
Prenájom vlastných priestorov na podnikateľské účely je bežná prax, ktorá si vyžaduje správne účtovanie a daňové postupy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako správne účtovať prenájom vlastných priestorov, s dôrazom na slovenské daňové a účtovné predpisy. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre rôzne cieľové skupiny, od študentov až po profesionálov.
Mnohí podnikatelia využívajú časť svojho bytu alebo domu na podnikanie. Často sa objavuje otázka, ako si môžu uplatniť náklady súvisiace s týmito priestormi, ako sú energie a internet, do daňových nákladov. Hoci v slovenskej legislatíve neexistuje explicitné pravidlo pre uplatňovanie nákladov na domácu kanceláriu, je možné tieto náklady uplatniť na základe všeobecnej definície daňových nákladov. Daňovým nákladom je všetko, čo podnikateľ vynaložil na dosiahnutie svojich príjmov, pokiaľ to zákon nezakazuje.
Predstavme si dizajnéra, programátora, účtovníka alebo projektanta, ktorý vlastní 3-izbový byt a jednu izbu využíva ako pracovňu. Je prirodzené, že chce časť nákladov na byt zahrnúť do daňových nákladov.
Podstatou je správne vyčíslenie celkových nákladov bytu a stanovenie podielu, ktorý zodpovedá podnikaniu. Najprirodzenejším kritériom je výmera domácej kancelárie a jej podiel na celkovej výmere bytu.
Príklad: Ak má domáca kancelária výmeru 15 m² a celková výmera bytu je 75 m², podiel pre podnikanie je 20 %. Tento podiel sa potom použije na výpočet pomernej časti nákladov, ktoré je možné zahrnúť do daňových nákladov.
Prečítajte si tiež: Sociálny fond a stravovanie
Niektoré náklady, ako napríklad voda, môžu byť sporné. Ak ide o byt, je vhodné ich neuplatňovať, pretože je ťažké preukázať, aká časť spotreby vody súvisí s podnikaním.
V súčasnosti je bežné, že podnikatelia pracujú aj v kancelárii aj doma. V takom prípade majú dva pracovné priestory. Je dôležité vedieť, že každý podnikateľský priestor musí byť schválený regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
Častým názorom je, že pre časť bytu používanú na podnikanie je potrebné zmeniť jeho účel užívania na stavebnom úrade. Hoci to môže byť správne, s uznateľnosťou daňového nákladu táto povinnosť priamo nesúvisí. Daňový náklad si musí podnikateľ obhájiť samostatne.
Ak SZČO, zamestnanec alebo spoločník s.r.o. často cestuje na pracovné cesty a namiesto hotela si platí nájomné za byt, je to v princípe priechodné riešenie. Je však dôležité rozlišovať, či ide o byt na pracovnej ceste alebo o byt, v ktorom zamestnanec aj býva, čo môže byť komplikovanejšie.
Eseročka nemôže len tak zahrnúť do nákladov časť bytových nákladov svojho spoločníka. Postup je zložitejší. Spoločník ako majiteľ nehnuteľnosti prenajme jej časť svojej eseročke. Týmto spôsobom sa dostanú náklady súvisiace s bytom do daňových nákladov eseročky.
Prečítajte si tiež: Mobilné služby a účtovníctvo
Spoločník ako prenajímateľ sa musí registrovať na daňovom úrade do konca nasledujúceho mesiaca po uzatvorení nájomnej zmluvy. Získa DIČ, pod ktorým bude podávať daňové priznanie ako prenajímateľ.
Prenajímateľ je povinný viesť daňovú evidenciu o príjmoch z prenájmu a súvisiacich daňových výdavkoch. Zdaňovaným príjmom je nájomné, ktoré platí eseročka.
To, aké daňové výdavky si prenajímateľ môže uplatniť, závisí od toho, či je nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku.
Pre lepšiu dôkaznosť je ideálne prenajať len konkrétnu výmeru nehnuteľnosti, ktoré vie firma ako domácu pracovňu či sídlo firmy dokázať. Tým pádom je však podľa prenajímanej výmery potrebné aj krátiť príslušné daňové výdavky, prípadne niektoré výdavky si neuplatniť vôbec (napr. voda).
Z príjmov z prenájmu je oslobodených 500 EUR ročne. Prenajímateľ teda zdaňuje len rozdiel medzi celkovým zinkasovaným ročným nájomným a sumou 500 EUR. Z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti sa neplatia odvody.
Prečítajte si tiež: Spracovanie žiadosti o dotáciu a účtovníctvo
Ak prenajímanú nehnuteľnosť vlastnia manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, musia si príjmy a výdavky rozdeliť a podať 2 daňové priznania ako prenajímatelia. Ak prenajímanú nehnuteľnosť vlastnia podieloví spoluvlastníci, musia uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomcom obaja, registrovať sa a podávať daňové priznanie obaja.
Ideálne je, ak idú opravy a rekonštrukcie z prostriedkov a do nákladov prenajímateľa.
Pokiaľ sa nehnuteľnosť používa na iný účel ako na bývanie, na účely dane z nehnuteľnosti ide o nebytový priestor.
Vzťah medzi prenajímateľom a jeho eseročkou podlieha transferovému oceňovaniu.
Platenie nájomného by malo byť radšej pravidelné, každý mesiac. Odporúčame energie platiť priamo prenajímateľovi v cene nájomného.
Proces zdaňovania komplikuje fakt, že zmluva o dodávke energií môže byť uzavretá medzi prenajímateľom a dodávateľom, pričom platba prebieha od nájomcu priamo k dodávateľovi. Jednoduchším je zmluvný vzťah uzavretý medzi prenajímateľom a dodávateľom energií a platba prebiehajúca od nájomcu k prenajímateľovi.
Ak má eseročka v byte vlastnú výrobnú miestnosť či predajňu, vlastné merače na elektrickú energiu, teplo či vodu (a ich fakturácia na eseročku) jasne oddelia podnikateľské od nepodnikateľského. Na druhej strane sa takto do nákladov nedostanú iné sumy. V tomto prípade však ceny niektorých energií môžu byť násobne vyššie, ak sú faktúrované na sro, keďže pre právnické osoby sa používajú iné tarify.
Eseročka si nemusí nehnuteľnosť len prenajímať, ale ju aj kúpiť alebo postaviť. Investovanú sumu si môže uplatniť v daňových nákladoch vo forme odpisov.
Odporúčame pre nehnuteľnosť zriadiť samostatnú sro, ktorá ju bude vlastniť. Táto sro prenajíma nehnuteľnosť firme, ktorá v nej pôsobí, prípadne aj fyzickým osobám, ktoré v nej bývajú.
Treba zvážiť, aká časť plochy sa prenajíma pre podnikanie a aká časť pre bývanie. Ak väčšia časť plochy je pre podnikanie, nehnuteľnosť sa klasifikuje ako nebytový priestor. Ak väčšia časť plochy je pre bývanie, priestor sa klasifikuje ako bytový. Dôsledkom môžu byť ceny energií, daň z nehnuteľnosti, povinnosti týkajúce sa nebytových priestorov a pod.
Sro, ktorá nehnuteľnosť vlastní, si môže v nákladoch uplatniť okrem odpisov a energií mnoho ďalších nákladov.
Na takúto nehnuteľnosť sa nevzťahuje oslobodenie pri predaji po 5 rokoch. Pri predaji sro zdaňuje zisk, ktorý je rozdielom medzi predajnou cenou a zostatkovou cenou nehnuteľnosti.
Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú dosahované na základe živnostenského oprávnenia.
Príjmami z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP nie sú ani príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktoré fyzická osoba využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania a má ich zahrnuté v obchodnom majetku.
Ak podnikateľ prenajíma nehnuteľnosť spoločnosti s r. o. za nižšiu než obvyklú cenu, zákon o dani z príjmov mu neukladá zvýšiť si základ dane o rozdiel medzi dohodnutou a bežnou cenou.
Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradeného nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýši vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky.
Príjmami z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP sú aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
Príjmami z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP sú aj príjmy z prenájmu dosahované daňovníkmi, ktorí so súhlasom vlastníka prenajmú prenajatú nehnuteľnosť ďalšiemu nájomcovi (tzv. podnájom).
Príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa manželia nedohodnú inak.
Ak fyzická osoba prenajme nehnuteľnosť od svojho zamestnávateľa a s jeho súhlasom ju prenajíma pre tretiu osobu, nemusí mať živnostenské oprávnenie. Príjem z podnikania je aj v tomto prípade daňovým príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP.
Príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP sa považujú za zdaniteľné príjmy, ak nie sú oslobodené od dane z príjmov. Oslobodenie predmetných príjmov od dane z príjmov FO je upravené v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP.
Ak daňovník s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktorý nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 % z úhrnu uvedených príjmov.
Kaucia (zábezpeka) je suma, ktorú nájomca platí prenajímateľovi ako záruku za prípadné škody alebo nezaplatené nájomné. Pri posudzovaní kaucie je potrebné vychádzať z podmienok uzatvorenej zmluvy, pričom by malo byť zrejmé, kedy a za akých podmienok bude kaucia prenajímateľom použitá alebo vrátená, čo má vplyv na zdaniteľný príjem prenajímateľa.
Účtovanie kaucie závisí od jej účelu. Ak je kaucia určená na úhradu nájomného, účtuje sa ako preddavok. Ak je určená na úhradu škody, účtuje sa ako záväzok.
tags: #ako #zauctovat #prenajom #vlastnych #priestorov #uctovanie