Rapallská zmluva: história, význam a dôsledky

Rapallská zmluva z roku 1922 predstavuje významný moment v medzivojnových dejinách Európy. Táto dohoda medzi Nemeckom a Sovietskym Ruskom, podpísaná v talianskom meste Rapallo, znamenala prelomenie medzinárodnej izolácie oboch krajín a nadviazanie vzájomnej spolupráce. Zmluva mala ďalekosiahle politické, hospodárske a vojenské dôsledky, ktoré ovplyvnili vývoj v Európe až do druhej svetovej vojny.

Historické pozadie vzniku Rapallskej zmluvy

Po prvej svetovej vojne sa Nemecko a Rusko ocitli v medzinárodnej izolácii. Nemecko bolo porazenou krajinou, zaťaženou tvrdými reparáciami a územnými stratami. Sovietske Rusko, vzniknuté po Októbrovej revolúcii, bolo medzinárodne neuznané a vylúčené z medzinárodného spoločenstva. Obe krajiny mali dlhy a ostatné štáty s nimi nechceli obchodovať, kým tieto dlhy nebudú uhradené.

V januári 1922 sa v Cannes konalo zasadnutie Najvyššej spojeneckej rady Dohody, na ktorom bolo rozhodnuté, že sa uskutoční hospodárska a finančná konferencia v Janove, na ktorú bude pozvané aj Nemecko a Rusko. Cieľom Janovskej konferencie bola hospodárska obnova povojnovej Európy. Konferencie sa zúčastnilo 22 európskych štátov. Prvýkrát od skončenia vojny boli na rokovanie prizvané aj Nemecko a Rusko, dovtedy svetová diplomacia nepovažovala za vhodnú a potrebnú ich účasť na rokovaniach o problémoch Európy.

Priebeh Janovskej konferencie a podpísanie Rapallskej zmluvy

Janovská konferencia bola zahájená 10. apríla 1922 za účasti 29 zemí. Delegáti, ktorých bolo viac než 2000 zasedali v paláci San Giorgo. Prvý deň proběhly zahajovací projevy a druhý den se jednání přeneslo do komisí a subkomisí.

Zatímco oficiální jednání vázla, v kuloárech panoval čilý ruch. Mezi sídly jednotlivých delegací se pohybovalo množství poslů. Výjimkou nebyly ani sídla ruské delegace a ani sídlo britského premiéra Lloyda George ve vile Albertis v Janově. 24. dubna se jednání s Rusy kromě Britů zúčastnili také Francouzi, Italové a Belgičané. Předmětem jednání byla snaha přimět Rusko aby uznalo dluhy předcházejících vlád. Rusové naproti tomu požadovali náhradu ztrát, které způsobila intervence a blokáda. K žádné dohodě však nedošlo. Německo, které se kuloárových rozhovorů zatím neúčastnilo, začalo mít obavy ze vzniku dohody, která by pro ně byla nepříznivá. 15. dubna se proto sešel Ago von Maltzan s Čičerinovým náměstkem Adolfem Joffem. Dohodli se, že obě strany jsou ochotny podepsat spolu vzájemnou smlouvu bez ohledu na výsledek konference. V noci na 16. dubna oznámili Rusové Němcům, že jsou ochotni navázat na berlínské rozhovory.

Prečítajte si tiež: Vývoj dôchodkov na Slovensku

16. apríla 1922 bola v Rapalle podpísaná zmluva medzi Nemeckom a Ruskom. Táto zmluva obnovila diplomatické a konzulárne styky medzi oboma krajinami, ktoré sa vzdali navzájom náhrady válečných škôd a priznali si doložku najvyšších výhod. Bola to prvá medzinárodná zmluva, uzavretá Ruskom po Októbrovej revolúcii. Rusko sa tým tedy dostalo z diplomatickej izolace.

Smlouva měla necelé dvě stránky a obsahovala tyto body:

• Obnovení sovětsko-německých diplomatických a konzulárních styků.
• Obě strany se vzdaly náhrad za škody způsobené během války.
• Ve vzájemných obchodních a hospodářských stycích měly být uplatňovány zásady nejvyšších výhod.

Po uzavření této smlouvy se na Janovské konferenci nepodařilo už nic významnějšího dohodnout a konference bez úspěchu skončila. Pro Německo byla tato smlouva první rovnoprávnou mezinárodní smlouvou po 1. světové válce a pro Rusko znamenala proražení hospodářské i politické blokády po revoluci.

Dôsledky Rapallskej zmluvy

Rapallská zmluva mala významné dôsledky pre obe krajiny a pre medzinárodnú situáciu v Európe.

Politické dôsledky

Zmluva znamenala prelomenie medzinárodnej izolácie Nemecka a Ruska. Obe krajiny sa stali rovnocennými partnermi a mohli sa aktívne zapájať do medzinárodnej politiky. Rapallo nebolo prosto defenzívnym. Bolo tiež preventívnou zmluvou. ani nedospejú k žiadnemu novému usporiadaniu obíjdením Nemecka. veľmoci od Versailles.

Hospodárske dôsledky

Zmluva umožnila obnovenie obchodných a hospodárskych stykov medzi Nemeckom a Ruskom. Nemecko sa stalo dôležitým obchodným partnerom Ruska a poskytovalo mu technickú pomoc a investície.

Prečítajte si tiež: Ako sa zvýšili dôchodky v roku 2018?

Vojenské dôsledky

Zmluva umožnila Nemecku obchádzať obmedzenia Versaillskej zmluvy v oblasti zbrojenia. Nemecko mohlo v Rusku vyvíjať a testovať nové zbrane a cvičiť armádu. Tá zmluva sa tykala i vojenskej oblasti, budovania a vycviku armad. SZ nebol viazaný Versaillskou mierovou zmluvou, ale Nemecko ju týmto hrubo obchádzalo. Ve vojenské oblasti jim umožňovala obcházet Versailleskou smlouvu.

Medzinárodné reakcie

Podpísanie Rapallskej zmluvy vyvolalo v západných krajinách znepokojenie. Francúzsko sa obávalo posilnenia Nemecka a ohrozenia svojej bezpečnosti. Veľká Británia sa snažila udržať rovnováhu síl v Európe a zabrániť rusko-nemeckej dominancii. Nemecká mýtická túžba po špeciálnych vzťahoch s Ruskom vyvolávalo strach a nedôveru medzi susedmi.

Vplyv Rapallskej zmluvy na neskorší vývoj

Rapallská zmluva bola predzvesťou ďalšej spolupráce medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom v 30. rokoch 20. storočia. Táto spolupráca vyvrcholila v sovietko-nemeckej dohode o neútočení z roku 1939 a vyústil do Nemeckého pokusu o dobytie kontinentálnej Európy. Pakt Ribbentrop-Molotov bolo len obnovenie Rapallskej zmluvy z r. 1922!

Nemecká zahraničná politika po druhej svetovej vojne a "Rapallský faktor"

Po druhej svetovej vojne sa Nemecko snažilo integrovať do západného spoločenstva a prekonalo tradičné rusko-nemecké vzťahy. Adenaureova návšteva v Moskve v r. zväzom v pokuse o zjednotenie rozdelenej krajiny. integrovania Spolkovej republiky so západom. Bol tiež presvedčeným obhajcom zjednotenej Európy. a ocele. vytvorené na zaistenie mierového Západného Nemecka pred znovuvyzbrojením a ochrana pred inváziu z východu. integráciu krajiny so západom ako rovnocenným partnerom. únii a NATO 5. republikou ako riadnym členom. Nemecké zjednotenie začalo byť ešte viac nepravdepodobné.

Napriek tomu "Rapallský faktor", teda obava z prílišného zblíženia Nemecka s Ruskom, pretrvával v západných krajinách aj po vojne. Bol tiež presvedčením, že pristúpení Bonnskej vlády k NATO môže zhoršiť vzťahy východ-západ. Rok 1955 sa ukázal ako predel. dosiahnuť Nemecké zjednotenie na prirodzenej báze. meniť stratégiu s požiadavkou trvalého rozdelenia Nemecka. čiastočne so Spolkovou republikou na opatrnejšie. Chruščovom, ktorý riadil politiku z pozadia. ZSSR začalo s politikou détente a mierovou koexistenciou. 7. obchodných vzťahov”. k nastoleniu “záujmu o mier a Európku bezpečnosť”. senzáciu. Nová klíma détente a pozvanie do Moskvy generovala vnútorné kontradikcie v politike kancelára. bol nedôverčivý k Sovietskej mierovej iniciatíve. Bol pod zvyšujúcim tlakom aby rozpracoval flexibilnejší postoj. verejná mienka a opozícia SPD zastávala názor, že kancelár by mal cestovať do Moskvy čo najskôr. Adenauer nemohol dovoliť ignorovať. studenej vojny. Sovietskym zväzom. Teraz vláda SRN dostala možnosť hovoriť s Moskvou priamo po prvý raz od vojny. v Sovietskom zväze. prianiam. jednania o tejto otázke. k významnému posunu v tejto záležitosti. vysporiadať. akékoľvek dohody podpísané so sovietskou vládou môžu ľahko viesť k začatiu novej “politike Rapalla”. musel rozptýliť predstavy o tom, že Nemecká vláda chce podpísať podobnú tajnú dohodu so Sovietskym zväzom. absolútna lojalita západu. príslušnosť k západu”. pásu neutrálnych štátov príp. Zón v strede Európy. zjednotenie a tým by sa stal doma veľmi nepopulárny. stretnúť so všetkými štátnikmi západných veľmocí ešte pred návštevou v Moskve. Sovietsky zväz podporovať režim v NDR”. Americká a Britská administratíva verila v Adenauerovu lojalitu západu. pohľad na Nemecko. vstupu do vzťahu tajných dohôd so Sovietskym zväzom.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre domovy dôchodcov

Ostpolitik a súčasnosť

V 70. rokoch 20. storočia sa Nemecko pod vedením kancelára Willyho Brandta pokúsilo o zlepšenie vzťahov s východnou Európou prostredníctvom tzv. Ostpolitik. Brandt mal šťastie, že jeho pro-Východná Ostpolitik sa udiala súčasne so začínajúcou periódou détente Východ-Západ. 1969 nebolo to détente, ale vojna v juhovýchodnej Ázii, ktorá bola pre nich prioritnou. sa americká administratíva vybrala podobným smerom. akcie. v Bonne, že sa pustili do novej politiky Rapalla a nacionalizmu. budú voči nemu podobne postupovať. Tým sa tiež zúžil manévrovací priestor pre Spolkovú republiku. republika tým že sa v rokoch 60-tych stavalo voči détente si získala reputáciu, že je katolíckejšia ako pápež. Brandt nechápal Ostpolitik ako odvrátenie alebo vystúpenie z NATO a Európkej integrácie. ktorý bol prenasledovaný Hitlerom, bol tiež významnou osobnosťou počas Berlínskej blokády v meste. Berlína v čase, keď prezident Kennedy ohlasoval svoju podporu izolovanej západnej enkláve slovami ”som Berlínčan”. vzdala zámeru vlastniť jadrové zbrane - otázka, ktorá bola diskutovaná už desaťročie. bolo ďalším signálom Sovietskemu zväzu, že nová vláda brala vážne détente a jej novú Ostpolitik. 26. západného Berlína na Spolkovú republiku. Napriek tomu sa Berlín nestal teritoriálnou súčasťou Spolkovej republiky.

Aj v súčasnosti je Nemecko dôležitým aktérom v Európe a snaží sa o vyváženú politiku voči Rusku. V rokoch 2000 až 2020 sa pritom objem exportu ruského zemného plynu do EÚ výrazne zvýšil. V roku 2000 Gazprom dodal do EÚ 120 miliárd kubických metrov plynu. Do roku 2021 tento objem ďalej narástol na 168 miliárd kubíkov, a to práve najmä vďaka plynovodu Nord Stream 1. „Mutti“, ako prezývali Nemci Angelu Merkelovú, následne pokračovala v modernej obdobe Rapallskej zmluvy [dohody podpísané v roku 1922 v talianskom meste Rapallo znamenali oživenie nemecko-ruských vzťahov s následkami pre mocenské bloky v celej Európe, pozn.

tags: #zmluva #Rapallo #1922