Začiatok PN v Polovici Mesiaca: Ako sa to Počíta?

Pre správny výpočet, zdaňovanie a účtovanie miezd zamestnancov je nevyhnutné dôkladne poznať rozsiahlu škálu zákonných predpisov. Okrem Zákonníka práce, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy a definuje mzdu, je dôležité poznať aj predpisy týkajúce sa platenia poistného na verejné zdravotné a sociálne poistenie, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, zdaňovania miezd a účtovania miezd.

Mzda Zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť.

Osobitným predpisom garantujúcim minimálnu výšku mzdy je zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Mzda nesmie byť nižšia ako takto stanovená minimálna mzda a musí byť najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce. Výška minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce je násobkom minimálnej hodinovej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín a koeficienta minimálnej mzdy stanoveného v § 120 ods.

V zmysle § 85 Zákonníka práce je pracovným časom časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva svoju prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Minimálna mzda zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou, je určená pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na zamestnávateľom stanovenú dĺžku týždenného pracovného času. Zamestnávateľ môže určiť týždenný pracovný čas podľa svojich prevádzkových podmienok odlišne od zákonom stanovených hraníc, ale len smerom nadol.

Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca pracovných zmien. Práca nadčas je prísne limitovaná na maximálne 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. V rámci kolektívneho vyjednávania alebo dohody v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia. Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna a mzdové zvýhodnenie mu nepatrí. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi priemerný hodinový zárobok.

Prečítajte si tiež: Nočná zmena a nároky na PN

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna a mzdové zvýhodnenie mu nepatrí. Ak zamestnanec, odmeňovaný hodinovou mzdou, nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre 1. stupeň náročnosti práce. S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v noci.

Zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, pri ktorej je ohrozený život alebo zdravie zamestnanca v prípade, ak je riziko prekročenia najvyššie prípustných hodnôt alebo expozície zamestnanca škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi. Zamestnancovi patrí za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre 1. stupeň náročnosti práce.

O pracovnú pohotovosť ide v prípade, keď zamestnávateľ na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určitý čas na určitom mieste a bol pripravený na výkon práce. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu 8 hodín v týždni alebo 36 hodín v mesiaci, najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre 1. stupeň náročnosti práce a v prípade pracovnej pohotovosti na pracovisku najmenej 50 % minimálneho mzdového nároku pre 1. stupeň náročnosti práce. Náhrada za pracovnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k výkonu práce.

Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Čo prináša nová dohoda o PN?

Zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy bez obmedzenia počtu dní len v prípade, ak tehotná zamestnankyňa písomne informovala o svojom tehotenstve a zároveň predložila lekárske potvrdenie.

Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu v trvaní 5 hodín v dôsledku meškania dodávok surovín, za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Priemerný Zárobok

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný počet pracovných dní v mesiaci pri 40-hodinovom, t. j. 5-dňovom pracovnom týždni je 21,74 dňa.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, mzda sa posudzuje v každom pracovnom vzťahu samostatne.

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období.

Náhrada Príjmu pri Dočasnej Pracovnej Neschopnosti

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplatená zamestnancovi nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb.

Denný vymeriavací základ zamestnanca sa stanovuje v zmysle zákona o sociálnom poistení ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých zamestnancom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Minimálny denný vymeriavací základ sa rovná podielu súčtu minimálnych vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Maximálny denný vymeriavací základ stanovený nie je. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti ) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

Od 1.1.2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Nemocenské dávky

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

  • Zamestnanec:

    • prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
    • od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

    Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

  • Samostatne zárobkovo činná osoba:

    • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

    Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

  • Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

    • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

    Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

  • Osoba v ochrannej lehote:

    Osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

    • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Liečebný režim

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať.

Dĺžka trvania PN

Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Na ktorú z dávok má teda osoba pri dočasnej PN nárok? Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 11. dňa má nárok na nemocenské, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť. V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie.

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN. Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Potrebné tlačivá

Tlačivo sa skladá z viacerých častí. Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diely II. a IIa. Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni. Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.

Papierová forma - diel I. si zamestnanec necháva a po skončení PN vracia lekárovi. Diel II. a II.a musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi. Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár.

Elektronická forma - zamestnanec nemusí zamestnávateľovi nič predkladať.

Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Práceneschopnosti Zamestnanca

Práceneschopnosť zamestnanca je situácia, s ktorou sa stretáva každý zamestnávateľ. Vzniká vtedy, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Táto situácia prináša so sebou celý rad povinností pre zamestnávateľa, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečili sa spravodlivé podmienky pre zamestnanca.

Oznamovacie Povinnosti Zamestnávateľa

Ďalšie články