
Zmluvy medzi Slovenskom a Vatikánom, najmä zmluva o výhrade vo svedomí, sú dlhodobo predmetom vášnivých diskusií. Tieto diskusie sa týkajú rozsahu vplyvu katolíckej cirkvi na spoločnosť, práv občanov bez náboženského vyznania a celkovej suverenity štátu.
Výhrada vo svedomí je pojem, ktorý sa v súčasnosti často skloňuje. V podstate ide o právo jednotlivca odmietnuť konať v súlade so zákonom alebo inou záväznou normou, ak je to v rozpore s jeho svedomím, morálnymi alebo náboženskými zásadami.
Výhrada vo svedomí sa môže týkať rôznych oblastí života, ako napríklad:
Slovenská republika má so Svätou stolicou uzatvorené viaceré zmluvy, vrátane základnej zmluvy, zmluvy o ozbrojených silách a zmluvy o výchove a vzdelávaní. Pôvodne sa plánovalo uzavretie aj zmluvy o výhrade vo svedomí a o finančnom zabezpečení cirkvi, ale k tomu zatiaľ nedošlo.
Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísaná v roku 2000, je často kritizovaná za to, že je jednostranne výhodná pre katolícku cirkev a obmedzuje suverenitu štátu. Kritici tvrdia, že zmluva uprednostňuje kánonické právo pred právom Slovenskej republiky a zaväzuje štát plniť požiadavky katolíckej cirkvi.
Prečítajte si tiež: Vatikánska zmluva v slovenskej spoločnosti
Právna historička Katarína Zavacká upozorňuje, že základná zmluva obsahuje prvky autoritatívneho systému, pretože ukladá Slovensku iba povinnosť plniť záväzky, je jednostranná a neukladá žiadnu povinnosť Svätej stolici. Podľa nej je tu snaha preniknúť do konštitúcie práv Európskej únie, pretože potom bude môcť Svätá stolica žiadať takto koncipovanú zmluvu aj pre ostatné krajiny s veľkým počtom katolíkov.
Návrh zmluvy o výhrade vo svedomí vyvoláva obavy, že by mohol viesť k diskriminácii občanov a obmedzeniu ich práv. Kritici upozorňujú, že zmluva by umožnila veriacim katolíckej cirkvi odmietnuť vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá je v rozpore s učením RKC, čím by sa vytvorili občania prvej a druhej kategórie.
Na Slovensku je výhrada vo svedomí zakotvená v Ústave SR a v niektorých zákonoch, napríklad v zákone o zdravotnej starostlivosti a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Právo zdravotníckeho pracovníka uplatniť výhradu vo svedomí je upravené v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka. Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb.
V zdravotníckom prostredí vyvoláva výhrada vo svedomí dlhodobé diskusie, najmä v kontexte reprodukčných práv žien. Zástancovia eliminácie využívania výhrady vo svedomí argumentujú, že zdravotnícki pracovníci majú povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie a namietajú, že výhrada vo svedomí je mnohokrát zneužívaná v neprospech nevzdelaných, či chudobných žien, ktorým sa na jej základe upiera prístup k zdravotnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Analýza Vatikánskej zmluvy
KDH dlhodobo presadzuje uzatvorenie zmluvy o výhrade vo svedomí s Vatikánom. Naopak, Progresívne Slovensko by chcelo Vatikánsku zmluvu prehodnotiť, pretože ju považuje za jednostranne nevýhodnú pre Slovensko. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) tvrdí, že vatikánska zmluva „nie je o výsadách, ale o dobre nastavenom právnom rámci, ktorý zabezpečuje jasné pravidlá spolupráce štátu a cirkvi“.
KDH považuje otvorenie Vatikánskej zmluvy za červenú čiaru a trvá na tom, že zmluva upravila a zrovnoprávnila vzťahy, ktoré boli predtým narušené. Predseda KDH si myslí, že ak sa cirkev rozhodne pre odluku od štátu, môže tak urobiť, ale predchádzať by takému rozhodnutia by mala diskusia vrcholových predstaviteľov cirkvi s premiérom či ministerstvami.
Progresívne Slovensko tvrdí, že zmluva so Svätou stolicou má prednosť pred vnútroštátnym právom a jej ustanovenia upravujú postavenie a práva len jednej náboženskej skupiny. Navrhujú prehodnotiť výhodnosť zmluvy, otvoriť verejnú diskusiu o opodstatnenosti súčasnej podoby zmluvy, hľadať „modernejší a vyváženejší“ model vzťahu štátu a cirkví a posilniť princíp náboženskej neutrality štátu podľa ústavy.
Výhrada vo svedomí je v rôznych krajinách upravená rôzne. Niektoré krajiny ju uznávajú v širokom rozsahu, zatiaľ čo iné ju obmedzujú len na určité oblasti.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa opakovane zaoberal otázkou výhrady vo svedomí. V niektorých prípadoch ESĽP vylúčil uplatňovanie výhrady vo svedomí z pod práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia.
Prečítajte si tiež: Podmienky Vatikánskej zmluvy
Súčasťou diskusie o vzťahu štátu a cirkví je aj otázka financovania cirkví. SaS chce modifikovať Vatikánsku zmluvu tak, aby neumožňovala „utajenie trestných činov z dôvodu spovedného tajomstva“. Diskusie o výnimkách zo spovedného tajomstva v trestnom konaní sa viedli vo viacerých krajinách najmä v súvislosti s trestnými činmi sexuálneho zneužívania.
V minulosti sa diskutovalo o zavedení asignačného modelu financovania cirkví, ktorý by umožnil občanom priamo poukazovať časť svojich daní cirkvi. Zatiaľ však k zavedeniu tohto modelu nedošlo.