Kedy je najviac PN: Komplexný sprievodca práceneschopnosťou na Slovensku

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Ide o situáciu, ktorá ovplyvňuje nielen samotného zamestnanca, ale aj jeho zamestnávateľa a štátny systém sociálneho zabezpečenia. Dĺžka trvania PN a s tým spojené náhrady príjmu (nemocenské) sú upravené zákonom a podliehajú určitým pravidlám a podmienkam, ktorých nedodržanie môže viesť k strate nároku na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti.

Dočasná práceneschopnosť - základné informácie

Dočasná práceneschopnosť nastáva, keď zamestnanec nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov. Ošetrujúci lekár určuje dĺžku PN, pričom prvý deň PN začína dňom zistenia choroby alebo úrazu. Výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Lekár môže uznať zamestnanca za práceneschopného na základe:

• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - ak ide o nemocenské.

Nárok na dávky počas PN

Zamestnanec má počas dočasnej PN nárok na:

• Náhradu príjmu od zamestnávateľa (od 1. do 10. dňa PN).
• Nemocenské od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa PN, najviac do 52. týždňa).

Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec utrpel úraz alebo ochorel v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok. Kolektívna zmluva môže stanoviť vyššiu dennú výšku náhrady príjmu.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek baníkov na Slovensku

Ak osoba nie je zamestnaná, ale je v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú, nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Pre výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je potrebné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu (DVZ). Vypočítaný DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla PN, použije sa DVZ z tohto obdobia. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad výpočtu:

Zamestnanec ochorel 15. mája 2025 a lekár mu vystavil ePN od 15. mája 2025 do 28. mája 2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Prečítajte si tiež: Náboženstvo a tanec

• Náhrada za 1. až 3. deň PN: 25 % DVZ
• Náhrada za 4. až 10. deň PN: 55 % DVZ
• Nemocenská dávka od 11. dňa PN: 55 % DVZ

Nemocenské

Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

Počas dočasnej PN je dôležité dodržiavať určené miesto pobytu a pravidlá vychádzok.

Miesto určenia

Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Lekár následne adresu uvedie do potrebného tlačiva.

Vychádzky

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.

Prečítajte si tiež: Riešenie nedostatku učiteľov

Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.

Porušenie liečebného režimu

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Dĺžka trvania PN a invalidný dôchodok

Dĺžka trvania PN je ohraničená zákonom, konkrétne do 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Tlačivo o dočasnej PN

Papierová forma tlačiva

• Diel I. si zamestnanec necháva a po skončení PN vracia lekárovi.
• Diel II. a II.a musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi.
• Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár.

Elektronická forma tlačiva (ePN)

Zamestnanec nemusí zamestnávateľovi nič predkladať.

Pracovný úraz a odškodnenie

Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 zrušilo. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Náhrada príjmu a nemocenské - prehľad

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnancovým zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa PN.
• Nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Ako sa vypláca náhrada príjmu a nemocenské

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

Premlčanie nároku na dávku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky

Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

PN v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Potrebné dokumenty pre uplatnenie nároku na nemocenské v zahraničí

• Žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• Predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Predložením IV. dielu tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (ak trvala viac ako 10 dní) alebo iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu).

Odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Ošetrovné (OČR)

V určitých prípadoch sa poskytuje ošetrovné, čo je dávka určená pre rodiča dieťaťa, ktoré potrebuje ošetrovanie inou osobou (príp. starostlivosť o iného rodinného príslušníka). Niekedy je označované ako ošetrovanie člena rodiny, OČR. Výška dávky je 55 % z vymeriavacieho základu.

Výpočet ošetrovného

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.

Rozhodujúce obdobie pre ošetrovné

Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i ošetrovné, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva. Čiže - kedy začalo zamestnanie zamestnanca (resp. SZČO, DNPO).

V prípade, že nárok na ošetrovné vznikol zamestnancovi, rozhodujúce obdobie je spravidla predchádzajúci kalendárny rok. Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ.

Avšak, ak zamestnanec nemal v predchádzajúcom roku zamestnanie u iného zamestnávateľa, respektíve, ak aj mal, ale nemocenské poistenie sa u iného zamestnávateľa počas predchádzajúceho roka platilo za menej ako 90 dní, tak sa výška materského určí z pravdepodobného DVZ.

Ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemala príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ.

Maximálne sumy nemocenských dávok v roku 2025

Po splnení zákonných podmienok dostanú poistenci Sociálnej poisťovne v roku 2025 vyššie maximálne sumy štyroch nemocenských dávok: nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenské poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.

Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka (pre rok 2025 ide o priemernú mzdu za rok 2023).

Od 1.1.2025 do 31.12.2025 je teda výška maximálneho denného vymeriavacieho základu: 94,0274 eur/deň. Znamená to, že ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 94,0274 eur.

Nemocenské (PN-ka)

Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2025, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavuje 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur).

Ošetrovné (OČR-ka)

Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Dlhodobé ošetrovné môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní.

Tehotenské

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (alebo úhrnu základov). V prípade tehotenského je určená aj minimálna suma.

Materské

Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur). Znamená to, že maximálne materské vyplácané matkám, otcom či iným určeným poistencom je v roku 2025 vo výške presahujúcej 2 000 eur, ako je uvedené v tabuľke.

Zmeny v roku 2026

Poistenci Sociálnej poisťovne si vo viacerých životných situáciách v budúcom roku polepšia. V roku 2026 budú, po splnení zákonných podmienok, dostávať zo Sociálnej poisťovne vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenské poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.

Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2026, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 100,2083 eura. Maximálne denné ošetrovné v roku 2026 predstavuje sumu 55,11456500 eura. Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 771,70 eura. Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní, bude jeho maximálna výška 1 653,50 eura mesačne pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, resp.

tags: #kedy #je #najviac #PN