História Uznania Volebného Práva Žien vo Veľkej Británii

Úvod

Uznanie volebného práva žien je dlhý a zložitý proces, ktorý sa v rôznych krajinách odohrával postupne. Veľká Británia zohrala v tomto boji významnú úlohu a jej história v tejto oblasti je plná zaujímavých udalostí a osobností. Hoci článok sa zameriava na Veľkú Britániu, je dôležité si uvedomiť, že ide o súčasť širšieho kontextu zmien v Európe a vo svete.

Európa po Viedenskom kongrese

Po Napoleonových vojnách sa v rokoch 1814-1815 konal Viedenský kongres, ktorý mal za úlohu nastoliť nový poriadok v Európe. Francúzsko sa vrátilo k absolutistickej monarchii Bourbonovcov, zatiaľ čo Veľká Británia dosiahla územné zisky. Nemecké štáty vytvorili Nemecký spolok pod vedením Rakúska a Pruska. Vznikla aj Svätá aliancia, ktorá mala bojovať proti buržoáznym revolúciám.

V tomto období prechádzala Európa významnými zmenami. Rozvíjal sa priemysel, vznikala kapitalistická spoločnosť a objavovali sa hnutia za zjednotenie krajín ako Nemecko a Taliansko. V juhovýchodnej Európe sa národy snažili oslobodiť od nadvlády Turecka.

Politické a sociálne hnutia v Európe

V Rusku vznikali roľnícke hnutia a sprisahania proti cárovi, ako napríklad povstanie dekabristov v roku 1825. V Nemecku sa v roku 1817 objavili požiadavky na zjednotenie. Belgicko vyhlásilo nezávislosť od Nizozemska a v Poľsku vypuklo povstanie proti ruskému útlaku.

Vo Francúzsku bola odstránená vláda Bourbonovcov a k moci sa dostal Ľudovít Filip I. Orleánsky, ktorý podporoval kapitalizmus. Vo Veľkej Británii vzniklo chartistické hnutie, ktoré sa usilovalo o zlepšenie postavenia robotníkov prostredníctvom reformy parlamentu a zavedenia volebného práva.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Revolúcie v roku 1848

Revolúcie v roku 1848 zasiahli mnohé krajiny Európy. Vo Francúzsku bolo povstanie, ktoré viedlo k odstráneniu kráľovského režimu a prijatiu ústavy. Prezidentom sa stal Ľudovít Napoleon Bonaparte III., ktorý sa neskôr vyhlásil za cisára.

V Taliansku sa bojovalo proti Bourbonovcom a Habsburgovcom. V Nemeckých štátoch dochádzalo k vzburám a prijímaniu ústav. V Rakúsku padol metternichovský absolutizmus a v Prahe sa zišiel Všeslovanský zjazd.

Zjednotenie Talianska a Nemecka

V 50. rokoch 19. storočia sa začali boje za osamostatnenie Talianska pod vedením Camilla Cavoura. V roku 1861 bolo vyhlásené talianske kráľovstvo. Zjednotenie Nemecka prebiehalo pod vedením pruského kancelára Otta von Bismarcka. V roku 1871 bolo vyhlásené zjednotené Nemecké cisárstvo.

Rozširovanie volebného práva

V druhej polovici 19. storočia si politici začali uvedomovať potrebu zlepšenia života občanov a prijímania nových zákonov. Situácia sa riešila rozširovaním volebného práva pre stále viac vrstiev obyvateľstva. Na konci storočia bolo vo viacerých európskych štátoch zavedené všeobecné volebné právo pre všetkých dospelých mužov. Ženy však naďalej bojovali za svoje volebné práva.

Vznik politických strán a robotnícke hnutie

V Anglicku vznikli prvé politické strany - konzervatívna a liberálna. Robotníci sa odtrhli od republikánov a vytvorili socialistickú stranu. V Nemecku vznikla sociálno-demokratická strana. Karl Marx vytvoril program - Manifest komunistickej strany, ktorý ovplyvnil vznik socialistických strán.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Situácia na Balkáne a Krymská vojna

Balkán bol pod nadvládou Turecka. Grécko získalo samostatnosť ako prvé, nasledovali Srbi, Rumuni a Bulhari. Rusko sa snažilo o ďalší rozmach na Balkáne, čo viedlo ku Krymskej vojne (1853-56), v ktorej Rusko bojovalo proti Turecku, Anglicku, Francúzsku a Sardínii.

Robotnícke hnutie a jeho formy

Robotnícke hnutie malo rôzne formy. Luddizmus bol živelnou formou boja, pri ktorej robotníci ničili stroje. Utopický socializmus bol nerealizovateľnou snahou o dosiahnutie spravodlivosti. Chartizmus bol prvým organizovaným hnutím robotníkov.

Priemyselná revolúcia a jej dôsledky

Priemyselná revolúcia priniesla veľké zmeny v živote ľudí a metódach práce. Vynašli sa stroje poháňané vodou a parou, ktoré umožnili rýchlejšiu výrobu. Chudobní z vidieka sa sťahovali do priemyselných miest, kde však žili v biede.

Volebné právo žien v Československu a na Slovensku

29. februára 1920 bola v Československu prijatá ústava, ktorá zrovnoprávnila volebné právo žien a mužov. Československá ústava bola v tom čase veľmi progresívna a predbehla krajiny ako Veľká Británia či Francúzsko.

Po vstupe Slovenska do EÚ sa Slovensko pohybuje na chvoste rebríčkov v počte žien v politike. V NRSR tvorilo v minulom roku len 21% žien.

Prečo je žien v politike málo?

Existuje mnoho názorov na to, prečo sa ženy neangažujú vo vyššej miere v politike. Niektorí tvrdia, že politika je príliš vulgárna a primitívna. Iní poukazujú na rodové stereotypy a vyššie nároky, ktoré spoločnosť kladie na ženy.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Nezávislá feministická mimovládna organizácia EsFem tvrdí, že za nízkym zastúpením žien v politike stoja stereotypné predstavy o úlohe žien v spoločnosti a o politike ako o "ringu". Ženy v politike často čelia nenávistným a ponižujúcim hodnoteniam.

Čo môžeme urobiť pre zmenu?

EsFem navrhuje, aby sme uznali demokraciu a zastupiteľský princíp v politike ako kritéria dobrej politiky. Je potrebné podporovať občianske vzdelávanie, vzdelávanie ku kritickému mysleniu a rozvoju humanitných a sociálnych vied.

História ženského volebného práva vo Veľkej Británii

Hoci úvodné informácie poskytujú kontext európskych dejín, je dôležité zamerať sa na špecifický vývoj vo Veľkej Británii.

Skoré snahy o volebné právo žien

Už v 19. storočí sa objavovali prvé hlasy volajúce po volebnom práve žien. Tieto snahy boli často spojené s širšími reformnými hnutiami, ako napríklad chartizmus, ktorý sa usiloval o rozšírenie volebného práva pre mužov z robotníckej triedy. Hoci chartisti sa primárne zameriavali na mužské volebné právo, niektorí z nich podporovali aj práva žien.

Vznik sufražetiek

Na prelome 19. a 20. storočia vznikli organizované hnutia za volebné právo žien, známe ako sufražetky. Tieto hnutia používali rôzne taktiky, od pokojných demonštrácií a petícií až po radikálnejšie formy protestu, ako napríklad sabotáže a štrajky.

Medzi najvýznamnejšie osobnosti sufražetského hnutia patrili Emmeline Pankhurst a jej dcéry Christabel a Sylvia. Založili Women's Social and Political Union (WSPU), ktorá sa stala jednou z najradikálnejších a najvplyvnejších organizácií bojujúcich za volebné právo žien.

Prvá svetová vojna a zmena postoja

Prvá svetová vojna znamenala pre hnutie za volebné právo žien prelom. Mnohé ženy sa zapojili do vojnového úsilia, pracovali v továrňach, nemocniciach a iných dôležitých odvetviach. Ich prínos bol neoceniteľný a pomohol zmeniť postoj verejnosti a politikov k volebnému právu žien.

Uznanie volebného práva žien

V roku 1918 bol prijatý zákon, ktorý priznal volebné právo ženám starším ako 30 rokov, ktoré spĺňali určité majetkové kritériá. Išlo o významný krok, ale stále nešlo o úplné zrovnoprávnenie. Až v roku 1928 bol prijatý zákon, ktorý priznal volebné právo všetkým ženám starším ako 21 rokov, čím sa dosiahla úplná rovnoprávnosť s mužmi.

Dôsledky a odkaz

Uznanie volebného práva žien vo Veľkej Británii malo hlboké dôsledky pre politický a spoločenský život krajiny. Ženy získali možnosť aktívne sa podieľať na rozhodovaní o veciach verejných a presadzovať svoje záujmy. Hnutie za volebné právo žien zároveň inšpirovalo ďalšie hnutia za rovnoprávnosť a sociálnu spravodlivosť po celom svete.

tags: #uznanie #volebného #práva #u #žien #Veľká