Započítanie spornej pohľadávky počas súdneho konania: Podmienky a aspekty

31. March 2026

Započítanie pohľadávky je významný právny inštitút, ktorý umožňuje zánik vzájomných pohľadávok medzi veriteľom a dlžníkom. V kontexte súdneho konania, najmä v prípadoch konkurzu a reštrukturalizácie, je započítanie spornej pohľadávky obzvlášť komplexnou otázkou. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty započítania spornej pohľadávky počas súdneho konania, pričom vychádza z relevantnej legislatívy a judikatúry.

Úvod do problematiky započítania pohľadávok

Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, započítanie predstavuje spôsob zániku vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Tento zánik nastáva v momente, keď sa stretnú pohľadávky, ktoré sa navzájom kryjú a sú splnené všetky potrebné podmienky. Medzi základné podmienky započítania patrí vzájomnosť pohľadávok (veriteľ jednej pohľadávky je dlžníkom druhej a naopak), rovnaký druh plnenia a spôsobilosť pohľadávok na započítanie.

Započítanie nie je automatický proces, ale vyžaduje si právny úkon jednej zo strán záväzkového vzťahu, adresovaný druhej strane, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na platnosť započítania sa nevyžaduje súhlas druhej strany. Započítací prejav je možné uplatniť po stretnutí pohľadávok, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dochádza k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. júna 2008).

Započítanie v kontexte konkurzu a reštrukturalizácie

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje špecifické podmienky započítania pohľadávok v situáciách, keď je dlžník v úpadku.

Obmedzenia započítania v konkurze:

Ustanovenie § 54 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zakazuje započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu. Toto obmedzenie má za cieľ chrániť majetok úpadcu a zabezpečiť rovnaké postavenie veriteľov.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. Z týchto ustanovení je zrejmé, že z ich pohľadu nie je započítanie predmetných vzájomných pohľadávok úpadcu a povinného vylúčené, pretože pohľadávka úpadcu vznikla pred vyhlásením konkurzu a pohľadávka povinného vznikla po vyhlásení konkurzu. Veriteľ úpadcu teda nemôže započíta … (právna veta je skrátená).

Primeranosť použitia Občianskeho súdneho poriadku v konkurznom konaní:

Primeranosť použitia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vrátane § 15a OSP na konkurz je limitovaná účelom a cieľom konkurzného konania, charakterom jeho subjektov a procesnej situácie, ktorej riešenie si primeranú aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje, ako aj štádiom, v ktorom sa konkurzné konanie nachádza. Správca konkurznej podstaty alebo predbežný správca nie je v konkurznom konaní v pozícii účastníka konania. Je osobitným subjektom konkurzného konania (osobou na konaní zúčastnenou). Do funkcie ho ustanovuje súd, ktorý ho v zákonom stanovených prípadoch môže fu … (právna veta je skrátená).

Popieranie a zistenie pohľadávky:

Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade boli pre rozhodnutie okresného súdu relevantné ustanovenia § 32 zákona o konkurze týkajúce sa popretia a zistenia pohľadávky. Z dôvodovej správy k novele č. 348/2011 Z. z. pritom vyplýva, že cieľom tohto zákona bolo (okrem iného) „umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov so súčasným zavedením prekážok obmedzujúcich zneužívanie tohto práv“. Čo sa týka popierania pohľadávok, dôvodová správa uvádza: „Podľa teraz platnej právnej úpravy opráv … (právna veta je skrátená).

Sporná pohľadávka a jej charakter

Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006, sp. zn. 3 Cdo 115/2006).

Podľa názoru ústavného súdu ani táto vlastná úvaha krajského súdu nijako nevybočuje z ústavných medzí výkladu označených zákonných ustanovení: Krajský súd v napadnutom rozsudku vychádzajúcom z označeného rozsudku okresného súdu zrozumiteľným a jasným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu nemôže byť sporná pohľadávka považovaná za podmienenú pohľadávku v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ani za podmienenú budúcu pohľadávku v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď uviedol, že sporná pohľadávka, ktorá inak vyplynula z verejného … (právna veta je skrátená).

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Praktické aspekty a súvisiaca judikatúra

Príklad z praxe:

Okresný súd Bratislava II uznesením z 26. novembra 2007 č.k. 39 Er 5914/2006-70 námietky povinného zo dňa 24. januára 2007 proti exekúcii vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 39 Er 5914/2006 u súdneho exekútora JUDr. M. F., J., pod sp.zn. EX X. zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní námietok povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie dospel k záveru, že neobsahujú ani jeden zo zákonných dôvodov uvedených v § 50 zákona č. 233/1995 Z.z. Toto uznesenie okresného súdu na podnet povinného napadol mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol dovolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovie. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.), keď napriek tomu, že boli splnené podmienky pre vydanie uznesenia o vyhovení námietkam povinného a následné zastavenie exekúcie, okresný súd námietky povinného zamietol. Mal za to, že právny záver okresného súdu, podľa ktorého nebolo možné započítať pohľadávku povinného voči oprávnenému vo výške 1 027 616,-- Sk s príslušenstvom v časti proti pohľadávke oprávneného vo výške 110 612,-- Sk, nakoľko pohľadávka povinného nie je splatná, je nesprávny a v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že skutočnosť, že pohľadávka povinného bola predmetom súdneho sporu neznamená, že nebola v čase započítania splatná; v tom čase nebola iba judikovaná. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že splatnosť pohľadávky povinného voči oprávnenému nastala dňom 17. novembra 2000 a počnúc 18. novembrom 2000 bol oprávnený v omeškaní s plnením záväzku. Exekučný titul vznikol dňom vyhlásenia rozsudku Okresným súdom Košice II z 31. marca 2004 č.k. 15 C 910/00-187. Povinný si voči oprávnenému započítal pohľadávku jednostranným právnym úkonom - listom zo 6. júla 2004 doručeným oprávnenému 8. júla 2004, voči úrokom z omeškania zo svojej pohľadávky voči oprávnenému, ktorej sa domáhal v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31 Cb 240/02, v časti vo výške 110 612,-- Sk. Oprávnený započítanie pohľadávky v tomto konaní nerozporoval a súd konanie v časti, v ktorej bola pohľadávka započítaná, zastavil. Všetky zákonné predpoklady započítania pohľadávky vyplývajúce z § 580 Občianskeho zákonníka boli splnené. Z toho vyplýva, že v čase začatia exekúcie spísaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným u súdneho exekútora, t.j. dňa 11. júla 2006, povinný nemal voči oprávnenému žiadne záväzky z titulu vymáhanej pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania.

Ďalšie relevantné judikáty:

Nevybavenie reklamácie: Nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá spotrebiteľovi bez ďalšieho vznik práva na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2018, sp. zn. 3 Cdo 217/2018).
Odstúpenie od zmluvy pre omeškanie: Pri posudzovaní trvania práva na odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka so zaplatením kúpnej ceny je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktorým je zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny, a nemožno ho považovať za sankciu za jej zaplatenie po dojednanej lehote. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 350/2017).
Vzájomná viazanosť a podmienenosť práv a povinností: V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009, sp. zn. 3 Cdo 115/2008).

Prevencia a starostlivosť o pohľadávky

Vzhľadom na zložitosť vymáhania pohľadávok, je dôležité venovať pozornosť prevencii a starostlivosti o pohľadávky. Dátum publikácie:21. 5. Právny stav od:1. 5. Právny stav do:31. 12.

Prevencia: Základom úspešného obchodu je prevencia pred uzavretím obchodu s rizikovým partnerom, prípadne so zlým obsahom. Ak podnikateľ vstupuje do obchodného vzťahu s novým obchodným partnerom, mal by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného, prípadne živnostenského registra. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov. V prípade pochybnosti o solventnosti obchodného partnera je vhodné nahliadnuť do zbierky listín vedenej príslušným obchodným registrom.
Zmluvné vzťahy: Dôležité je dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov. Dodávateľ by mal uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si obchodní partneri dohodnú základné princípy spolupráce. Ide napr. o sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu.
Upozornenie a riešenie: Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti by mal dodávateľ upozorniť svojho obchodného partnera na uplynutie lehoty splatnosti faktúry. Ak dlžník ani po upomienke faktúru nezaplatí, je potrebné tento problém riešiť. Ak je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, je vhodné požadovať od dlžníka písomné uznanie jeho záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice, ktorá slúži ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania.

Možnosti súdneho vymáhania pohľadávok

Ak medzi obchodnými partnermi nedôjde k dohode, veriteľ zvyčajne pristúpi k súdnemu riešeniu pohľadávky. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP) obsahuje viaceré formy tzv. skráteného konania.

Platobný rozkaz: Platobný rozkaz je určený pre vymáhanie peňažnej pohľadávky. Dnes už možno použiť publikovaný formulár platobného rozkazu. Ak navrhovateľ predloží správne vyplnený formulár v potrebnom počte rovnopisov, zaplatí súdny poplatok a budú splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu, súd ho vydá už do 10 dní. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať na vecne a miestne príslušný súd. Platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, ak sa ho podarí dlžníkovi doručiť a ten voči nemu nepodá odpor s odôvodnením.
Rozkaz na plnenie: Táto právna úprava umožňuje súdu vydať rozkaz na plnenie, ktorý smeruje nielen voči splneniu „peňažnej“ povinnosti, ale všeobecne voči povinnosti určitého plnenia (napr. vydať určitú vec, dodať alebo vykonať pre navrhovateľa určité dielo, uložiť povinnosť uzavrieť zmluvu a pod.). Rozkaz na plnenie je možné vydať v skrátenom konaní aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa, bez vypočutia odporcu, napriek tomu, že vydanie rozkazu na plnenie nie je výslovne podmienené požiadavkou, aby navrhovateľ najskôr existenciu uplatnenej povinnosti preukázal. Súd musí na jeho vydanie mať k dispozícii dostatočný základ, z ktorého by pri posúdení dôvodnosti nároku vychádzal.
Európsky platobný rozkaz: Je to platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu - nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006, ktoré je svojím charakterom priamo účinné, a teda je súčasťou nášho právneho poriadku, OSP je v uvedenej časti len vykonávacím predpisom k nemu. Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje zástupcovi odporcu. Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.
Konkurz a reštrukturalizácia: V prípade vyhlásenia konkurzu, resp. povolenia reštrukturalizácie na dlžníka si veriteľ musí uplatniť svoju pohľadávku v stanovenej lehote prihláškou u určeného správcu a na súde (do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, resp. do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie musí byť prihláška doručená správcovi a súdu). Prihlášku musí podať aj v tom prípade, ak si vymáha svoj nárok v súdnom konaní, alebo aj v prípade, že súd vydal rozhodnutie, v ktorom nárok veriteľa potvrdil.

Účtovné a daňové aspekty pohľadávok

Pri inventarizácii majetku a záväzkov sa posudzuje, či reálna hodnota pohľadávok je rovnaká ako nominálna hodnota. Pri analýze pohľadávok podľa lehoty splatnosti ich členíme na pohľadávky do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti. Predmetom analýzy sú najmä pohľadávky po lehote splatnosti, u ktorých môže byť ohrozená ich vymožiteľnosť. Toto ohrozenie môže mať dočasný alebo trvalý charakter.

Opravné položky k pohľadávkam:

Pojem zákonné opravné položky sa používa na opravné položky, ktoré sú tvorené v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP). Ostatné opravné položky sú tvorené v súlade s účtovnými predpismi na základe zásady opatrnosti a nie sú tvorené v súlade s § 20 ods. 14 ZDP, nie sú daňovo účinnými opravnými položkami. Ich tvorba do nákladov účtovnej jednotky a rozpúšťanie do výnosov účtovnej jednotky neovplyvňuje daňové výdavky, resp. Daňovo uznané opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam a rizikovým pohľadávkam sa tvoria ako daňovo uznané opravné položky na základe § 20 ods. 14 ZDP. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 360 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 720 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

ZDP stanovuje ako ďalšiu z podmienok na uznanie vytvorenej opravnej položky k pohľadávke, že pohľadávka bola zahrnutá do príjmov. Z tejto podmienky vyplýva, že nie k všetkým nepremlčaným pohľadávkam po lehote splatnosti je možné vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku. Daňovo uznanú opravnú položku je možné tvoriť len k pohľadávkam, ktoré boli účtované do výnosov daňovníka. Daňovo uznané opravné položky teda nie je možné tvoriť napr. k pohľadávkam z titulu zmluvných pokút, úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania, ktoré podľa § 17 ods. 19 ZDP sú súčasťou základu dane až po prijatí.

Odpis pohľadávok:

Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania. z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok tak nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP. Daňovým výdavkom je aj výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka. Ak chce účtovná jednotka odpísať takúto pohľadávku do daňovo uznaných nákladov, musí mať k dispozícii právoplatné uznesenie súdu, či už o zastavení konania, ak poručiteľ nezanechal majetok alebo zanechal nepatrný majetok, ktorý vydal osobe majúcej náklady s pohrebom poručiteľa, alebo uznesenie, resp. potvrdenie o likvidácii dedičstva.

Daňovým výdavkom je aj odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavokpodľa § 20 ods. 14 ZDP. Keďže tento odpis pohľadávky je viazaný na možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky k tejto pohľadávke, platia pre odpis pohľadávky rovnaké podmienky ako pre tvorbu opravnej položky. Daňovo účinne nemožno odpísať ani pohľadávky z titulu zmluvných sankcií.

Exekučné konanie

Ak dlžník neplní povinnosť úhrady pohľadávky, ktorá mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia súdu, prípadne iného exekučného titulu, je veriteľ spravidla prinútený vymáhať pohľadávku prostredníctvom súdneho exekútora. Podstatou exekúcie je vymôcť plnenie povinnosti uloženej rozhodnutím, ak si ju dlžník neplní dobrovoľne. Exekúcia je teda núteným výkonom súdneho alebo iného rozhodnutia.

Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súduna jej vykonanie. Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovaťpresnú identifikáciu oprávneného a povinného,presné označenie exekučného titulu,vymedzenie vymáhaného nároku (dlžná suma, príslušenstvo, trovy predchádzajúceho konania atď.), prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. Exekučným titulom je najmärozhodnutie súdu (uznesenie, platobný rozkaz, rozsudok), notárska zápisnica, vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií.

Po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručí oprávnenému a povinnému, kde účastníkov upovedomí o začatí exekúcie, prípadne o spôsoboch vykonania exekúcie.

tags: #započítanie #spornej #pohľadávky #počas #súdneho #konania