Uznanie volebného práva: Definícia a význam

Voľby sú všeobecne uznávané ako základný nástroj demokracie, prostredníctvom ktorého voliči ovplyvňujú politický, ekonomický a spoločenský vývoj štátu. Význam volieb spočíva v ich podstate, ktorá umožňuje utvárať také reprezentatívne orgány štátu, ktoré odzrkadľujú rozloženie politických síl, smerov a záujmov.

Volebné právo v Slovenskej republike

V Slovenskej republike sa voľbami po roku 1989 prejavuje politický pluralizmus a súťaže registrovaných politických strán a politických hnutí. Základným a principiálnym predpisom, z ktorého treba vychádzať, je Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorá je zárukou pre realizáciu politických práv v praxi.

Volebné právo je jedným zo základných politických práv, ktoré ústavnou cestou zaručuje účasť občana na správe vecí verejných. Toto právo, upravené v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky, priznáva oprávnenie v oblasti volieb nielen občanom, ale aj cudzincom, v závislosti od druhu volieb.

Právna úprava volebného práva

Politické práva vo veciach volieb sú v súčasnosti upravené vo viacerých zákonoch. Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov:

• Zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
• Zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky
• Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu
• Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov
• Zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí
• Zákon o spôsobe vykonania referenda

Najstaršia z týchto úprav pochádza z roku 1990 a najmladšia z roku 2004. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokrát novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu, a to v závislosti od toho, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol zákon upravovaný. Zásadné zmeny týkajúce sa volebných systémov či volebných obvodov však počas účinnosti týchto predpisov vykonané neboli.

Prečítajte si tiež: Boj za volebné právo žien v Británii

Uvedené skutočnosti viedli v ostatných rokoch politickú, odbornú ale i laickú verejnosť k diskusii o potrebe vypracovania novej legislatívy v oblasti volebného práva s cieľom vytvoriť jediný zákon upravujúci všetky druhy volieb. Na rozdielny prístup zákonodarcu pri úprave volebných inštitútov, terminologickú nejednotnosť, rozdielnosť postupov, ako aj na potrebu záruk zákonnosti a demokratických princípov pri výkone volebného práva poukazovali aj mimovládne organizácie, ktorých predmetom činnosti je dodržiavanie ľudských práv, politických práv a presadzovanie vysokých štandardov ústavných záruk vo volebnom práve.

Nová zákonná úprava o voľbách

Nová zákonná úprava o voľbách je založená aj na doteraz v praxi osvedčených princípoch a postupoch, ktorými sa riadili a vykonávali voľby, ako aj na poznatkoch a názoroch politických subjektov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú spoločenské dianie v štáte. Hoci teória i prax poznajú mnohé volebné systémy a ich variácie, nezaznela v rámci diskusií ani zo strany verejnosti potreba meniť doterajšie systémy pre jednotlivé druhy volieb.

Štruktúra návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva

Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva systémovo tvoria viaceré časti:

1. Všeobecná časť: Sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb. Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisťovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Ostatné sankcie majú viac menej administratívny charakter s cieľom spresniť zoznamy voličov, zabezpečiť bezporuchovú prípravu organizácie volieb a ich vykonanie.
2. Druhá až ôsma časť: Ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a pre referendum. Novo sa umožňuje hlasovanie v referende aj prostredníctvom pošty. Rozširujú sa tak formy hlasovania v záujme zvýšenia účasti občanov na hlasovaní.
3. Deviata časť: Spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia.

Volebné komisie

Pokiaľ ide o kreovanie komisií, navrhuje sa, aby tak ako doteraz išlo o kolegiátne orgány, ktorých členov budú delegovať kandidujúce subjekty. Členovia týchto orgánov nebudú pri výkone svojej funkcie podriadení žiadnemu politickému ani štátnemu orgánu. Budú rozhodovať o všetkých zásadných veciach týkajúcich sa priebehu volieb, kontroly nad plnením povinnosti vyplývajúcich zo zákona.

Volebná kampaň

Nový zákon už naďalej nebude upravovať problematiku volebnej kampane. Súčasťou návrhu je aj novela Občianskeho súdneho poriadku.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

Súlad s právnym poriadkom

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podmienky volebného práva

Volebné právo sa priznáva každej fyzickej osobe, ktorá najneskôr v deň konania volieb dovŕšila 18 rokov veku. Táto podmienka je spoločná pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Podmienky obmedzenia volebného práva upravuje navrhovaný zákon v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pasívne volebné právo

Ustanovenie odkazuje na osobitnú časť zákona, v ktorej sú upravené podmienky pasívneho volebného práva pre jednotlivé druhy volieb. Z dôvodov uvedených v odôvodnení k § 4 sa obdobne ustanovuje prekážka práva byť volený. Oproti doterajšej úprave sa ako obmedzenie pasívneho volebného práva ponecháva len výkon trestu odňatia slobody.

Volebné okrsky

Úprava utvárania volebných okrskov je rovnaká pri všetkých druhoch volieb v Slovenskej republike. Riešenie zodpovedá požiadavke, aby sa volebný akt priblížil voličovi a zodpovedá požiadavke plynulého priebehu hlasovania. Aj keď sa navrhuje, aby volebný okrsok zahŕňal spravidla 1000 voličov, nie je vylúčené prekročiť tento počet v odôvodnených prípadoch (napríklad, aby sa neutvárali okrsky s veľmi malým počtom voličov).

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Zoznam voličov

Pôsobnosť pri zostavovaní a vedení stáleho zoznamu voličov sa zveruje obciam. Ide o nepretržitú evidenciu voličov. Obec je povinná priebežne zisťovať skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť zmeny v stálom zozname voličov a tieto zmeny aj vykonávať. Štátnym orgánom je uložená povinnosť oznamovať obciam skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny v zozname voličov. V návrhu sa presne ustanovuje, aké údaje má stály zoznam voličov obsahovať, ako aj prípady, kedy je potrebné voliča do zoznamu zapísať, resp. vyčiarknuť. Oproti doterajšej právnej úprave, v stálom zozname voličov sa vedú údaje aj o cudzincoch majúcich trvalý pobyt na území obce.

Inštitút námietkového konania k stálemu zoznamu voličov slúži voličovi na overenie, či je v zozname zapísaná, resp. či sú údaje o nej úplné a pravdivé. Obec v úradných hodinách umožňuje nahliadnuť do stáleho zoznamu voličov. Ak obec žiadosti voliča o zmenu alebo doplnenie údajov v stálom zozname nevyhovie, má právo sa takáto osoba obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení stáleho zoznamu voličov.

Zoznam voličov pre jednotlivé volebné okrsky vyhotovuje obec zo stáleho zoznamu voličov a odovzdáva ho okrskovej volebnej komisii najneskôr hodinu pred začatím hlasovania. Ukladá sa povinnosť členom okrskových volebných komisií zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch voličov, ktoré spracúvajú. Táto povinnosť zachovávať mlčanlivosť vyplýva všetkým spracovateľom osobných údajov občanov z ustanovení zákona č. 122/2013 Z. z.

Ustanovenie je organizačného charakteru. Vymenúva orgány, ktoré sa musia zriadiť na základe zákona na riadenie a vykonanie volieb. Keďže okrem volebných komisií, ktoré priamo vykonávajú úkony pri volebnom akte, zisťovaní a vyhlasovaní výsledkov volieb je nevyhnutné zabezpečiť množstvo ďalších úkonov organizačného, materiálneho, personálneho a iného charakteru, pôsobia vo voľbách aj ďalšie orgány, ktoré plnia tieto úlohy. V odseku 4 sa vymenúvajú tieto štátne orgány a subjekty územnej samosprávy. Ide predovšetkým o ministerstvo vnútra, ktoré je podľa zákona č. 575/2001 Z. z.

Úloha Ministerstva vnútra

Ministerstvu vnútra sa explicitne ukladá vytvoriť podmienky na plnenie úloh ústrednej volebnej komisie a na tento účel utvoriť odborný a administratívny útvar. Taxatívne sa ustanovuje, kto nemôže byť členom volebnej komisie. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby zákonom vymedzený funkcionári nemali vplyv a možnosť zasahovať do riadenia volebného procesu.

Ide o ustanovenia, ktoré sú spoločné pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Upravuje sa členstvo volebnej komisie, spôsob zloženia sľubu členov volebnej komisie, spôsob jej rokovania, určenie predsedu a podpredsedu a utvorenie jej odborného sumarizačného útvaru. Ustanovuje sa minimálny počet členov volebnej komisie. Navrhuje sa vylúčiť sprístupňovanie informácií o hlasovaní jednotlivých členov volebných komisií zo sprístupňovania informácií podľa č. 211/2000 Z. z. Rozhodnutia volebných komisií majú povahu individuálnych rozhodnutí, ktoré sú v mnohých prípadoch preskúmateľné súdom. Zapisovateľ volebnej komisie plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie, zúčastňuje sa na jej rokovaní bez práva hlasovať, zákon mu priznáva len poradný hlas. Do kompetencie zapisovateľa volebnej komisie sa zveruje riadenie žrebovania predsedu a podpredsedu komisie, ktoré sa vykoná na prvom zasadnutí komisie.

Vyhlásenie volieb

Taxatívne sa uvádzajú náležitosti rozhodnutia o vyhlásení volieb, ktoré sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V záujme všeobecnej informovanosti sa ukladá obciam povinnosť informovať o podmienkach práva voliť a práva byť volený. Miestom, na ktorom povinne zverejnení informáciu každá obec bude úradná tabuľa obce, určená podľa osobitných predpisov na zverejňovanie všeobecne záväzných nariadení obce a ďalších aktov vydávaných obcou a jej orgánmi. V súlade s článkom 12 Smernice 93/109/ES ustanovuje sa v odseku 2 obci povinnosť informovať o podmienkach a podrobných pravidlách práva voliť a práva byť volený do Európskeho parlamentu osobitne občanov iných členských štátov Európskej únie s trvalým pobytom na území obce.

Oznámenie o čase a mieste konania volieb, ktoré obec zasiela do každej domácnosti pri všetkých druhoch volieb musí obsahovať všetky nevyhnutné údaje, ktoré neuvádza rozhodnutie o vyhlásení volieb. Podrobne sa upravujú náležitosti vybavenia volebnej miestnosti, ustanovuje sa povinnosť obci určiť osobitné priestory na úpravu hlasovacích lístkov tak, aby bola zabezpečená tajnosť hlasovania. Určenie dostatočného počtu týchto priestorov s prihliadnutím na počet voličov, by malo zabezpečiť plynulý priebeh hlasovania.

Hlasovacie lístky

Novo sa upravuje odkladanie nepoužitých a nesprávne upravených hlasovacích lístkov do osobitnej schránky. Podľa návrhu musí byť zapečatená, aby sa znemožnila manipulácia. Ide o opatrenie zohľadňujúce predchádzajúce medializácie tzv.

Ustanovuje sa činnosť voliča vo volebnej miestnosti a činnosť členov okrskovej volebnej komisie, ktorí zabezpečujú realizáciu volebného práva, t.j. vykonanie volebného aktu. Oproti doterajším volebným pravidlám zavádza sa povinnosť voliča vlastnoručným podpisom v zozname voličov potvrdiť prevzatie hlasovacích lístkov a obálky a postup ak volič tak urobiť nemôže.

Priebeh hlasovania

Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie v prípadoch, keď nie je možno začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho ukončiť. Vymedzuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti počas hlasovania a pri sčítaní hlasov. Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania majú možnosť hlasovať už len tí voliči, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie po skončení hlasovania a spôsob posudzovania platnosti hlasovacích lístkov a obálok. Ukladá sa volebným komisiám povinnosť vyhotoviť dvoch rovnopisoch zápisnicu v , ktorú podpisujú členovia volebnej komisie. Nepodpísanie zápisnice členom volebnej komisie nemá vplyv na jej platnosť.

Informatizácia

Postupné budovanie informatizácie spoločnosti si vyžaduje zavádzanie nových postupov aj v oblasti volebného práva. Všeobecný záujem na správnom a rýchlom spracovaní výsledkov volieb vyúsťuje do úpravy spracovania a doručovania zápisnice okrskovej volebnej komisie elektronicky. V ustanovení sa tento postup konkretizuje a špecifikuje. Výsledky hlasovania vo volebnom okrsku vyhlasuje predseda okrskovej volebnej komisie po vyhotovení oboch rovnopisov zápisnice a ich podpísaní. Vo voľbách budú plniť jednotlivé úlohy predovšetkým orgány verejnej moci (čl. ods.

Ustanovujú sa podmienky pre nerušený výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie najmä v oblasti pracovno-právnych vzťahov. Voľby vo všeobecnosti sú celospoločenskou udalosťou. Preto výdavky spojené s ich prípravou a konaním sú hradené zo štátneho rozpočtu. Všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. Reaguje sa na nutnosť riešiť situáciu, v ktorej si obce nesplnia úlohy potrebné, podľa tohto zákona, na prípravu a vykonanie volieb. Ustanovujú sa podmienky na odovzdanie a úschovu volebných dokumentov príslušným subjektom s tým, že dňom prevzatia týchto dokumentov sa stávajú súčasťou ich registratúry. Pokiaľ ide o sprístupňovanie volebných dokumentov, sprístupňovaniu podľa zákona o slobode informácií bude podliehať len zápisnica o výsledku volieb. Navrhuje sa zakotviť skutkové podstaty priestupkov, ktoré doterajšie zákony neobsahovali.

Právo voliť a byť volený do NR SR

Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Pasívne volebné právo sa odvodzuje od aktívneho volebného práva s tým, že veková hranica je 21 rokov a na rozdiel od aktívneho volebného práva je viazané na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Úprava vychádza z ustanovenia čl. 74 ods.

Ustanovujú sa náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o voľbu poštou. Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom voliť hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom.

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je nielen zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie.

tags: #uznanie #volebbeho #prava #definícia