
Tento článok sa zaoberá problematikou vdovského dôchodku v kontexte pomoci v hmotnej núdzi na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad podmienok nároku na vdovský dôchodok a spôsob, akým sa tento príjem započítava pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
Vdovský dôchodok je dávka, ktorá má zabezpečiť príjem pozostalému manželovi/manželke po smrti manžela/manželky. Je to jedna z dôchodkových dávok zo starobného poistenia, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa.
Nárok na vdovský dôchodok vzniká v prípade, ak zomretý manžel/manželka:
Okrem toho, vdova/vdovec musí spĺňať aj ďalšie podmienky:
Suma vdovského dôchodku sa určí podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vdovský dôchodok sa určuje z dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel/manželka ku dňu smrti.
Prečítajte si tiež: Nároky na vdovský dôchodok v Rakúsku
Nárok na vdovský dôchodok zaniká:
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Na účely tohto zákona sa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.
Vdovský dôchodok sa považuje za príjem v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi. To znamená, že sa započítava do celkového príjmu domácnosti pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Ak celkový príjem domácnosti, vrátane vdovského dôchodku, presahuje sumu životného minima a ďalšie nároky stanovené zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na túto pomoc nevzniká.
Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Prečítajte si tiež: Ako riešiť nízky vdovský dôchodok?
Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Ak člen domácnosti nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov, dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti. Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Od 1. januára 2025 vstúpia do platnosti viaceré významné zmeny v sociálnom poistení, ktoré ovplyvnia život tisícok poistencov na Slovensku. Zmeny sa dotknú dôchodkov, nemocenských dávok, úrazového poistenia a spôsobu platenia poistného. Medzi najzásadnejšie novinky patrí zvýšenie dôchodkov o 2,1 %, zrušenie rodičovského dôchodku, zjednodušenie administratívy pre zamestnávateľov a poskytovanie dôchodkových prognóz poistencom.
Prečítajte si tiež: Prehľad o vdovskom dôchodku z ČR