Miesto podania žaloby na súd: Komplexný sprievodca

Občianske súdne konanie na Slovensku prešlo významnými zmenami, ktoré ovplyvnili aj miesto podania žaloby na súd. S účinnosťou od 1. júla 2016 nahradili Občiansky súdny poriadok (OSP) tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok (CSP), Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o miestnej príslušnosti súdov v civilnom sporovom konaní podľa CSP, s dôrazom na zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave a praktické dôsledky pre účastníkov konania.

Zmeny v terminológii a základné princípy

Nový procesný kódex CSP priniesol zmeny v označovaní procesných strán. Namiesto pojmov "účastník konania", "navrhovateľ" a "odporca" sa používajú pojmy "strany", ktoré sa členia na "žalobcu" a "žalovaného". Ďalšou zmenou je zavedenie pojmu "súd prvej inštancie" namiesto "súd prvého stupňa".

Vecne príslušným súdom je okresný súd, ak zákon neustanovuje inak. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt, a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného.

Určovanie miestnej príslušnosti podľa trvalého pobytu

Podľa CSP sa miestna príslušnosť súdu určuje predovšetkým podľa trvalého pobytu žalovaného. Ak žalovaný nemá trvalý pobyt, príslušným je súd, v ktorého obvode mal trvalý pobyt naposledy. Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť ani týmto spôsobom, príslušným je súd, v ktorého obvode má žalovaný majetok.

Zrušenie rozdielu medzi podnikateľmi a nepodnikateľmi

Zásadnou zmenou je, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. To znamená, že miestna príslušnosť fyzickej osoby podnikateľa sa neurčuje podľa miesta podnikania, ako tomu bolo v OSP, ale podľa miesta trvalého pobytu.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek baníkov na Slovensku

Táto zmena môže v praxi spôsobiť problémy, pretože trvalý pobyt živnostníka nie je uvedený vo verejnej časti Živnostenského registra. Veritelia (žalobcovia) si tak budú musieť zisťovať trvalý pobyt žalovaného prostredníctvom registra obyvateľov alebo si vyžiadať adresu trvalého pobytu od živnostníka už pri vzniku právneho vzťahu.

Alternatívna a výlučná miestna príslušnosť súdu

Tak ako v OSP, aj v CSP je určená alternatívna a výlučná miestna príslušnosť súdu. Mimosporové konania, ako sú rozvod, neplatnosť manželstva, veci týkajúce sa starostlivosti o maloletých, sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Na konania týkajúce sa burzy, či zmenky sa už nevzťahuje alternatívna príslušnosť tak, ako tomu bolo v OSP. Na tieto konania sa teraz uplatňujú ustanovenia o kauzálnej príslušnosti súdov.

V špeciálnych druhoch konaní, uvedených v § 22 až 33 CSP, akými sú napríklad konania o zmenke a šekoch, burzové spory, pracovnoprávne spory, konania o konkurze a reštrukturalizácii a pod., je príslušnosť upravená odlišne. Ide o tzv. kauzálnu príslušnosť, teda príslušnosť podľa typu sporu (podľa kauzy). V týchto prípadoch sú na konanie príslušné konkrétne súdy, stanovené zákonom.

Predbežné prejednanie sporu

CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní - predbežné prejednanie sporu (§ 168 až 172 CSP). Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie.

Na predbežné prejednanie sporu sudca predvolá sporové strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania. Úlohou súdu je dosiahnuť zmier strán, nakoľko ide o rýchlejší a lacnejší spôsob. Na samotnom predbežnom prejednaní súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu, pričom uvedie, ktoré dôkazy sú podľa neho nesporné, ktoré dôkazy vykoná a naopak, ktoré dôkazy sú neprípustné.

Prečítajte si tiež: Náboženstvo a tanec

Ak strany nie sú ochotné vyriešiť spor zmierom, či mediáciou ani po ingerencii súdu, potom bude nasledovať klasické pojednávanie. Predtým však uloží stranám, aby splnili procesné povinnosti, ktoré sú potrebné na riadny priebeh pojednávania. Súd zároveň uvedie svoj predbežný právny názor, teda ako sa mu vec z doterajšieho zisťovania javí a ako ju zrejme rozhodne. Takýto postup má podľa autorov zákona zabrániť prekvapivým rozhodnutiam v sporoch.

Rozsudok pre zmeškanie

Podľa § 172 ods.1 CSP, ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie.

Rozsudok pre zmeškanie je samostatne upravený v § 278 a nasl. CSP a primerane sa použije nie len pri predbežnom prejednaní sporu, ale aj pri nedostavení sa na klasické pojednávanie. Ide v podstate o sankciu za to, že žalobca, ktorý inicioval konanie, je nečinný resp. nespolupracuje. V doterajšom Občianskom súdnom poriadku bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len v neprospech žalovaného (odporcu).

Osobitné spory s ochranou slabšej strany

Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa podľa autorov zákona zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv. Ide o osobitné konania, ktoré sa zavádzajú z dôvodu nerovného hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia spotrebiteľov, zamestnancov a osôb, ktoré tvrdia, že boli diskriminované. Tieto spory sú upravené v § 290 až § 323 CSP.

Jedná sa konkrétne o tri druhy sporov- spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovacu povinnosť, teda bude musieť slabšej strane ozrejmiť spôsoby ochrany svojich práv a možnosti, ktoré má. Súd bude musieť prevziať aj dôkaznú iniciatívu. To znamená, že bude môcť zaobstarať potrebné dôkazy, ktoré by inak mala predložiť strana, aj sám.

Prečítajte si tiež: Riešenie nedostatku učiteľov

Koncentrácia konania

Podľa § 153 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V tomto prípade ide o tzv. sudcovskú koncentráciu, kde cieľom je zrýchliť súdne konanie. Hlavným argumentom je, že len ak má sudca k dispozícii všetky relevantné dôkazy je schopný včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť.

Sankciou za nedodržanie povinnosti ustanovenej § 153 je to, že súd na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli podané včas, nebude prihliadať. Výnimkou je situácia, že sa strana predloží jeden z vyššie uvedených prostriedkov neskôr, ako reakciu napr. na tvrdenie protistrany, pričom o tejto skutočnosti predtým nevedela a nemala objektívne možnosť túto skutočnosť, či tvrdenie predvídať.

Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania. Jej podstatou je, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bude možné predkladať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Zjavne neodôvodnená žaloba

Civilný sporový poriadok zavádza aj inštitút zjavne neodôvodnenej žaloby. Podľa § 138 CSP Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Ide o ďalší prostriedok, ktorým sa má zrýchliť súdne konanie. Sudca môže potom, čo predbežne posúdi žalobu a vyhodnotí, že ide o zjavne neodôvodnenú žalobu, žalobcu vyslúchnuť.

Opravné prostriedky a sťažnosť

Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia. Sťažnosť môže podať strana, v ktorej neprospech bolo vydané uznesenie.

Podať ju môže do 15 dní od doručenia sťažnosti, pričom okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dôvod, pre ktorý sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za nesprávne a tiež čoho sa strana domáha. Domáhať sa môže v podstate buď zmeny alebo zrušenia rozhodnutia. O sťažnosti rozhoduje sudca príslušného súdu. Sudca posúdi, či je sťažnosť dôvodná. Ak nie je, tak ju zamietne. Ak ju posúdi ako dôvodnú, tak môže rozhodnúť dvoma spôsobmi. Môže uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmeniť, alebo ju zrušiť a vrátiť. Ak uznesenie sudca zruší a vráti, je vyšší súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu. Sťažnosť má suspenzívny účinok, to znamená, že ak je sťažnosť podaná včas, tak sa plynutie lehoty, po uplynutí ktorej by inak uznesenie nadobudlo právoplatnosť, preruší.

Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia

Jednou z najväčších zmien je zánik predbežného opatrenia, ako takého. Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty: neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie.

Neodkladné opatrenie

Podľa § 325 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí okrem všeobecných náležitostí žaloby, uviesť aj opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

V prípade ak návrh nemá zákonom predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný, neurčitý či nie je zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, súd takýto návrh odmietne. Ak sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, súd rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 30 dní od doručenia, v prípade ak sa navrhovateľ domáha, aby osoba nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne táto osoba podozrivá z násilia, rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 24 h. Ak súd neodkladné opatrenie nariadi, doručí uznesenie o jeho nariadení spolu s návrhom na nariadenie protistrane.

Zmena však nastáva v prípade, ak súd prvej inštancie nenariadi neodkladné opatrenie a navrhovateľ podá odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi. V doterajšej právnej úprave, ak odvolací súd nariadil predbežné opatrenie, nemohla sa protistrana nijako brániť, nakoľko takéto rozhodnutie bolo právoplatné.

§ 329 ods.1 CSP Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Zostáva zachované, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak zákon neustanoví inak. Zmenou oproti OSP však je, že súd bude môcť výnimočne nariadením neodkladného opatrenia rozhodnúť vo veci samej. Ani žaloba vo veci samej sa nebude musieť podávať vždy. V prípade, ak možno nariadením neodkladného opatrenia zabezpečiť trvalú úpravu vzťahov medzi stranami, potom nie je nutné žalobu vo veci samej podávať. Inak súd určí lehotu na podanie žaloby vo veci samej a ak táto podaná nebude, súd neodkladné opatrenie zruší. V OSP nebolo možné rozhodnúť predbežným opatrením vo veci samej a bolo nutné podať návrh vo veci samej na súd v stanovenej lehote.

Zabezpečovacie opatrenie

Novinkou je tzv. Zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 343 ods. 1 OSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Doručovanie

Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona. Podľa § 106 ods. Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. To znamená, že aj v tomto prípade si bude môcť osoba zvoliť inú adresu, avšak ak sa nepodarí zásielky adresátovi riadne doručovať, bude súd postupovať podľa ods.1 písm. a) a písm.

Sankciou za nesplnenie si svojej povinnosti nahlásiť pobyt riadne a včas je ustanovenie § 114 CSP, podľa ktorého Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods.

Dôležitým ustanovením je aj § 116. Tento odráža ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej, majú osoby právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto je potrebné, aby aspoň jeden úkon bol doručený do osobe do vlastných rúk. Toto ustanovenie zavádza povinnosť doručiť na adresu uvedenú vo verejnom registri, ak takáto adresa absentuje, potom je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu. To bude uskutočňovať napr. dopytom na Sociálnu poisťovňu, ústav na výkon trestu odňatia slobody, či Daňový úrad. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.

Trovy konania

Aj CSP sa riadi zásadou úspechu, resp. pomerom úspechu strany v konaní. Zmenou oproti OSP však je, že náhradu trov prizná súd strane aj …

Správny súdny poriadok - stručný prehľad

Pre úplnosť je vhodné spomenúť aj základné princípy správneho súdnictva, ktoré upravuje Správny súdny poriadok.

Základné princípy konania pred správnym súdom:

• Verejnosť konania (s výnimkami stanovenými zákonom).
• Ústnosť konania (ak zákon neustanovuje inak).
• Rovnosť účastníkov konania.
• Konanie sa uskutočňuje na vecne, miestne a kauzálne príslušnom správnom súde.
• Ak správny súd zistí, že nie je príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu.
• Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.
• Najvyšší správny súd zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania.

Zloženie senátov Najvyššieho správneho súdu:

• V trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov.
• V päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov vo veciach podľa § 11 písm. c).
• Vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a ďalších ôsmich sudcov, ak to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods.

Na konanie pred správnym súdom sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2.

Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy.

Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie.

Druhy konaní pred správnym súdom

Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm.

Náležitosti žaloby

Ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až k), nazýva sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm.

Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.

Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal.

Spoločná žaloba

Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov.

Zastupovanie pred správnym súdom

Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu.

Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov.

Osoba zúčastnená na konaní

Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote. Súčasne s upovedomením ju poučí o jej právach.

Návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní.

Práva osoby zúčastnenej na konaní

Osoba zúčastnená na konaní má právo:

• podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm.
• podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm.
• zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods.

Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov.

Úloha prokurátora

Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm.

Povinné zastúpenie advokátom

Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.

Výnimky z povinného zastúpenia advokátom:

• v konaní podľa § 23 ods. 2 písm.
• v konaní podľa § 6 ods. 2 písm.

Zastupovanie odborovou organizáciou a organizáciou zamestnávateľov

Odborová organizácia môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Organizácia zamestnávateľov môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom.

tags: #miesto #podania #žaloby #na #súd