
Článok sa zaoberá rozsahom dôchodkov na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti občanov v kontexte Európskej únie. Zameriava sa na to, ako slobodný pohyb pracovníkov v rámci EÚ ovplyvňuje sociálne poistenie a nároky na dávky.
S účinnosťou od 1. mája 2004 sa slobodný pohyb pracovníkov na vnútornom trhu Európskej únie stal skutočnosťou aj pre občanov Slovenskej republiky. S právom voľného pohybu osôb bezprostredne súvisí aj koordinácia systémov sociálneho poistenia (zabezpečenia), cieľom ktorej je chrániť postavenie zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Európskej únie. Koordinácia systémov sociálneho poistenia má za cieľ zabezpečiť, aby osoby pracujúce v rôznych členských štátoch nestratili nárok na dávky len z dôvodu štátnej príslušnosti, zmeny bydliska alebo nezískania potrebnej doby poistenia.
Odpoveď na uvedené otázky je potrebné hľadať predovšetkým v právnych predpisoch Európskej únie, a to v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov a nariadení Rady (EHS) č. 574/72 ustanovujúceho postup vykonávania nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov. Práva a povinnosti vyplývajúce z uvedených právnych predpisov Európskej únie sa totiž v oblasti sociálneho poistenia vzťahujú s účinnosťou od 1. mája 2004 aj na občanov Slovenskej republiky.
Pretože systémy sociálneho poistenia (zabezpečenia) jednotlivých členských štátov Európskej únie (ďalej len „členské štáty“) sú navzájom odlišné a neustále sa vyvíjajú, snahou koordinačných predpisov Európskej únie je zabezpečiť, aby osoby pracujúce vo viacerých členských štátoch nestratili nárok na dávky poskytované z jednotlivých systémov sociálneho poistenia (zabezpečenia) len z dôvodu štátnej príslušnosti, zmeny bydliska alebo z dôvodu nezískania doby poistenia potrebnej na nárok na jednotlivé druhy dávok podľa právnych predpisov sociálneho poistenia (zabezpečenia) daného členského štátu. Medzi základné zásady patrí:
Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 v znení neskorších predpisov sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch Európskej únie (Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Grécka republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Írsko, Talianska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Česká republika, Estónska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarská republika, Maltská republika, Poľská republika, Slovenská republika a Slovinská republika) a vzťahujú sa aj na Islandskú republiku, Lichtenštajnské kniežactvo, Nórske kráľovstvo a na Švajčiarsku konfederáciu. Vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou sa však nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 v znení neskorších predpisov neuplatňujú. Medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou sa totiž v oblasti sociálneho poistenia aj naďalej aplikuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení a Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení, ktoré nadobudli platnosť 1. decembra 1997.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku
Nariadenia sa vzťahujú na:
Na všetky uvedené osoby sa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 v znení neskorších predpisov vzťahujú, len ak sa pohybujú v rámci Európskej únie. Pohyb osôb v rámci Európskej únie sa pritom vysvetľuje v najširšom slova zmysle, čo vlastne znamená, že nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 v znení neskorších predpisov sa neobmedzujú len na odchod do iného členského štátu so zámerom pracovať, ale vzťahujú sa napríklad aj na osoby, ktoré žijú a pracujú v dvoch rôznych členských štátoch alebo na osoby, ktoré žijú a pracujú v jednom členskom štáte a zamestnávateľ ich vyšle pracovať do iného členského štátu.
Vychádzajúc z pôsobnosti, ktorá bola Sociálnej poisťovni určená zákonom č. 461/2003 Z. z., nariadenia sa vzťahujú na tieto druhy dávok:
Ako je už vyššie viackrát uvedené, nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 v znení neskorších predpisov sa vzťahujú len na osoby, ktoré sa pohybujú v rámci Európskej únie. Na posúdenie nárokov na všetky druhy dávok sociálneho poistenia (zabezpečenia), na ktoré môže podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov a nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 v znení neskorších predpisov vzniknúť nárok je rozhodujúce, právne predpisy ktorého členského štátu sa na osobu vzťahujú alebo sa vzťahovali. Jednou zo základných úloh koordinačných nariadení Európskej únie je preto stanoviť, právne predpisy sociálneho poistenia (zabezpečenia) ktorého členského štátu sa na migrujúcich zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „migrujúce osoby“) vzťahujú. Hlavným cieľom pritom je vyhnúť sa situáciám, v ktorých by ako následok voľného pohybu medzi členskými štátmi neboli uplatniteľné právne predpisy žiadneho členského štátu alebo by boli uplatniteľné právne predpisy viacerých členských štátov.
Jednou zo základných zásad, ktoré stanovuje nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov, je zásada uplatniteľnosti len jednej legislatívy. Pravidlá určujúce, systém sociálneho poistenia (zabezpečenia) ktorého členského štátu sa na migrujúce osoby vzťahuje, stanovujú články 13 až 17a nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a články 10b až 14 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72. Ide pritom o systémy, ktoré sú vo svojej podstate povinné a neumožňujú, aby si migrujúce osoby mohli vybrať medzi „lepším“ a „horším“ systémom. Výsledkom potom je, že migrujúce osoby môžu podliehať systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) s menej výhodnými podmienkami ako má štát ich bydliska alebo pôvodu. Všeobecne platí zásada uvedená v článku 13 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, podľa ktorej sa na migrujúce osoby vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť. Počas obdobia, v ktorom sa na migrujúcu osobu vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť, musí táto osoba platiť poistné na sociálne poistenie (zabezpečenie) v tomto členskom štáte.
Prečítajte si tiež: VW a nový príspevok pre zamestnancov
Ste zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky a zamestnávate slovenských a českých štátnych občanov, ktorí pre vás vykonávajú po celú dobu svojho pracovného pomeru prácu na území Spolkovej republiky Nemecko. Pretože z článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 vyplýva, že na migrujúce osoby sa vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť (a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo na sídlo ich zamestnávateľa), zamestnanci vašej firmy podliehajú právnym predpisom sociálneho poistenia Spolkovej republiky Nemecko. Účasť na sociálnom poistení vašich zamestnancov sa teda bude posudzovať výlučne podľa právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko a pokiaľ budú v Spolkovej republike Nemecko zúčastnení na sociálnom poistení, budete povinný ako ich zamestnávateľ platiť poistné do nemeckého systému sociálneho poistenia.
V záujme čo možno najúčinnejšej podpory voľného pohybu osôb a odstránenia zbytočných a nákladných administratívnych komplikácií stanovujú nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 v znení neskorších predpisov niekoľko výnimiek zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa na migrujúce osoby vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť. Medzi tieto výnimky patria:
Ďalšou a pomerne často využívanou výnimkou zo zásady, podľa ktorej sa na migrujúce osoby vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť, je vyslanie. Vyslanie spočíva v tom, že na migrujúcu osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v inom členskom štáte sa pri splnení stanovených podmienok po dobu maximálne dvanástich mesiacov nevzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého pracuje, ale je aj naďalej krytá právnymi predpismi členského štátu, z územia ktorého bola vyslaná (ďalej len „vysielajúci štát“). Znamená to vlastne, že vyslaná osoba zostáva naďalej poistencom v rámci systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) štátu, v ktorom jej zamestnávateľ alebo podnik obvykle pôsobí. Ak chce zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky vyslať svojho zamestnanca na územie iného členského štátu, musí sa obrátiť na Ústredie Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vydanie formulára E 101 „Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve“.
Pri posudzovaní žiadosti o vyslanie sa skúma najmä skutočnosť, či zamestnávateľ vykonáva určitú činnosť aj pred vyslaním zamestnanca, pretože o vyslanie nejde vtedy, ak zamestnávateľ v období pred vyslaním nevykonáva žiadnu činnosť a ide iba o formálne zriadenie zamestnávateľa za účelom obchádzania právnych predpisov o sociálnom poistení. Dôležitým ukazovateľom pri posudzovaní kritérií vyslania je aj skutočnosť, ako si zamestnávateľ plní odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nemá včas a riadne zaplatené poistné na sociálne poistenie, táto skutočnosť môže byť dôvodom na neudelenie súhlasu Sociálnej poisťovne s tým, aby sa na zamestnanca aj naďalej vzťahovali právne predpisy Slovenskej republiky. Medzi ďalšie podmienky patrí, že ak je zamestnanec prijatý do zamestnania v Slovenskej republike preto, aby ho zamestnávateľ, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, vyslal k zamestnávateľovi do tretieho členského štátu. Krátke prerušenie činnosti vyslaného zamestnanca v inom členskom štáte (napríklad z dôvodu čerpania dovolenky alebo z dôvodu dôležitých rodinných záležitostí) sa nepovažuje za prerušenie vyslania.
O vydanie formulára E 101 zamestnávateľ nie je povinný požiadať len vtedy, ak jeho zamestnanec bude v inom členskom štáte vykonávať prácu krátku dobu, nie dlhšiu ako sedem kalendárnych dní. Ak by sa však následne zistilo, že práca vykonávaná po uvedenú krátku dobu spĺňa všetky podmienky a charakteristické znaky vyslania, Ústredie Sociálnej poisťovne vydá formulár E 101 aj spätne s retroaktívnym účinkom. Ako zamestnanec v pracovnom pomere k zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky ste boli vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do Rakúskej republiky v trvaní dvoch pracovných dní. V praxi však záleží na charaktere takejto krátkodobej pracovnej cesty. Pokiaľ ide napríklad o pracovnú cestu typu obchodného rokovania, kedy je zamestnanec vyslaný, aby rokoval s klientom o obchodnom kontakte a v inom členskom štáte nebude vykonávať prácu v žiadnom podniku, o vydanie formulára E 101 nie je v zásade potrebné požiadať (ak by príslušná inštitúcia sociálneho poistenia iného členského štátu formulár E 101 predsa len vyžadovala, Ústredie Sociálnej poisťovne vystaví formulár E 101 spätne).
Prečítajte si tiež: Sprievodca dôchodkom zo Švajčiarska
Ak trvanie práce, ktorú má zamestnanec na území iného členského štátu vykonať, presiahne pôvodne očakávané trvanie a prekročí 12 mesiacov, na vyslaného zamestnanca sa môžu po dobu maximálne ďalších 12 mesiacov naďalej vzťahovať právne predpisy Slovenskej republiky, ale len ak príslušný úrad alebo inštitúcia sociálneho poistenia členského štátu, na územie ktorého bol zamestnanec vyslaný, súhlasí. Takýto súhlas je potrebné vyžiadať ešte pred koncom uplynutia pôvodnej dvanásťmesačnej doby. V praxi sa ďalej môžu vyskytnúť aj prípady, v ktorých je nevyhnutné predĺžiť dobu vyslania o viac ako 12 mesiacov. Aj vtedy sa zamestnávateľ musí obrátiť na príslušný úrad alebo inštitúciu sociálneho poistenia členského štátu, na územie ktorého bol zamestnanec vyslaný a požiadať ich na formulári E 102 „Predĺženie doby vyslania“ o súhlas s predĺžením vyslania svojho zamestnanca. Po vyplnení časti B formulára E 102 príslušným úradom alebo inštitúciou sociálneho poistenia tohto členského štátu je zamestnávateľ povinný zaslať jedno vyhotovenie Ústrediu Sociálnej poisťovne.
Ako je už vyššie uvedené, inštitút vyslania možno uplatniť aj v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vlastne dočasne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na územie iného členského štátu vysielajú „samy seba“. O vyslanie osoby zvyčajne samostatne zárobkovo činnej na území Slovenskej republiky ide vtedy, ak vykonáva samostatne zárobkovú činnosť na území iného členského štátu po dobu maximálne 12 mesiacov. počas výkonu dočasnej samostatnej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte si musí zachovať podmienky, ktoré jej umožnia pokračovať v činnosti aj po jej návrate (napríklad zachovanie kancelárie alebo trvanie zápisu v profesijnej komore). Aj samostatne zárobkovo činná osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá chce dočasne vykonávať zárobkovú činnosť v inom členskom štáte, sa musí obrátiť na Ústredie Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vydanie formulára E 101. Samostatne zárobkovo činná osoba je pritom povinná v lehote do ôsmich dní nahlásiť Ústrediu Sociálnej poisťovne všetky zmeny, ktoré sa vyskytnú počas doby jej vyslania (napríklad, ak sa vyslanie alebo predĺženie vyslania, o ktoré žiadala, neuskutočnilo alebo ak je jej činnosť na území iného členského štátu prerušená). Ak trvanie práce, ktorú má samostatne zárobkovo činná osoba na území iného členského štátu vykonať, presiahne 12 mesiacov, na samostatne zárobkovo činnú osobu sa ďalej vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, len ak príslušný úrad alebo inštitúcia sociálneho poistenia členského štátu, na územie ktorého bola vysl…
Okrem starobných dôchodkov existujú aj ďalšie formy finančnej pomoci pre občanov v rôznych životných situáciách. Medzi ne patria vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky, ako aj príspevky v prípade úmrtia blízkej osoby.
Vdovecký dôchodok poskytuje finančnú pomoc manželom alebo manželkám zosnulých, ktorí mali nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Nárok na tento dôchodok má osoba, ktorá bola manželom alebo manželkou zosnulého. Ak máte nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok, musíte preukázať niekoľko kľúčových dokumentov, aby ste mohli nárok uplatniť a začať s procesom vyplácania dôchodku.
Sirotský dôchodok je určený deťom zosnulých, ktoré nemajú iný príjem od príbuzného. Tento dôchodok sa vypláca v prípade, že zosnulý mal nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Proces vybavovania sirotského dôchodku je podobný ako pri vdovskom alebo vdoveckom dôchodku, avšak existujú určité rozdiely. Ďalším rozdielom je, že pri sirotskom dôchodku je potrebné predložiť rodný list dieťaťa, ktorý dokazuje priamy vzťah medzi dieťaťom a zosnulým rodičom.
Po úmrtí blízkej osoby máte právo na finančné príspevky. Môžete si ju uplatniť, ak váš blízky zomrel na následky pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Finančný príspevok by mal pokryť všetky výdavky spojené s pohrebom.