Vplyv Podaného Dovolania na Prerušenie Konania: Prehľad Judikatúry

Tento článok sa zaoberá otázkou, či podané dovolanie je dôvodom na prerušenie konania, a to z pohľadu relevantnej judikatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a analýzu právnych názorov na túto problematiku.

Úvod

Prerušenie konania je procesný inštitút, ktorý dočasne zastavuje priebeh súdneho konania z dôvodov stanovených zákonom. Otázka, či podanie dovolania má za následok prerušenie konania, je dôležitá pre zabezpečenie právnej istoty a efektívnosti súdneho konania. Analyzujeme rôzne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalšie relevantné právne predpisy, aby sme poskytli ucelený pohľad na túto problematiku.

Všeobecné Princípy Prerušenia Konania

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu, podstatou a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania. Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom.

Prerušenie Konania Podľa Občianskeho Súdneho Poriadku

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP), pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ustanovenie § 111 ods. 2 OSP hovorí, že ak je konanie prerušené podľa § 109, súd robí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

Ústavný Súd a Prerušenie Konania

Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že za prerušené konanie je potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Za prerušené totiž nemožno považovať konanie, ak proti uzneseniu o prerušení konania je možné podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), účastník konania toto svoje právo využil a k času predbežného prerokovania návrhu Ústavného súdu nemôže byť konanie považované za prerušené.

Prečítajte si tiež: Liptovský šport

Povinnosť Všeobecného Súdu Prerušiť Konanie

Z dikcie čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že podaniu návrhu na Ústavnom súde Slovenskej republiky predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“).

Konkurzné Konanie a Prerušenie Súdnych Konaní

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 47 ods. 1 ustanovuje, že súdne konanie sa prerušuje. Táto procesná norma je prekážkou ďalšieho konania dovolacieho súdu, ktorý v dôsledku zákonného prerušenia konania nemôže vo veci ďalej konať a už vôbec nemôže vo veci meritórne rozhodnúť, a to ani vtedy, ak zistí, že dovolanie je dôvodné a je na mieste zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu. Subjektívna ne/vedomosť dovolacieho súdu o prerušení konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako právne irelevantná.

Kolektívne Uspokojenie Veriteľov

Vychádzajúc z § 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. Kolektívne uspokojenie veriteľov speňažením majetku dlžníka vylučuje individuálne postupy, a práve z tohto dôvodu § 47 ods. 1 a 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovujú, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a že v takto prerušených konaniach možno pokračovať na návrh správcu, ktorý sa podaním takéhoto návrhu stáva účastníkom konania.

Civilný Sporový Poriadok (CSP) a Nové Inštitúty

Návrh Civilného sporového poriadku (CSP) prináša niekoľko nových inštitútov, ktoré majú vplyv na priebeh súdneho konania.

Sudcovská Koncentrácia Konania

Jedným z týchto inštitútov je tzv. sudcovská koncentrácia konania, upravená v § 144 CSP. Táto koncentrácia súdneho konania časovo ohraničuje možnosť strany predkladať v konaní skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky

Predbežné Prejednanie Sporu

Ďalším novým inštitútom je tzv. „Predbežné prejednanie sporu“ (§ 159 a nasl. CSP). Fakticky pôjde o akési „predpojednávanie“ veci. Predbežné prejednanie sporu sa vždy nariadi pred prvým pojednávaním, jedine ak by súd rozhodol inak. Na predbežné prejednanie súd predvolá tak strany ako aj ich zástupcov. Na predbežnom prejednaní sa má súd pokúsiť o zmier medzi stranami, na ňom má určiť stranám povinnosti súvisiace s prípravou pojednávania. Bezdôvodná neúčasť na takom prejednaní môže mať za následok za stanovených predpokladov vydanie rozsudku pre zmeškanie (a to nielen v neprospech žalovaného, ale aj v neprospech žalobcu).

Sťažnosť

V piatej hlave druhej časti CSP, nazvanej „Súdne rozhodnutia“, sa zavádza nový inštitút opravného prostriedku, tzv. sťažnosť (§ 229 a nasl. CSP). Táto, ak zákon neurčí inak, má byť prípustná voči tým uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré sú vydané súdnym úradníkom a ktoré sa zároveň doručujú. O sťažnosti má rozhodovať súd prvej inštancie. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie už následne podľa § 349 ods. 2 CSP nebude možné napadnúť odvolaním.

Kritické Postrehy k Civilnému Sporovému Poriadku

V súvislosti so zavedením inštitútu sudcovskej koncentrácie konania je žiaduce v ďalšom procese tvorby a prijímania CSP zosúladiť niektoré iné nadväzujúce ustanovenia, nakoľko napr. § 207 ods. 1 CSP v znení ako bol predložený do MPK uvádzal ako rozhodujúci pre rozhodnutie veci stav v čase vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania resp. o skončení dokazovania; v prípadoch kedy sa rozhodujúci stav v čase vydania rozsudku. Značne nejasné je i to, kto má rozhodovať o výške trov odvolacieho a najmä dovolacieho konania, nakoľko uvedené priamo nevyplýva z ustanovení upravujúcich trovy odvolacieho konania resp. trovy dovolacieho konania.

Prečítajte si tiež: Postup zápisu dedičstva do katastra

tags: #uznesenie #podané #dovolanie #nie #je #dôvod