že sa vyplatí klientovi toľko % z TNU koľko je v zmluve uvedených k najbližšie uvedenej podobnej diagnóze .

Príklady výpočtu poistného plnenia

Príklad 1: Bez progresie

V zmluve máte dohodnutú poistnú sumu pre trvalé následky vo výške 10 000 eur. Stane sa úraz, ktorý zanechá trvalé následky ohodnotené v oceňovacej tabuľke na 75%. Poisťovňa vyplatí 7 500 eur.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Príklad 2: S progresiou

Poistený bude mať dojednané poistenie trvalých následkov s progresiou tiež na sumu 10 000 eur. Stane sa mu úraz, ktorý zanechá trvalé následky ocenené na 75%. Pri poistení bez progresie by poisťovňa vyplatila 7 500 eur. Uplatnením progresie môže byť plnenie dvakrát vyššie, 15 000 eur, alebo aj päťkrát vyššie, až 37 500 eur, prípadne aj viac.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod ustanovenej v príslušnom kalendárnom roku. V lekárskom posudku sa sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotí určitým počtom bodov podľa sadzieb bodového hodnotenia. Ak zamestnávateľ alebo iná príslušná právnická osoba (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o mieru zavinenia poškodeného.

Sociálne dávky a ich výplata

Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu.

Dávky sa vyplácajú v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (prednostne poštovou poukážkou), ak zákon neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.

Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca. Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať. Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca uvedený v písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v písm. z povolania.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Všeobecný vymeriavací základ sa ustanovuje opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). Rozhodujúce obdobie na určenie DVZ zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období 90 dní od začiatku výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa, je obdobie od začiatku výkonu tejto zárobkovej činnosti do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia je rozhodujúci deň vzniku pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania a obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca u zamestnávateľa. (Na určenie rozhodujúceho obdobia sa vzťahuje § 54 ods. Pri určení rozhodujúceho obdobia na určenie DVZ úrazových dávok sa ustanovenie § 26 ods.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené. Sociálna poisťovňa odpustí zmeškanie lehoty účastníkovi konania, ktorý zo závažných príčin nestihol vykonať právny úkon (napr. podanie odvolania), ak je žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty doručená do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania (príčina vzniknutá v zásade nezávisle od vôle meškajúceho), a ak sa v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok (§ 192 zákona č. 461/2003 Z. z. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Prevencia pracovných úrazov

Z hľadiska prevencie predchádza vzniku pracovných úrazov aj dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Týmto situáciám sa dá predchádzať aj systémom opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (tzv. BOZP) by mala byť u zamestnávateľa nastavená tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku pracovného úrazu.

Príklady z judikatúry

Napríklad v Česku riešili prípad škody, ktorá vznikla v dôsledku úrazu pri výkone práce v tzv. faktickom pracovnom pomere. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, z 26. novembra 2019, vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2124/2018, ak vykonáva konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným pre túto spoločnosť na základe neplatnej pracovnej zmluvy prácu, ktorej náplňou nie je výkon funkcie štatutárneho zástupcu, vznikajú ohľadom tejto práce vzťahy z tzv. faktického pracovného pomeru. Ak utrpí pri takto fakticky vykonávanej práci škodu v dôsledku úrazu, vzniká mu právo na náhradu škody; úraz utrpený v rámci faktického pracovného pomeru sa posudzuje ako pracovný úraz.Na škodu vzniknutú úrazom, ktorý zamestnanec utrpel pri výkone práce vykonávanej pre zamestnávateľa v tzv.

V Česku tiež súdy riešili pracovný úraz zamestnanca na zahraničnej pracovnej ceste. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, vydanom dňa 5. januára 2012, pod sp.

Najvyšší súd ČR sa vyjadril aj k pracovnému úrazu pri športovej aktivite, ktorá sa konala na pokyn zamestnávateľa. V rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2259/2011, z 20. novembra 2012 sa uvádza, že"… i keď športová činnosť, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz, zrejme nebola výkonom jeho pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy (ani s nimi nijak nesúvisela), predsa nie je vylúčené, aby táto činnosť, ktorá "nevybočila" z rámca oficiálneho programu "Športových dní" zamestnávateľa, bola posúdená ako plnenie pracovných úloh za predpokladu, že ju zamestnanec vykonával na príkaz (pokyn) zamestnávateľa, resp. úraz v čase, kedy zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh, nastal tzv. exces (napr. zamestnanec utrpí úraz, keď si vyrába pre seba bez dovolenia nejaké veci alebo pri tzv. nepriaznivé oznámenie zamestnancovi týkajúce sa výkonu jeho zamestnania, ktoré malo za následok infarkt myokardu alebo inú cievnu príhodu (Najvyšší súd ČSR, sp. príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou (Najvyšší súd ČR sa v rozsudku vydanom dňa 27. októbra 2009, pod sp. zn.

Najvyšší súd ČR riešil prípad pracovného úrazu v súvislosti s pokynom na zaistenie BOZP. Tento súd v rozsudku vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2141/2011, vydanom dňa 4. septembra 2012 uvádza, že"Korektným pokynom k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže byť i, hoci vulgárny, pokyn, stanovujúci pre podriadených záväzný spôsob správania s vysvetlením dôvodu pokynu. Pokyn má byť vydaný vopred, nie až vo chvíli, kedy dochádza k úrazovému deju; nie je však na škodu, ak je vydaný vo chvíli, kedy nebezpečie môže hroziť, a zmyslom pokynu je tomuto nebezpečiu predchádzať. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

tags: #uznanie #trvalých #následkov #po #pracovnom #úraze