Vymáhanie daňových pohľadávok: Postup, premlčanie a zánik

Plnenie daňových povinností je základnou povinnosťou každého občana, každej fyzickej a právnickej osoby, ktorí sa stávajú daňovníkom v okamihu nadobudnutia zdaniteľného príjmu v zmysle niektorého z daňových zákonov. Na druhej strane, jednou z hlavných úloh štátneho aparátu je výber daní, na ktorý má zriadené inštitucionálne nástroje vo forme aparátu daňových úradov s armádou svojich úradníkov a právne nástroje, ktoré napomáhajú účinnému výberu daní. Úlohou daňovej správy je výberom daní zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu.

Daňový nedoplatok a jeho vymáhanie

Daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (§ 2 písm. f) daňového poriadku). Ak si daňovník nesplní svoje povinnosti, nastupuje mechanizmus vymáhania. V prípade vzniku daňových nedoplatkov sa realizuje vymáhanie ich uhradenia v rámci daňového exekučného konania. Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Daňové exekučné konanie je procesným postupom určeným zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.

Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, smie postupovať v daňovom exekučnom konaní výlučne podľa ZSDP a neuplatňuje pri vymáhaní daňových nedoplatkov Exekučný poriadok a ani Správny poriadok. Kompetencia obce vymáhať špecifikované miestne dane a miestny poplatok procesným postupom podľa ZSDP je daná prostredníctvom § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, pretože toto ustanovenie hovorí, že pokiaľ v zákone nie je ustanovené inak, na konanie sa vzťahuje tento všeobecný zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Premlčanie práva na vymáhanie daňového nedoplatku

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový dlžník môže odvolať (§ 69 ods.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

Príklad premlčania

Daňový nedoplatok vznikol v roku 2016. Šesťročná lehota na jeho vymáhanie uplynula 31.12.2022. Po uplynutí šesťročnej lehoty je právo správcu dane na jeho vybratie premlčané, iba vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to v rozsahu uplatňovanej námietky.

Výzva na zaplatenie a jej vplyv na premlčanie

Správca dane doručil dňa 11.07.2023 daňovému subjektu (dlžníkovi) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý daňový dlžník mal zaplatiť v lehote do dňa 01.04.2016. Ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania práva vymáhať daňový nedoplatok, za splnenia zákonom stanovených podmienok, správca dane je povinný prihliadnuť na uplynutie premlčacej lehoty. V prípade, ak je voči daňového dlžníkovi vedené daňové exekučné konania, správca dane je povinný toto konanie zastaviť podľa § 96 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.

Zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Lehota určená podľa rokov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej jej začiatok. Skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia lehoty je skončenie kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, t.j. 31.12. roka, v ktorom vznikol daňový nedoplatok. 20 ročná lehota skončí 20 rokov po tomto dátume a skončenie nastane uplynutím 31.12. teda dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Po tejto 20 ročnej lehote zaniká právo na vymáhanie daňového nedoplatku. Dňom zániku práva na vymáhanie daňového nedoplatku je 1. Keďže k zániku daňového nedoplatku dochádza dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, daňový nedoplatok zanikne dňa 2.

Daňový nedoplatok ako taký nezaniká, keďže situácia, kedy “právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania” nie je zákonnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik daňového nedoplatku podľa § 84 ods.1 daňového poriadku.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Zabezpečenie daňového nedoplatku záložným právom

Záložné právo správcu dane vychádza z klasického inštitútu záložného práva, ktorého právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 151a - § 151me a § 552 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V daňovom poriadku je záložné právo obsiahnuté vo dvoch ustanoveniach - § 81 a § 82. Podľa ustanovenia § 81 ods. 11 daňového poriadku sa ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve použijú, ak daňový poriadok neustanovuje inak.

Výhody inštitútu záložného práva

Záložné právo plní dve základné funkcie, zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že založením zálohu, predmetu záložného práva, poskytuje záložnému veriteľovi, v danom prípade obci, určitú istotu zabezpečenia daňového nedoplatku a tým núti daňového dlžníka svoj dlh vyrovnať. Zároveň sa tým posilňuje právna pozícia záložného veriteľa v tom zmysle, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj vtedy, keď ju dlžník nebude chcieť alebo môcť splniť. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia priamo zo zálohu, predmetu záložného práva pre prípad, že jeho pohľadávka nebude splnená.

Na základe uvedeného je vhodné poukázať na to, čo môže byť predmetom záložného práva, ako zriadiť záložné právo a prečo je výhodné zriadiť záložné právo v podmienkach obce. Už v ustanovení § 81 ods. 1 daňového poriadku sa uvádza, že záložné právo správcu dane môže vzniknúť za účelom zabezpečenia daňového nedoplatku. Daňový nedoplatok je v daňovom poriadku definovaný ako dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Daňový poriadok však nevylučuje v prípade zlej daňovej disciplíny daňových subjektov zriadiť záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorú definuje ako pohľadávku správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a v zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia tiež možnosť zriadiť záložné právo aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, za predpokladu, že je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.

Zo strany obce je nevyhnutné, aby v rozhodnutí o zriadení záložného práva správne označila, či zriadením záložného práva zabezpečuje daňový nedoplatok, resp. daňovú pohľadávku, alebo istú daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Pochybenie v označení by mohlo mať za následok zrušenie záložného práva v rámci uplatnenia opravných prostriedkov daňovým subjektom, ako aj jeho zrušenia z úradnej moci.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Z ustanovenia § 81 ods. 1 ďalej vyplýva, že záložné právo je možné zriadiť len za predpokladu existencie zálohu, teda existencie predmetu záložného práva, ktorý musí byť vo vlastníctve daňového dlžníka alebo pohľadávkou daňového dlžníka. Na rozdiel od právnej úpravy platnej do 31. 12. 2011 je správca dane podľa citovaného ustanovenia daňového poriadku oprávnený rozhodnúť aj o zriadení záložného práva k predmetu, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky (napr. lízing).

Keďže daňový poriadok nešpecifikuje samotný predmet záložného práva, je nutné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je možné zriadiť záložné právo k veci, k právu, inej majetkovej hodnote, bytu a nebytovému priestoru. Predmetom záložného práva, t. j. zálohom, môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Základným predpokladom je prevoditeľnosť zálohu, pretože záložné právo sa zásadne realizuje predajom zálohu, no a ďalším predpokladom je skutočnosť, že zákon zriadenie záložného práva nevylučuje.

Keďže obec ako správca dane o zriadení záložného práva rozhoduje, predmet záložného práva musí byť v rozhodnutí o zriadení záložného práva jednoznačne identifikovaný tak, aby nevznikli pochybnosti ohľadne toho, čo je skutočne predmetom záložného práva. Dôležité pritom je, aby nedochádzalo k možnosti vzniku zámeny a k neskorším sporom o predmete zálohu. Ak predmetom zabezpečenia má byť motorové vozidlo, je potrebné ho špecifikovať nielen typom motorového vozidla a ŠPZ-kou, ale aj rokom výroby, č. karosérie, č. motora a farbou motorového vozidla.

Údaje je vhodné overovať cez verejný register Správy katastra „Kataster portál“. Predmetom záložného práva môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci. K zriadeniu záložného práva k spoluvlastníckemu podielu nie je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov, ktorí nie sú vo svojich právach založením spoluvlastníckeho podielu nijako dotknutí. Podľa ustanovení daňového poriadku sa v prípade výkonu záložného práva berie zreteľ na zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Predmetom záložného práva môže byť aj pohľadávka. Osobitné právne predpisy umožňujú dať do zálohu aj iné majetkové hodnoty, napr. v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov možno dať do zálohu ochrannú známku. Predmetom záložného práva môžu byť aj cenné papiere.

Občiansky zákonník určuje, že záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ale z plodov a úžitkov len na tie, ktoré nie sú oddelené od zálohu. Z tohto dôvodu je možné sa uspokojiť nielen zo založenej veci, ale aj z jej príslušenstva, prírastkov a tiež plodov, pokiaľ nie sú samostatnou vecou, a to aj vtedy, ak v rozhodnutí správcu dane nebolo príslušenstvo výslovne uvedené, pretože tento účinok nastáva zo zákona.

Daňový poriadok v ustanovení § 81 ods. 1 vymedzuje predmet záložného práva aj negatívnym spôsobom. V zmysle citovaného ustanovenia predmetom záložného práva nemôžu byť ortopedické a kompenzačné pomôcky vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutého občana. Takéto obmedzenia môžu obsahovať aj niektoré osobitné zákony (napr. zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach SR v znení neskorších predpisov, podľa ktorého železničná dopravná cesta nesmie byť predmetom záložného práva). Predmetom záložného práva nemôžu byť hodnoty, ktorých zabezpečenie je vylúčené zákonom alebo povahou veci. Založiť nemožno neprevoditeľné práva (napr. živnostenské oprávnenie) alebo práva neprevoditeľné samostatne (napr. obchodné meno). Nemožno založiť ani časť veci (napr. strechu domu), avšak je možné založiť budovu bez toho, aby bol súčasne založený i pozemok, pretože budova nie je súčasťou pozemku.

Zisťovanie majetku daňového dlžníka

Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj skutočnosť, že o zriadení záložného práva sa rozhoduje, vydaniu rozhodnutia o zriadení záložného práva predchádza proces zisťovania majetku. Obec, ako správca dane, je oprávnená vyzvať v zmysle ustanovenia § 81 ods. 5 daňového poriadku daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku a daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Písomná výzva musí obsahovať lehotu na predloženie súpisu majetku. Pokiaľ daňový dlžník v lehote určenej vo výzve nevyhovie v plnom rozsahu alebo nebude na výzvu reagovať vôbec, je možné proti nemu uplatniť sankčný postih v zmysle ustanovenia § 155 daňového poriadku. O možnosti uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy obec daňového dlžníka upozorní vo výzve. Na druhej strane obci nič nebráni tomu, aby si zisťovanie majetku vykonala sama využitím dostupných registrov majetku daňového dlžníka, ku ktorým má obec prístup. Pre obec ako správcu dane z nehnuteľností nie je problém zisťovanie.

Daňová exekúcia

Daňové exekučné konanie upravuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len ZSDP). Definícia daňového exekučného konania je uvedená v § 1a písm. h) zákona. Daňovým exekučným konaním sa rozumie konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky.

Subjekty daňového exekučného konania

Kľúčovými osobami v daňovom exekučnom konaní, a to už v samotnom štádiu jeho začatia, okrem samozrejme už vymenovaných správcov daní, sú daňoví dlžníci. Daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Práve táto splatná a neuhradená daň alebo jej časť je základom pre začatie daňového.

Postup v daňovom exekučnom konaní

Nadväzne na Ústavou SR zakotvenú povinnosť orgánov verejnej moci konať len na základe zákona a v jeho medziach musí správca dane v rámci daňového exekučného konania zistiť, overiť, preveriť množstvo skutočností nevyhnutne potrebných pre zákonné vedenie daňového exekučného konania.

Pre istotu hneď takto na začiatku treba pamätať aj na premlčanie práva na vybratie a vymáhanie daňovej pohľadávky v zmysle § 69 ZSDP. Ak správca dane tieto lehoty opomenul a vykonáva daňovú exekúciu, neznamená to, že ju musí obratom skončiť bez toho, aby vymohol daňový nedoplatok od daňového subjektu. V takomto prípade na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok.

Súbeh exekúcií

Na písomné alebo telefonické dožiadanie súdnemu exekútorovi, ako aj z odpovede daňového dlžníka alebo platiteľa mzdy daňovému dlžníkovi na výzvu je možné dozvedieť sa o prípadnom súbehu exekúcií. Čo sa týka exekúcií vedených súdnym exekútorom na nehnuteľný majetok daňového dlžníka, o tomto sa má možnosť dozvedieť správca dane z verejných registrov, konkrétne z Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky, v prvotnom štádiu priamo z jeho internetovej podoby prístupnej na webovej stránke www.katasterportal.sk.

Aký je postup v prípade súbehu daňových exekučných konaní jednak zo strany daňového úradu a jednak zo strany obce?

Daňová exekúcia a vlastníctvo majetku

Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Takouto treťou osobou môže byť napríklad vlastník kovoobrábacieho stroja, ktorý prenechal daňovému dlžníkovi toto zariadenie na dočasné užívanie. Rovnako je treťou osobou a zároveň osobou, ktorá je oprávnená domáhať sa vylúčenia majetku z daňovej exekúcie, napr. manžel daňového dlžníka, pokiaľ daňová exekúcia je vedená na majetok vo výlučnom vlastníctve druhého z manželov (napr. zdedený lebo darovaný osobný automobil druhého manžela, ktorý nie je daňovým dlžníkom).

Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a tretej osobe, ktorá si uplatnila na majetok svoje právo a zároveň na takýto majetok ZSDP nepripúšťa vykonanie exekúcie.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a daňová exekúcia

Majetok v BSM môže byť predmetom daňovej exekúcie. „Ohľadne darov obom manželom za trvania manželstva možno z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom oboma manželmi nestávajú sa predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového vlastníctva.

Správca dane prihliadne k vysporiadaniu, ak k nemu došlo už pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. V takomto prípade manžel daňového dlžníka nebude účastníkom daňového exekučného konania.

Záložné právo a daňová exekúcia

V rámci prípravy na daňovú exekúciu sa musí správca dane vysporiadať s prípadným zistením, že na majetok daňového dlžníka bolo zriadené záložné právo v prospech tretej osoby, t. j. v prospech záložného veriteľa. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.

Dôsledky nezákonného postupu správcu dane

Možnosť obnoviť stav a vzťahy k majetku do podoby, v akej boli pred daňovým exekučnom konaním, nie je právne možné, a to práve z dôvodu zakotvenia tohto dôležitého právneho princípu v ZSDP. Nemožnosť obnovenia pôvodného stavu na úkor daňového dlžníka je takou vážnou skutočnosťou, že celý procesný postup pracovníkov oddelenia daňového exekučného konania v rámci daňového exekučného konania musí byť dôsledne pripravený, musí vychádzať z úplného zistenia všetkých zákonných predpokladov na vedenie daňového exekučného konania.

Pokiaľ by správca dane viedol daňové exekučné konanie a predovšetkým realizoval daňovú exekúciu protiprávne, t. j. v rozpore so ZSDP, vzniká daňovému dlžníkovi právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a/alebo nezákonným rozhodnutím správcu dane voči Ministerstvu financií SR v súlade a za splnenia zákonných podmienok stanovených v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.

Konkurz a reštrukturalizácia daňového dlžníka

Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. V súvislosti s daňovým exekučnom konaním správca dane musí vopred skúmať, okrem doposiaľ špecifikovaných podmienok pre začatie a vedenie daňového exekučného konania, či daňový dlžník nie je v konkurze alebo v reštrukturalizácii.

Vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. konkurzný správca sa dokonca považuje za daňový subjekt. Preto od toho okamihu má či už daňový úrad, alebo obec komunikovať výlučne s týmto správcom namiesto osoby samotného daňového dlžníka. Vyhlásenie konkurzu na majetok daňového dlžníka je účinné zverejnením v Obchodnom vestníku; zverejnením tejto informácie v Obchodnom vestníku je táto informácia účinná a záväzná i pre tretie osoby; viac informácií je účelné hľadať na internetovej stránke www.ovsr.sk. Podľa § 199 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa v prípade doručovania prostredníctvom Obchodného vestníka považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Ani obci ako správcovi miestnych daní daňového dlžníka v konkurze konkurzný súd nedoručí v listinnej podobe uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok daňového dlžníka!

Pre zmenu v správaní správcu dane je určujúce až vyhlásenie konkurzu na majetok daňového dlžníka, nepostačuje teda len začatie konkurzného konania (alebo reštrukturalizačného konania). Tieto lehoty sa nedajú predĺžiť a nedá sa ani odpustiť ich zmeškanie, preto musí byť správanie správcu dane u takýchto daňových subjektov zvlášť obozretné.

Exekučné náklady a hotové výdavky

Hotové výdavky správcu dane môžu spočívať napríklad v úhrade nájomného (napr. za priestory, v ktorých boli zložené hnuteľné veci odobraté daňovému dlžníkovi), odmeny uhradené znalcom (znalečné), ktorí vyhotovili znalecké posudky na určenie trhovej ceny hnuteľných vecí, ktoré sa majú odpredať za účelom uhradenia daňového nedoplatku, poistné zaplatené za účelom poistenia veci, ktorá je predmetom daňovej exekúcie a podobne. Ďalej v praxi bežne ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16,59 € a najviac 16 596,95 € v obidvoch prípadoch.

Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane. Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie.

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie, poukazovať na osobitný exekučný účet. Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku, exekučných nákladov a hotových výdavkov, postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane.

Vymáhanie pohľadávok obcou

V súčasnej dobe nejedna obec rozmýšľa nad tým, ako by čo najlepšie zabezpečila získanie dostatočného objemu finančných prostriedkov potrebných na plnenie ich zákonných funkcií, ako aj celospoločenských úloh. Medzi najdôležitejšie a aj najvýnosnejšie nástroje pre zabezpečenie a získanie dostatočného objemu finančných prostriedkov pre obce patrí zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečuje riadny výkon správy daní, ktorý vykonáva na základe právnych predpisov.

Obce ako správcovia miestnych daní a poplatkov však tieto nástroje donútenia platenia daní, resp. úhrad daňových nedoplatkov využívajú v malej miere aj vzhľadom na to, že ako jediní správcovia dane môžu na úhradu svojich nedoplatkov využívať súdnu exekúciu. Je však takýto postup pre obce efektívny?

V mnohých obciach zamestnanci obcí popri správe daní vykonávajú množstvo ďalších činností, v dôsledku čoho majú málo času na štúdium a určite aj strach z možného nesprávneho postupu, resp. nezákonného postupu. Obce nemajú svoj metodický orgán, ktorý by im pomohol vysvetliť na jednej strane úskalia, ale na druhej strane aj výhody využitia týchto nástrojov na platenie daní, resp. úhrad daňových nedoplatkov.

Pre obec znamená úsporu nákladov, keď pristúpi k vymáhaniu daňových nedoplatkov sama presne podľa ZSDP a nebude vymáhať nedoplatky na miestnych daniach a miestnych poplatkoch prostredníctvom exekútora. Črtá sa tak rýchly a nenákladný spôsob vymoženia daňového nedoplatku od daňového dlžníka, preto nemá zvlášť obec čo váhať a treba sa pustiť do daňového exekučného konania.

Zverejňovanie zoznamu daňových dlžníkov

Prvým nástrojom tlaku na daňových dlžníkov je zverejňovanie zoznamu daňových dlžníkov. Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam (§ 52 ods. daňových dlžníkov podľa stavu k 31.

#

tags: #vymahanie #daňových #pohľadávok #postup