Vplyv správania otca po rozvode na deti

Rozvod je náročná životná udalosť, ktorá ovplyvňuje všetkých členov rodiny, no najmä deti. Každé siedme dieťa trpí psychickou poruchou v dôsledku zlých vzťahov medzi rodičmi. Približne každé druhé dieťa žije v neúplnej rodine. Problémom sa nevenuje primeraná pozornosť a úloha otca v živote dieťaťa sa marginalizuje. Tento článok sa zameriava na to, ako sa správanie otca po rozvode prejavuje na deťoch.

Ako deti prežívajú rozpad rodiny?

Rozvod je stresujúci pre všetkých zúčastnených. Dnešná spoločnosť je sebecká a orientovaná na pôžitok. Otázky rozvodu vyvolávajú veľké diskusie medzi tými, ktorí rozvodu pripisujú škodlivé dôsledky a ktorí rozvod nevidia tak čierno. Mnohí si myslia, že rozvod treba uprednostniť pred nerozpadnutou rodinou s konfliktami.

Je faktom, že tisícky detí sa musia adaptovať na osobitosti rozpadnutej rodiny a tento boj nikdy nie je dopredu vyhratý. Aj keď sa mnohým podarí z neho vyviaznuť bez podstatných následkov, u mnohých rozpad rodiny zapríčiní hlboké poruchy aj na celý život. Čím je dieťa múdrejšie, citlivejšie a vnímavejšie, tým má väčšie problémy.

Podľa odborníkov predovšetkým biologické danosti nemožno poprieť. Dieťa raz navždy získava gény od jedného i od druhého rodiča. Osobitne sú zasiahnutí adolescenti, ktorí „hľadajú samých seba“ už vzhľadom na vek. Potrebujú zaradiť sa do sledu po sebe idúcich generácií, vedieť, odkiaľ pochádzajú, kde sú ich korene, kde majú pôvod, kto sú ich predkovia. Hľadajú svoju identitu a potrebujú mať pocit stability a oporné body. Neistota plodí úzkosť.

Ak sa nemôžem spoľahnúť na rodičov, na koho teda? Rozvod môže zanechať dieťa v pocitoch neistoty, s ktorými sa musí naučiť žiť. Ak sa rozpadá rodina, trhá sa i sociálne tkanivo spoločnosti. Rozídení rodičia dávajú vlastným deťom vzor, akoby manželstvo nebolo až taká vážna vec, alebo, že nie je možné odpustiť. Každý prípad však prebieha v iných okolnostiach, zahŕňa rozličné charaktery, poľahčujúce, či priťažujúce dôvody.

Prečítajte si tiež: Cestovanie dôchodcov v MHD

Ak jeden z partnerov prejavuje vážne osobnostné a charakterové odchýlky, nepracuje na sebe, nezlaďuje sa s druhým partnerom, utrpenie neraz vyústi až do neznesiteľných situácií, ktoré musí spoločnosť riešiť, pretože rozvod banalizuje a mediálne podporuje.

Vystavovanie detí rodinným sporom

Ak nezhody rodičov prebiehajú pred deťmi, práve to ich najviac stresuje. Je neodpustiteľné, ak rozchádzajúci sa manželia používajú svoje dieťa ako zbraň proti sebe navzájom, ako pingpongovú loptičku, s ktorou sa zahrávajú. Niekedy mám pocit, že by som im do rúk nedala ani mačiatko, nie to dieťatko.

Je stresujúce, keď vidíme, že dieťa je pomaly múdrejšie ako rodič v tom zmysle, že prejavuje pochopenie, lásku k obidvom, usiluje sa ich zastávať, vinu berie na seba, chce ich zmieriť a pod. I to je veľmi charakteristické, že menšie deti trpia ťažkosťami a namýšľajú si, aké sú zlé, že práve ony sú príčinou rozvodu rodičov. Sú to najmä poruchy správania, ba až fyziologické poruchy.

U starších je väčší sklon k užívaniu psychoaktívnych látok, alkoholu, prejavujú sa depresie, ktoré často hraničia so sebapoškodzovaním, apelatívnymi, demonštratívnymi, ba i skutočnými pokusmi o samovraždu. Pravdaže, časté sú aj iné afektívne poruchy, neurotické stavy, poruchy príjmu potravy, somatické ťažkosti, kde sa dieťa dostane napr. na inú kliniku ako je naša, napr. na chirurgiu, s podozrením na zápal slepého čreva, no v pozadí sú len nejasné bolesti brucha. Poruchy správania a emočné poruchy bývajú zhoršené u detí s hyperkinetickou poruchou.

V rodinách bez otca, vrátane detí z rozvedených manželstiev, sú ťažké dôsledky; napr. desaťkrát častejšie bývajú vylúčené zo škôl, ako iné deti, dostanú sa skôr do nápravného zariadenia, až 20-krát častejšie majú problémy so správaním. Častejšie sa stanú závislé od drog, päťkrát častejšie im hrozí, že budú chudobné, skôr otehotnejú a budú sa skôr vydávať, resp. porodia predčasne.

Prečítajte si tiež: Seniori a ich nákupné preferencie

Ako pomôcť deťom po rozvode

Najťažším štádiom je prvý rok po rozvode, v ktorom má väčšina detí problémy. Čím väčšia strata pre dieťa, tým bude náchylnejšie na depresiu, úzkosť a nevyrovnanosť. Niektoré deti sa z toho stavu zbierajú po celé roky. Je veľa spôsobov ako pomôcť, už len vysvetľovaním, že dieťa nikto neprestáva mať rád. Treba mať dostatočný kontakt s rodičmi dieťaťa a umožniť mu udržiavať väzby s oboma rodičmi.

Vždy je vhodné, ak iní dospelí kompenzujú trvalou starostlivosťou, láskou a opaterou to, čo sa dieťaťu nedostáva. Rodina i starí rodičia môžu urobiť veľa, ak sa nepridávajú na niektorú stranu, neutekajú na to alebo ono bojové pole, ak sa tak „ako v Červenom kríži starajú o ranených“. Nikdy by nemali kritizovať rodičov v prítomnosti dieťaťa. Mali by sa podporovať vzťahy detí i s druhými starými rodičmi. Nikdy nie je dosť ľudí, ktorí dieťa milujú.

Podporujeme kontakt s oboma rodičmi tam, kde to je možné. Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, je to ten lepší prípad, ale v praxi to nebýva ľahké uskutočniť. Jeden rodič by mal podporovať kontakt s druhým a navzájom by sa mali vyhýbať nepríjemným konfrontáciám. Istotne, pre dieťa to nie je ľahký spôsob života, ale je prijateľnejší ako dnes bežná „strata otca“. Spoločnosť bez otcov je spoločnosťou bez autority. Rastú v nej „ženou vychovávané“ typy chlapcov.

Niekedy sú okolnosti také, že rodičia napriek dobrej vôli nedokážu spolu žiť. No dieťa je veľmi prispôsobivé. I tu platí dôležitosť hierarchie hodnôt. Na prvom mieste vzťahy, potom ostatné záležitosti, materiálne hodnoty, bývanie, cestovanie, peniaze a pod. Rodičia sa nepomýlia, ak dajú na prvé miesto vzťah k dieťaťu, záujem, venovaný čas a pod. Nech sú až potom iné veci v hodnotovom rebríčku na rade. Tam, kde dieťa lásku cíti, tam je domov.

Otec môže dať dieťaťu mnoho, ak je dôsledný, spoľahlivý, chodí načas a pod. Ak to nerobil popri jeho matke, dokáže to popri inej žene? V prvom rade by mali rozvádzajúci sa rodičia zachovať pravidlá zdravého rozumu a triezvosť. Pretože pod tlakom emócií robia často neuveriteľné nezmysly, škodia dieťaťu. Nie je ľahké vo všeobecnosti určiť pravidlá, keď rozvod samotný vo svojej podstate porušuje základné pravidlo, že dieťa chce oboch, otca i matku. Potrebuje matkinu nežnosť a otcovu autoritu.

Prečítajte si tiež: Výskum: Zlé správanie žiakov

Ak žena nie je pripravená na poslanie matky, ak je muž iba nezodpovedný „trvalý adolescent“, nech sa nedávajú na rodičovskú cestu. Budeme, bohužiaľ, čím ďalej tým viac, potrebovať rodinných terapeutov. Rovnako aj rodinných mediátorov. Poradcov, psychológov, atď. by som však videla radšej v predmanželských a manželských poradniach.

Budúcich rodičov treba učiť, že vstup do manželstva a darovanie nového života dieťaťu je nadovšetko zodpovedná úloha, na ktorú sa pripravuje rodina.

Psychologické účinky rozvodu na deti

Bolesť po rozchode partnerov sprevádza nielen dospelých, ale aj deti. V súvislosti s rozvodom rodičia musia riešiť veľké množstvo situácií a tiež problémov. Takmer všetci však uvádzajú, že najviac premýšľajú a trápia sa nad tým, akým spôsobom ovplyvní rozvod život ich detí. Vždy to záleží hlavne od toho, do akej miery bol pre nich rozvod rodičov stresujúci.

Deti najťažšie situáciu zvládajú počas prvého alebo dvoch rokov po rozvode. Deti v tomto období bojujú so strachom, hnevom, úzkosťou a nedôverou. Ako čas plynie, väčšina detí si postupne zvyká na zmeny a prispôsobuje sa novým rodinným zvykom. Existuje však aj skupina detí, ktorá sa nikdy nevráti do normálu.

Rozvod vyvoláva emočné napätie v celej rodine, ale pre deti môže byť táto situácia mimoriadne frustrujúca. Malé deti často nerozumejú tomu, prečo musia žiť v dvoch domovoch. Najčastejšie sa boja, že ich rodičia môžu prestať milovať. Staršie deti sa môžu obávať, že kvôli nim došlo k rozvodu. Myslia si, že sa správali zle alebo urobili niečo zlé, a preto sa rodičia rozviedli. Aj tínedžerov môže poriadne nahnevať rozvod a zmeny, ktoré z neho vyplývajú. Môžu viniť jedného z rodičov za rozbitie manželstva alebo sa môžu hnevať na jedného alebo oboch rodičov v súvislosti s rozpadom rodiny.

Za extrémnych okolností môže mať dieťa po rozvode pocit úľavy.

Rozvod zvyčajne znamená, že deti strácajú každodenný kontakt s jedným rodičom, najčastejšie s otcom. Znížený kontakt ovplyvňuje väzby medzi rodičmi a deťmi a vedci zistili, že veľa detí po rozvode cíti slabšie puto k svojmu otcovi.

Primárni opatrovatelia často hlásia vyššiu hladinu stresu spojenú s tým, že sa sami vo zvýšenej miere musia starať o deti. Matky sú po rozvode často menej podporujúce a menej láskavé. Pre niektoré deti nie je rozchod rodičov najťažšou časťou tejto zmeny. Sú deti, pre ktoré oveľa väčšiu záťaž predstavujú sprievodné javy súvisiace s rozvodom. Môže to byť zmena školy, presťahovanie sa do nového domova a život s osamelým rodičom, ktorý sa cíti často nešťastný a podobne. Problémom môžu byť aj financie a materiálne podmienky.

Často sa stáva, že po rozvode do rodiny prichádza nový člen domácnosti. A niekedy aj viac. Nevlastný otec, mama, nevlastní súrodenci, staré mamy a podobne. To znamená, že veľa detí prežíva neustále zmeny v dynamike svojej rodiny. Miera zlyhania pri druhých manželstvách je ešte vyššia ako pri prvých manželstvách. A tak veľa detí zažíva v priebehu rokov viacnásobné rozchody a rozvody.

Rozvod môže zvýšiť riziko psychických problémov u detí a dospievajúcich. Bez ohľadu na vek, pohlavie a kultúru majú deti rozvedených rodičov zvýšené psychické problémy. Rozvod môže u detí vyvolať poruchu prispôsobenia sa novej realite, ktorá sa často upraví až v priebehu niekoľkých mesiacov.

Deti z rozvedených rodín môžu mať viac problémov aj v oblasti správania. Môžu to byť jednak bežné poruchy správania, ale môže sa u nich prejaviť aj kriminalita. Môžu mať tiež viac konfliktov so svojimi rovesníkmi.

V priebehu rozvodu a často aj po ňom prechádzajú deti komplikovaným obdobím. Reakciou na túto záťaž môžu byť okrem rôznych výchovných problémov aj zhoršené známky.

Ako deťom pomôcť zvládnuť rozvod

Ukázalo sa, že intenzívny konflikt medzi rodičmi zvyšuje utrpenie detí. Zjavné nepriateľstvo rodičov, ako je napríklad krik, hádky, bitky a vzájomné vyhrážanie, sa spájalo s problémami správania u detí. Niekedy však už aj mierne napätie môže zvýšiť utrpenie dieťaťa.

Požiadať deti, aby si vybrali, ktorého rodiča majú radšej alebo s ktorým rodičom by chceli bývať, nie je vhodné.

Pozitívna komunikácia, láskavosť rodičov a nízka úroveň konfliktov môžu deťom pomôcť lepšie zvládnuť rozvodové konanie svojich rodičov.

Ešte pred rozvodom si stanovte jednotné pravidlá, ktoré budete dodržiavať.

Po rozvode by ste mali deťom v puberte venovať oveľa vyššiu pozornosť ako za normálnych okolností.

Počas bežných dní, ale ešte výraznejšie v stresovom období, je dôležité vedieť, že náš život ovládajú emócie. A keď sa chceme dostať do harmónie, je potrebné vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť aj ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať. Ideálne je, keď to učíme aj deti. Mladí ľudia s vysokým EQ dosahujú lepšie známky, viac študujú a rozhodujú sa pozitívnejším spôsobom.

Naučte svoje dieťa, že hoci je riešenie rozvodu ťažké, má silu na to, aby to zvládlo. Uistite ho, že všetko sa po čase dostane do lepších koľají. Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.

Existuje veľa možností, ktoré pomáhajú znižovať dopad rozvodu na deti. Môže vám pomôcť množstvo odborníkov. Rodičov učia rodičovským zručnostiam a stratégiám, ktoré pomáhajú deťom vyrovnať sa s náročným obdobím počas rozvodu, ale aj po rozvode. Môžete navštevovať terapie, ktoré vám pomôžu prispôsobiť sa zmenám vo vašej rodine. Ak dieťa zvláda rozvod mimoriadne ťažko, vyhľadajte odbornú pomoc. Začnite rozhovorom s pediatrom vášho dieťaťa. Diskutujte o svojich obavách a informujte sa, či vaše dieťa nepotrebuje odbornú pomoc. Individuálna terapia môže pomôcť vášmu dieťaťu vyriešiť jeho emócie.

tags: #správanie #otca #po #rozvode #vplyv #na