Uznanie viny v trestnom konaní na Slovensku

Trestný poriadok Slovenskej republiky, konkrétne zákon č. 301/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, prešiel za viac ako desaťročie svojej existencie mnohými zmenami a doplneniami. Celkovo bol tento zákon novelizovaný viac ako 40-krát. Tento článok sa zameriava na inštitút uznania viny v kontexte trestného konania na Slovensku, pričom zohľadňuje relevantné novelizácie Trestného poriadku a ich dopad na prax.

Novelizácie Trestného poriadku

Trestný poriadok, teda zákon č. 301/2005 Z. z., z 24. mája 2005, účinný od 01.01.2006 prešiel za vyše 12 rokov svojej účinnosti viacerými novelizáciami. Celkovo sa tento zákon menil alebo dopĺňal viac ako 40-krát. V nasledujúcom texte Vám prinášame výber novelizácií za posledné obdobie, a to najmä tých, ktoré majú význam pre postup pred začatím trestného stíhania, pre samotné prípravné konanie alebo sa významne dotýkajú trestného konania ako takého. V nasledujúcom prehľade Vám prinášame vybranú časť novelizácie Trestného poriadku s účinnosťou od 01.01.2018 v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z., a to najmä z dôvodu aktualizácie poučení v zápisniciach o výsluchu svedka ako i svedka - poškodeného.

Zákon č. 274/2017 Z. z. priniesol zmeny v informovaní poškodeného a svedka o hroziacom nebezpečenstve. Konkrétne, ak orgán činný v trestnom konaní zistí, že poškodenému alebo svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, je povinný im poskytnúť informácie potrebné na ich ochranu, a to aj bez ich žiadosti. Táto povinnosť je zakotvená v § 46 ods. 9 a § 139 ods. 2 Trestného poriadku.

Novelizované boli aj ustanovenia týkajúce sa zmieru (§ 223 a § 227) a konania o dohode o vine a treste (§ 232). V prípade dohody o vine a treste sa novelizácia dotkla najmä práv poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody. Prokurátor je povinný dbať na jeho záujem na dohode o náhrade škody a poškodený má právo vyjadriť sa k rozsahu a spôsobu náhrady škody. Dohodu o vine a treste je však možné uzavrieť aj bez prítomnosti poškodeného, ak sa na konanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil.

Dohoda o vine a treste ako odklon v trestnom konaní

Slovenská právna teória považuje dohodu o vine a treste za jeden z odklonov v trestnom konaní, a to pre jej zjednodušenú formu. Hoci Trestný poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu odklon, možno ho definovať ako trestno-procesný spôsob, ktorý umožňuje odklonenie od prejednania trestnej veci na hlavnom pojednávaní, spravidla mimosúdnym, menej formálnym alternatívnym procesným postupom. Dohoda o vine a treste tak predstavuje možnosť vyhnúť sa zdĺhavému súdnemu konaniu.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Inštitút dohody o vine a treste bol do slovenského právneho poriadku zavedený v roku 2005 v súvislosti s rekodifikáciou trestných kódexov. Inšpiráciou bol model "plea bargain" z USA. Dohoda o vine a treste predstavuje konsenzuálny spôsob vyriešenia trestnej veci, kde obvinený uzná svoju vinu a prokurátor súhlasí s navrhovaným trestom. Obvinený sa tak vzdáva práva na prejednanie veci na súde a súd mu uloží trest bez vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní. Podmienkou je splnenie zákonných podmienok a schválenie dohody súdom. Právnu úpravu dohody o vine a treste možno nájsť v Trestnom poriadku a vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Priebeh konania o dohode o vine a treste

Samotné dohadovacie konanie pozostáva z dvoch štádií: konania pred prokurátorom (§ 232-233 TP) a konania pred súdom (§ 332-335 TP). Na to, aby mohlo dôjsť k dohadovaciemu konaniu, musí byť vznesené obvinenie konkrétnej osobe. To znamená, že tento odklon možno aplikovať iba v prípade, ak už ide o osobu obvinenú a nie napríklad osobu podozrivú. Ondrej Repa uvádza, že nie je potrebné, aby na účely dohodovacieho konania došlo k vykonaniu všetkých úkonov vyšetrovania. Ak obvinený prejaví záujem konať o dohode o vine a treste a sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 232 ods. 1 TP, nič nebráni tomu, aby medzi obvineným a prokurátorom prebehlo dohodovacie konanie, a to aj bez faktického ukončenia vyšetrovania podľa § 208 TP.

Ustanovenie § 232 TP vymenúva obligatórne podmienky na to, aby bolo vôbec možné hovoriť o iniciácii dohadovacieho konania. Patrí sem napríklad to, že vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. V dohadovacom konaní je premietnutá zásada oportunity, ktorá sa prejavuje tak, že prokurátor musí posúdiť, či získané dôkazy a výsledky v prípravnom konaní nasvedčujú pravdivosti priznania obvineného. Prokurátor sa tak nemôže uspokojiť iba s tým, že sa obvinený priznal. Má tak možnosť postupovať inak, ako podaním obžaloby. Rovnako však nie je povinný sám od seba začať dohadovacie konanie. Musí brať pri tom do úvahy aj podmienky stanovené v ust. § 4 a § 5 vyhlášky 619/2005 Z. z. Otázkou však zostáva, v akej forme musí byť dané priznanie urobené. V praxi sa na odpovede na túto otázku rozchádzajú. Samotnné ust. § 232 ods. 1 TP v sebe neobsahuje výslovný príkaz, že sa musí obvinený priznať priamo do zápisnice. Otázkou taktiež zostáva, či toto priznanie je možné v neskoršom štádiu v konaní pred súdom použiť ako dôkaz. Pokiaľ berieme do úvahy situáciu, že sa obvinený prizná ku spáchaniu skutku v rámci procesného postavenia obvineného, takéto priznanie je plne použiteľné ako dôkaz v ďalšom konaní. Ako konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 2 Tdo 35/2014 zo dňa 8.7.2014 (prijaté ako judikát č. 15/2015), „ak nedôjde k uzavretiu dohody o vine a treste (§ 232 ods. 9 Tr. por.), pôvodné priznanie obvineného je použiteľné ako podklad pre rozhodovanie prokurátora a súdu“. Na strane druhej, ako uvádza aj Ondrej Repa, „pokiaľ by sa však obvinený priznal k spáchaniu skutku v rámci podnetu na iniciovanie dohody o vine a treste, a tiež pokiaľ sa obvinený v plnom rozsahu prizná počas samotného dohodovacieho konania, čo je procesne zachytené v zápisnici o tomto úkone, tak takéto priznanie potom s poukazom na ust. 333 ods. 4 TP v konaní pred súdom ako dôkaz použiť nemožno. To znamená, že je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi priznaním obvineného, ktoré je uskutočnené v rámci jeho zákonného výsluchu postupom podľa § 121 a nasl.

Pokiaľ prokurátor podnet na začatie konania, ktorý dáva obvinený, neprijme, písomne to oznámi obvinenému a rovnopis oznámenia založí do spisu. Príslušné ustanovenie vyhlášky nešpecifikuje, či musí uvedené aj odôvodniť, podľa nášho názoru by však prokurátor v tomto písomnom oznámení tak urobiť mal. Ak prokurátor prijme záver, že sú splnené zákonné podmienky na konanie o dohode o vine a treste, písomne vyzve obvineného a ostatné oprávnené osoby na vyjadrenie sa k začatiu tohto konania, a ak ide o mladistvého obvineného, aj na súhlas zákonného zástupcu a obhajcu so zamýšľaným postupom. V prípade, ak obvinený odmietne výzvu prokurátora na konanie o dohode o vine a treste, urobí o tom prokurátor záznam, ktorý založí do spisu. V zázname tiež stručne uvedie dôvody, pre ktoré obvinený výzvu prokurátora odmietol. určenej vo výzve prokurátor na základe stanoviska obvineného a ostatných oprávnených osôb začne konanie o dohode o vine a treste alebo urobí iné zákonné opatrenie. O samotnom priebehu konania o dohode o vine a treste vyhotoví prokurátor zápisnicu, ktorú založí do spisu. Jeho priebeh však môže byť zaznamenaný i prostriedkami určenými na vyhotovenie obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu. O vyhotovovaní takéhoto záznamu prokurátor prítomné osoby upovedomí pred začatím úkonu.

Okrem uvedených podmienok nie je uzavretie dohody o vine a treste z praktického hľadiska nijakým spôsobom limitované a je možné ju uzavrieť pre akýkoľvek trestný čin. Jedinú prekážku predstavuje nesplnenie zákonných podmienok a podmienok vyplývajúcich z už spomínanej vyhlášky. Dohoda o vine a treste je tak v zásade prípustná o každom spáchanom trestnom čine, pričom nejde o prípad povinnej obhajoby. Prokurátor zvažuje i záujem obvineného na rýchlom a primeranom skončení trestnej veci, pravdepodobnosť usvedčenia obvineného v súdnom konaní, pravdepodobný dosah súdneho konania na svedkov, pravdepodobný trest alebo iné dôsledky v prípade, že obvinený bude usvedčený v súdnom konaní. Sleduje aj verejný záujem, na základe ktorého by sa prípad mal prejednať v súdnom konaní na základe obžaloby podanej prokurátorom, náklady súdneho konania vrátane nákladov na prípadné odvolacie konanie, potrebu zabrániť oneskorenému skončeniu iných rozpracovaných trestných vecí, dosah na právo poškodeného a ochotu obvineného nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestným činom. V rámci štádia prípravného konania je to jedine prokurátor, ktorý je oprávnený začať, viesť toto konanie a rovnako tak aj predložiť súdu návrh na jej schválenie. Ako sme už uviedli, môže tak urobiť buď sám, z vlastného podnetu alebo na základe podnetu obvineného, resp. jeho obhajcu. Môže však rovnako učiniť aj v prípade, ak súd vrátil vec prokurátorovi pri predbežnom prejednaní obžaloby na konanie o dohode o vine a treste (§ 232 a 233 TP).

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Dohoda o vine a treste obsahuje zákonom predpísané náležitosti, ktoré sú uvedené v ust. § 232 ods. 8 písm. a) až g) TP. Medzi tieto náležitosti patrí:

• označenie obvineného a poškodeného,
• presný opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, vrátane miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
• právna kvalifikácia skutku,
• druh a výmera trestu, prípadne upustenie od potrestania,
• spôsob náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy,
• návrh na ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.

Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania (§ 232 ods. 9 TP).

Úlohou súdu v tomto prípade je schválenie predloženej dohody o vine a treste. Väčšinou sa tak aj stane, avšak súd túto dohodu neschváli a to najmä v prípadoch, ak zistí závažné porušenie právnych predpisov, akým je napríklad porušenie práva na obhajobu. Rovnako tak ju neschváli, ak je dohoda podľa názoru súdu neprimeraná alebo nespravodlivá. Ingerencia súdu tak nemusí byť iba symbolická. 1 Toto konanie fakticky začína doručením návrhu na schválenie dohody na príslušný súd. Rovnako tak aj kompletný trestný spis. návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná, Ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti dohody o vine a treste robí senát na neverejnom zasadnutí (§ 331 ods. 1, ods. 2 TP). V uznesení o odmietnutí návrhu na schválenie dohody o vine a treste treba uviesť, o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie opiera. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Ak uznesenie o odmietnutí návrhu dohody o vine a treste nadobudlo právoplatnosť, vracia sa vec do štádia prípravného konania, ak Trestný poriadok neustanovuje inak (§ 331 ods., ods. 4 TP).

Návrh dohody o vine a treste sa prejedná na verejnom zasadnutí. Ak súd neodmietol návrh prokurátora na dohodu o vine a treste podľa § 331 ods. 1 písm. b), doručí návrh obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencom. Ak mladistvý v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, doručí sa návrh aj jeho zákonnému zástupcovi a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rovnopis návrhu na dohodu o vine a treste spolu s upovedomením alebo s predvolaním na verejné zasadnutie treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinený a jeho obhajca mali na prípravu na verejné zasadnutie od doručenia návrhu na dohodu o vine a treste aspoň päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo sa o ňom upovedomujú, treba zachovať aspoň trojdňovú lehotu. (§ 332 ods. 1-3 TP).

Verejné zasadnutie o návrhu na dohodu o vine a treste sa vykoná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného, a ak má obvinený obhajcu, aj za stálej prítomnosti obhajcu. (§ 333 ods. 1 TP). Po otvorení verejného zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu o vine a treste. (§ 332 ods. 2 TP).

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Následne súd zisťuje prostredníctvom otázok, taxatívne stanovených v ust. § 333 ods. 3 TP, či obvinený:

• rozumie obsahu dohody o vine a treste,
• dobrovoľne a bez nátlaku súhlasí s uzavretím dohody o vine a treste,
• si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.

Podmienkou schválenie dohody o vine a treste je tak to, že obvinený odpovedal na všetky položené otázky „áno“. V prípade, ak by na niektorú z otázok odpovedal „nie“, súd predložený návrh dohody o vine a treste nechváli a vec uznesením vráti prokurátorovi do štádia prípravného konania. Ak sa strany dohodnú, súd navrhnutú dohodu o vine a treste schváli. Pokiaľ sa strany nedohodnú, súd takúto dohodu neschváli. Ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení nie je zrejme neprimeraná, ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste (§ 334 ods. 2 TP).

Ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) TP. Ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí poškodený, odkáže sa so svojím nárokom na návrhu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie.

Dohoda o vine a treste v kontexte českej právnej úpravy

Obdobne ako na Slovensku, aj v Českej republike bolo zavedenie tohto typu odklonu do českého právneho poriadku vnímané pozitívne, pričom tento bol do českého Trestního řádu inkorporovaný v roku 2012. U nás, aj v prípade českej právnej úpravy tento odklon predstavuje možnosť zjednodušeného postupu a „odklonenia sa“ od štandardného priebehu trestného konania. Obe právne úpravy možno v zásade hodnotiť ako veľmi podobné. Hoci účel tohto inštitútu je v zásade rovnaký, nemožno nepoukázať na podstatné rozdiely, ktoré vznikli v českej právnej úprave oproti našej. Hlavným rozdielom je rozsah trestných činov, pri ktorých je možné dohodu o vine a treste uzavrieť. Zatiaľ čo u nás, ako sme spomenuli aj v predchádzajúcom texte, je možné túto uzavrieť v zásade pre akýkoľvek trestný čin, česká právna úprava túto možnosť obmedzuje výhradne iba na prečiny a zločiny. Ďalej je nutné spomenúť, že prípad dohadovacieho konania v českej právnej úprave je situáciou, kedy sa vyžaduje povinná obhajoba. Rovnako zásadný rozdiel môžeme pozorovať v prípade, ak v rámci dohadovacieho konania nedôjde k dohode o vine a treste. Zatiaľ čo u nás, ak došlo k priznaniu obvineného, proku…

Zásada prezumpcie neviny

Zásada „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako táka neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny, ktorá má pre trestný proces zásadný význam. Zásada prezumpcie neviny je totiž natoľko významná, že je priamo (expressis verbis) zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.[1] Samozrejme, aj v právnom poriadku Slovenskej republiky je táto zásada normatívne vyjadrená, a to priamo v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov [2] (ďalej len Ústava), ale aj v zákone č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok") [3], pričom v rámci trestného procesu sa táto chápe ako jedna z jeho „základných zásad". Z uvedeného teda možno konštatovať, že porušenie práva garantujúceho prezumpciu neviny v konečnom dôsledku znamená porušenie základného ľudského práva resp. práva garantovaného jednotlivcovi priamo Ústavou (ústavného práva). Toto právo vychádza zo základného predpokladu, a to že každý sa považuje za dobrého a čestného, kým nie je preukázané inak („praesumptio boni viri"). To znamená, že vo vzťahu ku každému jednotlivcovi platí právna fikcia o jeho nevinne (bezúhonnosti), a to až do momentu, kedy je táto osoba právoplatné odsúdená (keď nadobudne právoplatnosť odsudzujúci rozsudok). Prezumcpia neviny teda vyjadruje objektívny stav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že ani povinnosť rešpektovania prezumpcie neviny určitej osoby nevyjadruje zákaz využitia zákonných prostriedkov smerujúcich napríklad k obmedzeniu jej slobody (zadržanie, väzba). Totiž ani z väzobného stíhania obvineného nemôže v žiadnom smere rezultovať záver o jeho vine, avšak aj pre takýto postup musí existovať určitý stupeň právnej dôvodnosti (vyššia meria pravdepodobnosti, že skutok, ktorý vykazuje všetky znaky určitého trestného činu spáchal práve obvinený).

K samotnému obsahu práva prezumpcie neviny je potrebné uviesť, že toto v sebe zakotvuje dve základné požiadavky. Po prvé, aby osoba, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie nebola označovaná za „vinného", pokiaľ tak právoplatne nerozhodne súd a po druhé, predmetná zásada má svoje odzrkadlenie najmä v dokazovaní, pri ktorom sa vychádza z predpokladu, že obvinenému sa musí spáchanie skutku relevantne preukázať. procesno-právneho, v zmysle ktorého platia určité pravidlá súdneho dokazovania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, kým hmotno-právna stránka prezumpcie neviny vyjadruje predovšetkým vyjadrovacie možnosti iných osôb (súdu, orgánov činných v trestnom konaní ale aj ostatnej verejnosti) vo vzťahu k vine obvineného [5], tak jej procesno-právna stránka vyjadruje určité záväzné pravidlá pre dokazovanie vykonávané v rámci trestného konania.

tags: #uznanie #viny #trestný #poriadok #Slovensko