Zákaz fajčenia ópia v Číne: História, kontext a dôsledky

Čína, krajina s bohatou históriou a kultúrou, prešla mnohými transformáciami. Jednou z najvýznamnejších a najtraumatickejších kapitol je boj proti ópiu, ktorý mal hlboký dopad na politickú, ekonomickú a spoločenskú situáciu krajiny. Tento článok sa zameriava na históriu zákazu fajčenia ópia v Číne, pričom zohľadňuje kontext, dôsledky a dlhodobý vplyv tohto problému.

Kultúrne a filozofické základy čínskej spoločnosti

Na pochopenie čínskej etiky a správania je dôležité oboznámiť sa s vnútornými motívmi, ktoré ovplyvňujú typického Číňana. Na rozdiel od západnej kultúry, kde zohráva dôležitú úlohu náboženstvo, v Číne má zásadný vplyv konfucianizmus a taoizmus.

Konfucianizmus: Hierarchia a spoločenské vzťahy

Konfucianizmus sa zameriava na ľudské vzťahy a ich správne usporiadanie. Základom je hierarchia, ktorá sa uplatňuje vo všetkých životných situáciách. Rešpektovanie hierarchie je zreteľné aj v pracovnoprávnych vzťahoch, kde šéf odmeňuje lojalitu a prísne trestá neposlušnosť. V Číne je dôležité rešpektovať hierarchiu a správať sa k podriadeným pracovníkom, kolegom alebo Číňanom všeobecne s úctou, ale nie príliš priateľsky.

Taoizmus: Harmónia a nezasahovanie

Taoizmus sa na rozdiel od konfucianizmu zameriava na vzťah jednotlivca k sebe samému a k zmyslu bytia. Kľúčovým princípom je Wu-wei, čiže nezasahovanie, ktoré nabáda k dôkladnému zváženiu predtým, ako sa do niečoho zasiahne. Z toho vyplýva istá čínska opatrnosť a kladenie múdrosti nad priamy konflikt. Ďalším dôležitým princípom je Yin-Yang, ktorý predstavuje dualizmus a relativizmus. Nič nie je len čierne a biele, a preto je napríklad krádež v istých situáciách prijateľnejšia, ako by bola podľa západných zvykov.

Legizmus: Právo ako nástroj moci

Averzia Číňanov voči zmluvám je čiastočne spôsobená legizmom, politicko-filozofickým smerom, ktorý vznikol v období bojujúcich štátov. Jeho hlavnou myšlienkou je, že najúčinnejšiu ochranu záujmov vládnucich možno dosiahnuť len prostredníctvom práva, resp. pomocou trestov za jeho porušovanie a odmien za jeho dodržiavanie. Teda právo ako palica silnejšieho, nie ako ochrana pred nerovnosťou.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek baníkov na Slovensku

Mianzi: Tvár a spoločenské postavenie

Mianzi v čínštine znamená „tvár“. Číňania sú kolektívnou a vysoko hierarchickou spoločnosťou, a preto je pre nich dôležité spoločenské postavenie. Mianzi Číňanovi môžete „dať“ tým, že mu preukážete úctu alebo rešpekt. V Číne pri konverzácii nejde o obsah, ale o formu. Ak svojmu obchodnému partnerovi v Číne nedáte mianzi, je to ako nepodať mu ruku na konci stretnutia. Naopak, je dôležité nikdy tvár „nebrať“, teda neuraziť svojho partnera.

Guanxi: Sieť vzťahov

Guanxi je sieť väzieb medzi ľuďmi, ktorí sú si „blízki“. Využívanie guanxi môže cudzincom pomôcť v rôznych situáciách, napríklad pri získavaní kontaktov alebo pri budovaní obchodných vzťahov. Je však dôležité, aby sa čínska strana nedostala do situácie, v ktorej by nebola schopná láskavosť oplatiť, a naopak, neprijímať láskavosť, ktorú nie ste schopní oplatiť.

Ópium v Číne: Od obchodu k závislosti

Prvá ópiová vojna je názov prvého konfliktu medzi Veľkou Britániou a mandžuskou dynastiou Qing. Británia presadzovala svoje obchodné záujmy v Číne už od 17. storočia. Tradične boli hlavnými dovoznými komoditami v hľadáčiku Britov hodváb a čaj, ale Británia nebola schopná ponúknuť Číňanom na výmenu nič zaujímavé. Kým Briti neobjavili ópium.

Britský obchod s ópiom

Pre Britov to znamenalo obrovské zisky, pre Čínu obrovský problém. Milióny závislých, kolabujúca mena, poľnohospodárska pôda, ktorú zaberali makovice. Všetky snahy čínskej cisárskej vlády bojovať proti ópiu zlyhali na skorumpovaných úradníkoch, ktorí boli tiež často závislí od ópia. Zákaz užívania a predaja ópia sa začal účinne presadzovať až v rokoch 1838 a 1839.

Ópiové vojny a ich dôsledky

Zákony proti predaju a distribúcii ópia sa Britom samozrejme nepáčili a viedli k incidentom, ktoré vyvrcholili vyslaním britských vojnových lodí k čínskemu pobrežiu v roku 1840. V tom istom roku stroskotali mierové rokovania a čoskoro sa začali boje. V roku 1842 sa Briti bez väčších problémov dostali až k Nankingu (vtedajšiemu hlavnému mestu Číny) a začali sa nové mierové rokovania. Tie sa pre Čínu skončili pohromou. Britom bolo otvorených päť hlavných prístavov a Čína bola prinútená zaplatiť vysoké reparácie. V roku 1854 začali Veľká Británia, USA a Francúzsko požadovať revíziu zmlúv a najmä povolenie obchodu s ópiom. To všetko viedlo k druhej ópiovej vojne v rokoch 1856-1858.

Prečítajte si tiež: Náboženstvo a tanec

Dôsledky pre Čínu

Dlhé roky potom stavali zahraničné mocnosti Čínu na roveň kolónií, čo zanechalo v čínskych ústach trpkú príchuť. Dodnes môžete v mnohých najmä prístavných mestách vidieť celé štvrte, ktoré z hľadiska architektonického štýlu budov a celkového urbanizmu vyzerajú akoby boli vystrihnuté z predvojnovej Európy. Číňania však na ne nie sú obzvlášť hrdí, pretože boli časy, keď do nich mali (spolu so psami) zakázaný vstup.

Ďalšie konflikty a vnútorné problémy

Okrem ópiových vojen Čína čelila aj ďalším konfliktom a vnútorným problémom, ktoré ovplyvnili jej vývoj.

Boxerské povstanie

Tzv. boxerské povstanie bolo vyvrcholením postupného ovládania Číny (najmä prístavných miest) zahraničnými mocnosťami a masového šírenia kresťanstva európskymi misionármi. Pri jednom z incidentov bol zabitý nemecký veľvyslanec, čo vyvolalo spoločný zásah takmer všetkých vtedajších veľmocí (USA, Británia, Japonsko, …).

Čínsko-japonské vojny

V prvej čínsko-japonskej vojne bojovali Čína a Japonsko v rokoch 1894-1895 o kontrolu nad Kórejským polostrovom. Čína bola na svoje zdesenie porazená „malým bratom“ (ako Číňania nazývali Japoncov) a Japonsko získalo kontrolu nielen nad kórejskou oblasťou, ale aj nad ostrovom Taiwan. Rusko využilo oslabenie oboch krajín a prevzalo kontrolu nad Mandžuskom a prístavom Port Arthur. Dlhodobé napätie sa opäť vystupňovalo počas druhej čínsko-japonskej vojny v rokoch 1937 - 1945. V roku 1931 Japonsko znovu získalo kontrolu nad Mandžuskom a vytvorilo svoj bábkový štát, ktorý formálne viedol posledný čínsky cisár Puyi. V roku 1937 Japonsko prevzalo kontrolu nad tromi dôležitými mestami: Peking, Šanghaj a vtedajšie hlavné mesto Nanking. Najmä správanie japonskej armády v Nankingu bolo vtedy mimoriadne brutálne a v ničom nezaostávalo (možno dokonca predčilo) za nacistickým besnením v Európe. Na prekvapenie Japoncov dokázali Číňania vzdorovať počas celej druhej svetovej vojny. Táto vojna a súčasne prebiehajúca občianska vojna medzi komunistami a nacionalistami však zrazila Čínu na kolená a uľahčila nástup komunistov k moci v roku 1949.

Taiwan a Tibet

Počas občianskej vojny v roku 1949 obsadili ostrov Taiwan porazení nacionalisti. Generál Chiang tu potom v roku 1950 vyhlásil nový štát (Čínsku republiku), ktorý dodnes väčšina štátov medzinárodného spoločenstva stále neuznáva. Čína stále považuje ostrov za svoje územie a označuje ho za svoju provinciu. Tibet je ďalšou veľmi citlivou otázkou čínskej politiky. Od začiatku 20. storočia presadzovali na tomto území svoje záujmy aj Briti, ale Tibet bol relatívne nezávislým územím až do roku 1950, keď bol obsadený čínskou armáda. Dohoda z roku 1951 oficiálne pripojila toto územie k Číne. Zabratie tohto územia sa v západnom svete považuje za násilné porušenie práv jeho obyvateľov, ale Čína považuje Tibet za svoju neoddeliteľnú súčasť, keďže Tibet bol v jej histórii skutočne súčasťou Číny (a treba dodať, že mnoho storočí tiež nebol) a celkom úprimne sa snaží o modernizáciu tejto provincie. Avšak bez ohľadu na to, či to samotní Tibeťania chcú, alebo nie.

Prečítajte si tiež: Riešenie nedostatku učiteľov

Komunizmus a modernizácia

Čínsky komunizmus sa spája so zásluhami o vojnu proti Japoncom a vyhnanie nacionalistov na Taiwan. Hoci Deng Xiaoping nikdy formálne nezastával dve najvyššie funkcie v politbyre, bol to práve on, kto bol koncom 70. rokov 20. storočia zodpovedný za ekonomické reformy a otvorenie Číny svetu. Na rozdiel od Maa nebol Deng ideológ, ale ekonóm.

Súčasný stav: Tabakový priemysel

Čínske dejiny krásne ilustrujú, aké náročné je pustiť sa do boja so závislosťami. V súčasnosti sa tabakový priemysel rozmohol v krajine do neskutočných rozmerov, vďaka neškodne sa tváriacim cigaretám, ktoré majú nanešťastie v čínskej kultúre status vzácneho daru (veľmi vhodný dar na čínsky nový rok). Čína je najväčším tabakovým výrobcom ako aj konzumentom. Čínsky tabakový priemysel vyrobí a predá viac ako dve pätiny z celkových svetových cigariet, konkrétnejšie v roku 2011 môžeme hovoriť až o 2,4 bilióna cigaretách, čo bol 3 % nárast oproti roku 2010. Jeden z dôvodov, prečo tabakový priemysel tak dynamicky každoročne v Číne napreduje, sa skrýva v tichej podpore štátu pre danú závislosť. Čínsky tabakový priemysel je úplne vlastnený a regulovaný štátom. Štátna mašinéria nemá záujem obmedzovať tieto príjmy a zdravotné varovné nápisy na čínskych cigaretách majú len symbolický charakter. Pritom v krajine je alarmujúcich 300 miliónov fajčiarov (niektoré zdroje hovoria o 350 miliónoch, skoro tretina globálnych fajčiarov, nedávno to pri tom bola štvrtina, čo svedčí o rýchlom raste). Drvivú väčšinu z nich tvoria muži, keďže cigarety sú aj symbolom maskulinity. Podľa dát z roku 2008 až tretina z dospelých Číňanov fajčí, pre porovnanie v USA iba okolo 21 %. Čínsky fajčiari vyfajčia za deň priemerne 15,8 cigariet. Fajčenie zabije 1,2 milióna Číňanov za rok. Aj napriek tomu 50 % čínskych doktorov fajčí. Veľa Číňanov má v obľube nielen fajčenie po jedle, ale aj počas jedla. Dve rozsiahle štúdie na vzorke 125 miliónov Číňanov to pomerne presne dokázali. Čína má najviac úmrtí spôsobených fajčením na svete (cca 2000 ľudí denne zomrie, v roku 2050 to bude možno až 8000). Štúdie potvrdzujú, že tabak zabíja až polovicu fajčiarov. Až 12 % mužských úmrtí a 3 % ženských úmrtí v Číne má na svedomí fajčenie. Podľa prieskumov si dve tretiny Číňanov myslia, že fajčenie spôsobuje malé alebo žiadne škody. 60 % si myslí, že nespôsobuje rakovinu pľúc. 96 % nevie, že spôsobuje srdcové choroby.

tags: #zákaz #fajčenia #ópia #Čína #história