Zmier ako efektívny nástroj riešenia sporov v Slovenskej republike

Zmier predstavuje dôležitý inštitút v právnom systéme Slovenskej republiky, ktorý umožňuje efektívne a rýchle riešenie sporov. V súčasnosti platná právna úprava pozná dve formy zmieru: predsúdny zmier a súdny zmier. Tento článok sa zaoberá problematikou zmieru v slovenských podmienkach, pričom sa zameriava na jeho rôzne aspekty a využitie v praxi.

Čo je Zmier?

Zmier je dohoda medzi stranami sporu, ktorou sa usilujú vyriešiť svoje vzájomné nezhody. Predstavuje alternatívu k riadnemu súdnemu konaniu a umožňuje ukončiť spor bez nutnosti rozsiahleho a nákladného procesu.

Predsúdny Zmier

Predsúdny zmier je dohoda, ktorú uzavrú sporové strany ešte pred začatím súdneho konania a následne ju nechajú schváliť súdom. V prípade vzájomného sporu si strany dohodnú vzájomné podmienky v príslušnej dohode a potom podajú na miestne a vecne príslušný súd návrh na schválenie zmieru. Vecne príslušným súdom je okresný súd, v niektorých prípadoch krajský súd, pričom príslušnosť sa určuje rovnako, ako keby išlo o klasický návrh, napríklad na vydanie platobného rozkazu. Pri sporových veciach je to všeobecný súd podľa miesta pobytu odporcu. Ostatné podmienky sú totožné so súdnym zmierom. Zmierovacie konanie vedie samosudca, ktorý musí posúdiť, či dohoda nie je v rozpore s platným právom, a až následne rozhodne, či zmier schváli alebo nie.

Súdny Zmier

Súdny zmier je upravený v § 99 Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Súd sa má vždy pokúsiť o zmier. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Po začatí konania sa má súd pokúsiť o zmier účastníkov konania, a to ešte pred prvým pojednávaním. Ak dôjde k mediácii a účastníci sa dohodnú na konkrétnom znení podmienok dohody, súd prednostne preskúma dohodu o mediácii a rozhodne, či túto dohodu schvaľuje alebo nie. Ak súd zmier schváli, vydá o tom uznesenie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nadobúda podľa ustanovenia § 99 ods. 4 účinky právoplatného rozsudku a môže sa tak stať napríklad aj exekučným titulom. Ak by súd predmetný zmier neschválil, opäť by o tom vydal uznesenie a po nadobudnutí jeho právoplatnosti by súd pokračoval v riadnom súdnom konaní.

Paragraf 99 ods. 2 výslovne ustanovuje, že súd neschváli zmier len v prípade jeho rozporu s platným právom.

Prečítajte si tiež: Liptovský šport

Zmier v Trestnom Práve

Inštitút zmieru patrí medzi tzv. odklony v trestnom práve. Umožňuje ukončiť trestnú vec bez riadneho, formalizovaného a ekonomicky náročného trestného procesu. Ak by nebola spôsobená škoda trestným činom obvineného a neexistovala by osoba poškodeného, absentoval by jeden zo základných prvkov uzavretia zmieru a použitie tohto inštitútu by bolo úplne vylúčené.

Z hľadiska poškodeného, jeho práv a postavenia v trestnom konaní, majú odklony pomerne dôležitý význam, pretože odbremeňujú poškodeného od traumatizujúceho súdneho konania a predstavujú jeden zo spôsobov efektívnejšieho uspokojenia jeho práva na náhradu škody. Obvinený sa dobrovoľne vzdáva práva na prejednanie trestnej veci pred súdom a poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom.

Konanie o zmieri upravuje § 220 až 227 Trestného poriadku. Schválenie zmieru prichádza do úvahy len v prípade menej závažných trestných činov, teda prečinov, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Schválenie zmieru je možné len so súhlasom poškodeného a obvineného. Zmier nemožno schváliť, ak trestným činom bola spôsobená smrť osoby alebo ak je vedené trestné stíhanie pre korupciu.

Zmier umožňuje poškodenému získať rýchlejšie odškodnenie. Výška spôsobenej škody musí byť v rámci konania náležite zistená a obvinený je povinný škodu, ktorú spôsobil trestným činom, nahradiť v plnej výške. Dohoda o náhrade škody by mala obsahovať rozsah spôsobenej škody, čas a spôsob nahradenia škody, pričom zákon nepredpisuje jej formu. Medzi iné potrebné opatrenia na náhradu škody patrí napr. nahlásenie vzniknutej škody ako poistnej udalosti poisťovni spolu s poskytnutím potrebnej súčinnosti. Poškodenému nie je možné vnútiť náhradu škody.

Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri. Peňažnú sumu možno priznať obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území SR na všeobecne prospešné účely, ako sú financovanie vedy, vzdelania, kultúry, školstva, požiarnej ochrany, podpora a ochrana mládeže, sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne a charitatívne účely. Môžu byť financované aj registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, športové a telovýchovné spoločnosti, ako aj štát na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona. Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely musí obvinený určiť aspoň 50 % štátu na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi). Peňažná suma na všeobecne prospešné účely nesmie byť zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu.

Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky

Ak prokurátor zmier neschváli, zabezpečí, aby peňažná suma zložená na všeobecne prospešné účely bola vrátená obvinenému. Následne, ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu. Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri, schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Samosudca postupuje podľa ustanovenia § 220 až 227 Trestného poriadku. Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie aj na hlavnom pojednávaní za predpokladu, že sú splnené podmienky pre schválenie zmieru.

Trovy Konania

Trovy konania upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa položky 11 prílohy zákona SNR č. 71/1992 Zb. je poplatok za zmier dosiahnutý v zmierovacom konaní, t. j. predsúdny zmier, stanovený na 2 % z hodnoty predmetu sporu, pričom najmenej 16,50 € a najviac 659,50 €. Ak sa predmet sporu nedá vyčísliť, súdny poplatok za návrh je stanovený na sumu 16,50 €. V prípade, ak by sa niekto rozhodol požiadať súd o zrušenie uznesenia, ktorým sa schválil zmier, musel by uhradiť súdny poplatok vo výške 6 % hodnoty predmetu sporu, najmenej však 331,50 € a najviac 16.596,50 €.

Pri súdnom zmieri je úhrada trov značne odlišná. Keďže pred začatím konania je vo väčšine prípadov potrebné uhradiť súdny poplatok podľa zákona 71/1992 Zb., poplatok za súdny zmier sa priamo neplatí. To znamená, že v prípade konania i návrhu na vydanie platobného rozkazu na sumu 1.000,- € musel navrhovateľ uhradiť súdny poplatok vo výške 6 % z hodnoty sporu, t. j. 60 eur. Ak však dôjde k súdnemu zmieru, platia podmienky stanovené v ustanovení § 11 ods. 7 OSP, podľa ktorého:

• Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
• Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
• Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku v konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ak by sa niektorá zo sporových strán, alebo aj obidve sporové strany nechali zastúpiť advokátom, je zrejmé, že za poskytnutie služieb by hradili advokátovi aj odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.

Štandardne býva súčasťou zmieru aj dohoda o náhrade trov konania.

Prečítajte si tiež: Postup zápisu dedičstva do katastra

Výhody a Nevýhody Zmieru

Výhody

• Rýchlosť: Zmier umožňuje rýchle ukončenie sporu bez zdĺhavého súdneho konania.
• Úspora nákladov: Zmier je spravidla menej nákladný ako súdne konanie.
• Kontrola: Strany majú väčšiu kontrolu nad výsledkom sporu, pretože sa samy dohodnú na podmienkach zmieru.
• Zachovanie vzťahov: Zmier môže pomôcť zachovať dobré vzťahy medzi stranami, pretože sa vyhýbajú konfrontačnému súdnemu procesu.
• Prevencia: Súdny zmier plní funkciu prevencie pred vysokými nákladmi a zdĺhavosťou súdneho konania.

Nevýhody

• Nutnosť dohody: Zmier vyžaduje, aby sa strany dohodli, čo nemusí byť vždy možné.
• Nerovnováha síl: Ak má jedna strana silnejšiu pozíciu, môže to ovplyvniť výsledok zmieru.
• Obmedzenosť: Zmier nie je vhodný pre všetky typy sporov, najmä pre zložité právne prípady.
• Riziko neplatnosti: Uznesenie o schválení zmieru môže súd zrušiť, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný.

Nová Civilná Procesná Legislatíva

V novom procesnom kódexe je zrejmá dôležitosť dosiahnutia zmieru. Zmier je v tomto zákone upravený v § 148, podľa ktorého žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Toto ustanovenie pomerne zjednodušuje tento inštitút oproti súčasnej právnej úprave. Nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu vždy sa o zmier pokúsiť i povinnosť neschváliť ho ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Rozdielom oproti OSP je ustanovenie § 171, ktoré výslovne a podrobne ustanovuje podrobnosti, v prípade ak sa nepodarí vyriešiť spor zmierne. V tomto zákone je teda jasne viditeľné, ako zákonodarca chce, aby súdy kládli väčší dôraz na vyriešenie sporu zmierom. Dôkazom toho je početný výskyt podobne znejúcich ustanovení, ktoré obsahujú práve zásadu uvedenú v čl. 7 zákona č. 160/2015 Z. z.

Praktický Príklad Súdneho Zmieru

Okresný súd XY v právnej veci navrhovateľov a/ …, b/…, c/ …, všetci zastúpení JUDr…. rozhodol o schválení zmieru v spore o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť navrhovateľom sumy uvedené v uznesení v stanovených termínoch. Okrem toho sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania. Súd zároveň nariadil Daňovému úradu vrátiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne súdny poplatok. Súd schválil zmier, pretože nebol v rozpore s právnymi predpismi, v zmysle ust. § 99 ods. 2 O. s. p.

tags: #uznesenie #schválenie #zmier #vzor