Uznanie účasti zamestnanca na vyšetrení zamestnávateľom: Zákonné aspekty a povinnosti

V priebehu trvania pracovného pomeru nastávajú situácie, ktoré môžu dočasne obmedziť alebo úplne znemožniť výkon práce, a to na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Tieto obmedzenia alebo prerušenia upravuje zákon č. 311/2001 Z. z., známy ako Zákonník práce. Ak zamestnanec čelí prekážke v práci, má možnosť požiadať o pracovné voľno. Hmotné zabezpečenie počas tohto voľna závisí od povahy prekážky.

Prekážky v práci a Zákonník práce

Právna úprava prekážok v práci sa vzťahuje výlučne na pracovný pomer. To znamená, že sa nevzťahuje na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako sú dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o vykonaní práce, ibaže by sa zamestnávateľ a zamestnanec výslovne dohodli inak. Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nepatrí zamestnancovi mzda, ale odmena za splnenie pracovnej úlohy alebo za vykonanú prácu. Ak teda vznikne prekážka v práci, ktorá bola výslovne dohodnutá, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi určité finančné plnenie, ktoré však nie je náhradou mzdy. Dôležité je, že nároky zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd nemôžu byť výhodnejšie ako nároky zamestnancov v pracovnom pomere.

Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci do dvoch hlavných skupín:

1. Prekážky v práci na strane zamestnanca: Upravené v § 136 až § 141a Zákonníka práce.
2. Prekážky v práci na strane zamestnávateľa: Upravené v § 142 Zákonníka práce.

Medzi prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu patrí výkon verejnej funkcie, výkon občianskej povinnosti a iný úkon vo všeobecnom záujme. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, pokiaľ osobitný predpis, Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom nestanovujú inak.

Zamestnávateľ je povinný uvoľniť zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie, ako je funkcia poslanca Národnej rady SR, obecného alebo mestského zastupiteľstva, primátora alebo starostu obce, a na výkon odborovej funkcie bez náhrady mzdy. Rovnako uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u zamestnávateľa a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, a to za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo so zamestnaneckou radou. Súčasťou týchto dohôd môže byť aj dohoda o odmeňovaní dlhodobo uvoľnených zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Povinné lekárske prehliadky a iné občianske povinnosti

Vo všetkých ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu výkonu občianskych povinností poskytne zamestnávateľ pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy. Napríklad, ak bol zamestnanec predvolaný ako svedok na súdne pojednávanie, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu pracovné voľno, ale nie je povinný poskytnúť mu aj náhradu mzdy. Zamestnanec si však môže uplatniť právo na náhradu ušlých výdavkov a ušlého zárobku (svedočné) podľa § 139 zákona č. 99/1963 Zb.

Zamestnanci pracujúci v riziku vibrácií a otrasov sú povinní zúčastňovať sa preventívnych lekárskych prehliadok podľa nariadenia vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám.

Iné úkony vo všeobecnom záujme

Vo všetkých ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu iných úkonov vo všeobecnom záujme zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy. Napríklad, zdravotná sestra, ktorá sa zúčastnila tábora skautov ako zástupkyňa vedúceho tábora pre veci zdravotné, dostala pracovné voľno na dobu trvania tábora, ale bez náhrady mzdy. Naopak, zamestnanec, ktorý je pravidelným darcom krvi, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na každú svoju účasť na darovaní krvi.

Služba v ozbrojených silách a civilná služba

Pri prekážke v práci súvisiacej s výkonom služby v ozbrojených silách a civilnej služby je potrebné zohľadniť zmeny súvisiace s profesionalizáciou ozbrojených síl SR. Prechod na úplnú profesionalizáciu ovplyvňuje existenciu základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby. V súvislosti s tým bol vypracovaný vládny návrh zákona o brannej povinnosti, ktorý komplexne upraví problematiku rozsahu brannej povinnosti. Zmeny v oblasti brannej povinnosti sa odrazia aj v novej úprave § 139 Zákonníka práce, ktorý sa vzťahuje na prekážky v práci pri výkone služby v ozbrojených silách. Novelizovaný § 139 by mal riešiť problematiku prekážok v práci a náhrady mzdy v nadväznosti na plnenie úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách.

Pri nástupe na výkon služby v ozbrojených silách a na výkon civilnej služby v mieste takom vzdialenom, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, je viac ako 6 hodín, má zamestnanec nárok na 1 cestovný deň. Ak cesta trvá viac ako 12 hodín, má zamestnanec nárok na 2 cestovné dni. Ďalší cestovný deň patrí zamestnancovi vtedy, ak cesta z jeho pracoviska do miesta trvalého bydliska trvá viac ako 6 hodín. V rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok patria zamestnancovi cestovné dni na cestu z miesta, kde bol zamestnanec prepustený z výkonu služby v ozbrojených silách alebo z výkonu civilnej služby.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Pri nástupe na základnú službu, náhradnú službu a civilnú službu má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za prvé dva týždne tejto služby. Náhradu zamestnávateľ vyplatí najneskôr 3 dni pred určeným nástupom služby. Za každú neospravedlnenú zmenu alebo jej prevažnú časť počas štyroch týždňov pred nástupom služby môže zamestnávateľ skrátiť náhradu mzdy za jeden až tri dni. Ak sa vykonáva základná alebo náhradná služba v dvoch alebo viacerých častiach, patrí zamestnancovi pred nastúpením druhej alebo ďalšej služby od zamestnávateľa náhrada mzdy za jeden týždeň odo dňa určeného na nástup druhej alebo ďalšej časti služby. Zamestnávateľovi náhradu mzdy, ktorú poskytol v súvislosti so službou v ozbrojených silách, uhradí príslušný orgán vojenskej správy. Náhradu mzdy vyplatenú zamestnancovi za výkon zdokonaľovacej služby alebo civilnej služby namiesto zdokonaľovacej a náhradu mzdy vyplatenú v prípade výkonu služby vo viacerých častiach uhradí zamestnávateľovi príslušný orgán vojenskej správy.

Ďalšie vzdelávanie

Účasť na ďalšom vzdelávaní sa považuje za prekážku v práci vtedy, ak zamestnanec touto formou získa predpoklady ustanovené právnymi prepismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce. Poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy pri ďalšom vzdelávaní zamestnanca nepatrí medzi právne povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku predovšetkým vtedy, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s jeho potrebami, pričom za zvýšenie kvalifikácie sa považuje aj jej získanie alebo rozšírenie.

Zamestnávateľ, ktorý umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu a poskytne mu zároveň pracovné voľno s náhradou mzdy, má možnosť zaviazať si (stabilizovať) tohto zamestnanca dohodou o zvýšení kvalifikácie. V písomnej dohode sa zamestnávateľ zaviaže umožniť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, poskytovať mu pracovné voľno s náhradou mzdy, prípadne úhrady ďalších nákladov, ktoré mu v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie vzniknú, napr. cestovných nákladov, nákladov na nákup učebníc, poplatkov účtovaných zamestnancovi školou a pod. a zamestnanec sa zaviaže, že si zvýši kvalifikáciu a zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas. Predpokladom platnej a účinnej dohody o zvýšení kvalifikácie je jej písomná forma. Absencia písomnej formy má za následok neplatnosť dohody.

V dohode o zvýšení kvalifikácie je dôležité uviesť:

• Druh kvalifikácie a spôsob jej získania.
• Dĺžku zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere po ukončení štúdia.
• Druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere počas dohodnutej doby alebo ak skončí pracovný pomer ešte pred ukončením štúdia.

V dohode sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť aj na ďalších podmienkach, na ktorých majú právny záujem. Celková suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, preto mu zamestnávateľ môže uložiť povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní. Vzdelávanie zamestnancov môže zamestnávateľ zabezpečiť aj v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o tzv. vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktoré je upravené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za obdobie účasti zamestnanca na vzdelávaní a príprave patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Dôležité osobné prekážky v práci

Zákonník práce rozlišuje dva typy dôležitých osobných prekážok v práci:

1. Prekážky, pri ktorých zamestnávateľ poskytne pracovné voľno, ale neposkytne náhradu mzdy: Zamestnanec je hmotne zabezpečený podľa iných právnych predpisov, napr. podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (počas pracovnej neschopnosti nemocenským, počas ošetrovania chorého člena rodiny ošetrovným, počas materskej dovolenky poskytnutej podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce materským) alebo podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (počas materskej dovolenky poskytnutej podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce rodičovským príspevkom).

2. Prekážky, pri ktorých zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez nej:

   • Pracovné voľno s náhradou mzdy: Na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Do nevyhnutne potrebného času sa započíta nielen čas vlastného vyšetrenia alebo ošetrenia, ale aj cesta tam a späť, pokiaľ zasiahla do pracovného času.
   • Pracovné voľno bez náhrady mzdy: Na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času a zamestnanec už vyčerpal pracovné voľno, za ktoré patrí náhrada mzdy.
   • Pracovné voľno s náhradou mzdy: Na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zákonník práce pri tejto prekážke v práci nevymedzuje rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy. Počet preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré musí zamestnankyňa počas tehotenstva absolvovať, vyplýva zo zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z.
   • Pracovné voľno s náhradou mzdy na 1 deň: Na účasť na pohrebe blízkej osoby (prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, príp. inej osoby ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti). Na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy má zamestnanec nárok, ak obstaráva pohreb týchto osôb.
   • Pracovné voľno bez náhrady mzdy: Na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň pri sťahovaní zamestnanca v tej istej obci a najviac na 2 dni pri sťahovaní do inej obce.
   • Pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni: Na vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru, a to počas zodpovedajúcej výpovednej doby. Toto platí pri skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce z dôvodov spočívajúcich v zdravotnom stave zamestnanca alebo v organizačných zmenách u zamestnávateľa.

Potvrdenie o vyšetrení a povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný akceptovať potvrdenie o vyšetrení zamestnanca, ak spĺňa určité náležitosti. Potvrdenie by malo obsahovať informáciu, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Čo by malo potvrdenie obsahovať?

• Meno a priezvisko zamestnanca.
• Dátum a čas vyšetrenia/ošetrenia.
• Pečiatku a podpis lekára.
• Informáciu, že vyšetrenie/ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Zamestnávateľ nemá právo požadovať informácie o diagnóze zamestnanca alebo o podrobnostiach jeho zdravotného stavu. Takéto informácie sú chránené a patria do zdravotnej dokumentácie zamestnanca.

Ako rátať pracovné voľno pri lekárskom ošetrení?

Ak ide zamestnanec napríklad na 1 hodinu k zubárovi, ráta sa mu 1 hodina z celkového počtu 7 dní (56 hodín) v roku, na ktoré má nárok podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ si môže v kolektívnej zmluve dohodnúť vyšší nárok na platenú prekážku, ako je zákonom stanovené.

Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Kto sa považuje za rodinného príslušníka?

Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, manželka, vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič, nevlastný rodič, súrodenec, starý rodič, vnuk, a osoby, ktoré žijú so zamestnancom v domácnosti.

Vyšetrenie u lekára vo vzdialenom meste

To, ktorého lekára zamestnanec navštevuje, je výlučne jeho rozhodnutím, zamestnávateľ ho nemôže nútiť nájsť si iného lekára. Ak lekár vo vzdialenejšom meste (napr. zubár) potvrdí zamestnancovi priepustku na celý deň (na celú pracovnú zmenu), zamestnávateľ by ju mal akceptovať. Čas potrebný na cestu k lekárovi a späť závisí vždy od vzdialenosti miesta pracoviska zamestnanca (alebo bydliska) a miesta ambulancie lekára. Tento čas by mal zamestnávateľ rovnako akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito miestami, pretože do doby prekážky v práci sa započítava aj nevyhnutná cesta k lekárovi a späť.

Oboznámenie zamestnancov s predpismi

Je dôležité, aby zamestnávateľ oboznámil zamestnancov s internými predpismi upravujúcimi prekážky v práci a s právnymi predpismi, ktoré sa na túto oblasť vzťahujú. Môže tak urobiť napríklad prostredníctvom pracovného poriadku.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Osobitná pozornosť je v pracovnom práve venovaná pracovným úrazom zamestnancov a chorobám z povolania. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

Pracovným úrazom sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Prevenciu a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) u zamestnávateľov a zamestnancov upravuje zákon č. 124/2006 Z. z.

tags: #uznanie #ucasti #na #vysetreni #zamestnanca #zamestnavatelom