Vplyv postihnutia dieťaťa na jeho súrodencov: Skryté výzvy a cesty k emocionálnemu zdraviu

Súrodenecké vzťahy sú odpradávna námetom románov, filmov a rozprávok. Je to spravidla náš najdlhšie trvajúci vzťah - súrodenec nás na ceste životom sprevádza od narodenia až do smrti. Avšak, situácia sa komplikuje, keď do rodiny vstúpi dieťa s postihnutím. Vtedy sa pozornosť rodičov a opatrovateľov prirodzene sústreďuje na jeho potreby, čo môže mať významný dopad na ostatných súrodencov. Títo súrodenci, často označovaní ako „sklenené deti“ alebo „neviditeľní súrodenci“, môžu čeliť špecifickým výzvam, ktoré si vyžadujú porozumenie a adekvátnu podporu.

Fenomén "sklenených" a "neviditeľných" detí

Sklenené dieťa je zvyčajne opísané ako dieťa, ktoré vyrastá v tieni súrodenca so závažnými zdravotnými problémami alebo špeciálnymi potrebami. „Neviditeľný súrodenec“ je termín používaný na opis dieťaťa v rodine, ktoré sa cíti prehliadané alebo nedostáva dostatočnú pozornosť a podporu. Je kľúčové venovať pozornosť týmto fenoménom, pretože môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na psychologický vývoj dieťaťa.

Štúdie ukazujú, že až 80 percent ľudí s postihnutím má aspoň jedného súrodenca. Títo súrodenci prežívajú obavy, či im nehrozí podobné postihnutie; pocity viny, že oni sú zdraví; zahanbenie, že v ich rodine sa vyskytlo dieťa, ktoré je zjavne postihnuté, čo zneužívajú neraz neprajní rovesníci; utiahnutie sa do seba ako prejav neprimeraného spracovania záťažovej situácie spojenej s opaterou hendikepovaného dieťaťa v rodine. Deti veľmi pozorne strážia prerozdeľovanie rodičovskej lásky a častou príčinou negatívnych súrodeneckých vzťahov býva práve žiarlivosť.

Možné dôsledky pre "sklenené" deti

„Sklenené“ alebo „neviditeľné“ deti často trpia pocitmi menejcennosti, nízkym sebavedomím a môžu mať problémy s vytváraním zdravých vzťahov v dospelosti. Vo vzťahoch sa môžu cítiť neistí alebo môžu mať tendenciu k nadmernému prispôsobovaniu sa potrebám druhých. Štúdie ukázali, že súrodenci by mohli byť obzvlášť náchylní na to, aby problémy riešili sami v sebe namiesto toho, aby hľadali pomoc od svojich rodičov.

Špecifické výzvy, ktorým čelia súrodenci detí s postihnutím

Súrodenci detí s postihnutím čelia mnohým výzvam, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich emocionálny a sociálny vývoj. Medzi tieto výzvy patria:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

  • Konfrontácia s obmedzeniami: Súrodenec bez postihnutia neraz čelí stresovým situáciám, ktoré súrodenci detí bez postihnutia prekonávať nemusia. Ide napríklad o ťažkosti v spoločnej komunikácii a interakcii, obmedzenia v spoločných aktivitách, posmech zo strany rovesníkov atď.
  • Nedostatok informácií: Rodičia majú možnosť dochádzať na svojpomocné skupiny, hľadať informácie na internete, kupovať si knihy a dostávať sa k ďalším zdrojom podpory pre dieťa s postihnutím. Na súrodencov bez postihnutia odborníci z praxe často zabúdajú, prehliadajú ich. Tieto deti ešte zvyčajne nemajú dostatok zručností, aby si spoľahlivé informácie vyhľadali sami. Najčastejšie im ich odovzdajú rodičia, nezriedka však nevhodne.
  • Starostlivosť o súrodencov na dennej báze: Súrodenec bez postihnutia býva často najbližším rodičovým pomocníkom. Pomáha mu so starostlivosťou o súrodenca, môže ho svojím príkladom rozvíjať atď. Pokiaľ je však vyžadovaná pomoc neprimeraná schopnostiam dieťaťa a pokiaľ dieťa nechápe špecifiká súrodenca s postihnutím, môže byť oná pomoc málo efektívna, dokonca i kontraproduktívna.
  • Pokles rodičovskej pozornosti a rozdielnosť hraníc a výchovných štýlov: Dieťa s postihnutím potrebuje vplyvom svojich ťažkostí zákonite viac starostlivosti, v dôsledku čoho môžu rodičia k dieťaťu bez postihnutia pristupovať odlišne a (aj keď si to želajú) nemôžu mu venovať toľko pozornosti.
  • Navýšenie domácich povinností, veku neadekvátna zodpovednosť, vyšší tlak na výkon: Tým, že je starostlivosť o súrodenca s postihnutím náročnejšia, rodičom zostáva menej priestoru na všetky domáce povinnosti. Tie potom často prejdú na súrodenca bez postihnutia. Niekedy rodičia v nevedomej snahe kompenzovať deficit u dieťaťa s postihnutím vyvíjajú vyšší tlak a nároky na dieťa bez postihnutia.

Faktory ovplyvňujúce prežívanie súrodencov

Barbora Mesárošová z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, spolu so študentkou psychológie Luciou Chamutyovou, sa v dvoch výskumných projektoch zamerali na súrodencov detí s kombinovaným postihnutím v adolescentnom veku. Ich výskum ukázal, že ústrednou témou je prežívanie zdravých detí v týchto rodinách a úroveň ich sebaúcty, pretože bývajú niekedy odsunuté do úzadia s tým, že im nič nie je, pričom aj oni majú svoje strádania.

Výskum sa sústredili aj na porovnanie mladších, deti od 12 do 14 rokov a starších adolescentov od 15 do 18 rokov a ako zúčastnení participanti vnímajú súrodenecký vzťah. Zistili, že starší adolescenti mali pozitívnejší vzťah k postihnutým súrodencom.

Ako pomôcť "skleneným" deťom: Cesty k emocionálnemu zdraviu

Je dôležité, aby rodičia a opatrovatelia rozpoznali tieto dynamiky a snažili sa zabezpečiť, aby všetky deti v rodine dostali primeranú mieru pozornosti, podpory a uznania. Existuje mnoho detí, ktoré prekonali svoje detstvo v pozícii „skleneného dieťaťa“ alebo „neviditeľného súrodenca“ a našli cestu k emocionálnemu zdraviu a úspechu. Tu je niekoľko stratégií, ktoré im môžu pomôcť:

  • Otvorená komunikácia s rodičmi: Deti, ktoré prekonali tieto pocity, často hovoria o dôležitosti otvorenej komunikácie s rodičmi. Povzbudzujú ostatných, aby sa nebáli vyjadriť svoje pocity a potreby.
  • Hľadanie podpory mimo rodiny: Niektoré deti zdôrazňujú dôležitosť hľadania podpory mimo rodiny, či už prostredníctvom priateľov, učiteľov, alebo terapeutov.
  • Vyhľadanie záľub a talentov: Mnohé deti, ktoré prekonali pocit neviditeľnosti, odporúčajú nájsť si záľuby alebo aktivity, ktoré ich bavia a v ktorých môžu vyniknúť.
  • Vytváranie vlastného priestoru: Niektorí ľudia odporúčajú vytvoriť si doma alebo v rámci denného rozvrhu priestor, ktorý je len pre nich. Môže to byť fyzický priestor na relaxáciu alebo čas, ktorý trávia sami so sebou, aby sa sústredili na svoje myšlienky a potreby.
  • Začlenenie techník všímavosti: Či už ide o jednoduché dychové cvičenia, alebo riadenú vizualizáciu, sú to techniky na podporu relaxácie, zníženie stresu a napätia.

Príklady úspešných príbehov

  • Anna, ktorá vyrastala v rodine s bratom s autizmom, sa často cítila prehliadaná. Našla útechu v kreslení a umení, ktoré sa stali jej únikom a spôsobom, ako vyjadriť svoje pocity. S podporou učiteľov a rodiny sa jej podarilo rozvíjať svoj talent, čo jej pomohlo získať sebavedomie.
  • Tomáš sa cítil byť neviditeľný, keďže jeho starší brat mal vážne zdravotné problémy. Rodičia ho povzbudili, aby sa pridal k rovesníckej skupine pre súrodencov detí so zdravotnými problémami. Tam našiel priateľov, ktorí rozumeli jeho pocitom, a naučil sa, že nie je sám.
  • Jana a jej rodina začali chodiť na rodinnú terapiu, keď si uvedomili, že sa cíti zanedbaná kvôli pozornosti venovanej jej mladšej sestre s ADHD. Terapeut pomohol rodine zlepšiť komunikáciu a vytvoril priestor, kde mohla Jana slobodne vyjadrovať svoje pocity.

Dostupné zdroje podpory

Okrem klasickej podpory, ktorou rozumieme individuálne poradenstvo / terapiu a konzultácie s rodičmi, existuje pri práci so súrodencom bez postihnutia aj viacero takých, ktoré sa dajú použiť v bežnom živote, môžu byť aplikované bez veľkých odborných zásahov a investícií a môžu mať liečivý, ba preventívny vplyv.

  • Literatúra: Pomocou kníh môže dieťa reflektovať záťaž, uvedomiť si prežívaný problém, uvoľniť nahromadené napätie a následne situáciu prijať a vyrovnať sa s ňou. Text zároveň slúži ako vhodný edukačný prostriedok (nielen pre deti, ale aj pre dospelých). Problematiku neviditeľných detí (hoci nie vyslovene súrodencov nevidiacich či slabozrakých) popisujú napríklad Julius Bittman a Lenka Bittmannová v knihe A na mě nikdo nemá čas, Ivona Březinová v Řvi potichu, brácho, Alby v titule Pro koho kvetou stromy. Šárka Kárová zhrnula svoje postrehy a odporúčania v publikácii Skrytí hrdinové… jak můžete podpořit sourozence nemocných dětí.
  • Film: Užitočným prostriedkom na odovzdanie informácií, spracovanie náročných tém, uvedomenie si, že v danej situácii sa dieťa nenachádza samotné, je možnosť práce s audio-vizuálnym dielom, ktoré je neraz prijateľnejším a populárnejším než kniha.
  • Webové stránky: Keďže v súčasnosti je u detí a dospievajúcich dôležitým prostriedkom komunikácie práve internet, množstvo odborníkov vytvorilo stránky, aby mali všetci záujemcovia prístup k overeným informáciám, pozvánkam na najrôznejšie akcie určené (aj) súrodencom detí s postihnutím. Tu majú možnosť klásť otázky, deliť sa so svojimi obavami či problémami. Samozrejme, tieto stránky nie sú určené vyslovene súrodencom, nájdeme tu aj sekcie chatu, informácie pre rodičov a pod.
  • Skupinové programy: Ide o ďalšiu formu podpory, hoci, pravda, nie vyslovene pre súrodencov detí s postihnutím. Cieľom týchto skupín je prostredníctvom hravých, rolových a diskusných aktivít spojených s rovesníckou výmenou skúseností zvýšiť vedomosti o postihnutí, posilniť pozitívne aspekty súrodeneckého vzťahu a harmonizovať psychické fungovanie súrodencov bez postihnutia.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

tags: #postihnutie #deti #vplyv #na #surodencov