Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva: Kompletný prehľad

Dedičské právo je komplexná oblasť, v ktorej sa môže vyskytnúť množstvo neočakávaných situácií, najmä pokiaľ ide o určenie skutočného rozsahu majetku a jeho vlastníctva. Medzi ne patrí aj situácia, keď sa dedič alebo skupina dedičov domnieva, že určitá vec patrí do dedičstva po ich poručiteľovi, hoci táto vec nebola predmetom dedičského konania. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy podanie žaloby o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Úvod do problematiky žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva

Žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva, sa môže žalobca domáhať určenia, že určitá vec (napr. nehnuteľnosť) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Pre posúdenie opodstatnenosti žaloby teda nemôžu byť relevantné tie skutkové okolnosti, ktoré nastali až po smrti poručiteľa (napr. spísanie notárskeho osvedčenia, vyznačenie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, užívanie nehnuteľnosti v čase po spísaní notárskeho osvedčenia a pod.).

Právny základ žaloby

Žaloba o určenie, či vec patrí do dedičstva, je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Určovacou žalobou možno v zmysle citovaného ustanovenia žiadať, aby súd rozhodol o „určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“

Naliehavý právny záujem môže byť daný napr. tým, že ak súd vyhovie žalobe a určí, že veci, ktoré sú predmetom konania, patrili k okamihu smrti poručiteľovi, tieto sa stávajú predmetom konania o dedičstve.

Prečítajte si tiež: Dedičské konanie a mlčanie

Účastníci konania

O žalobe na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (*v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 CSP).

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).

Žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, musí smerovať voči tomu, kto je vlastníkom tejto veci. Ak ide napr. o nehnuteľnosť, žaloba smeruje proti tomu, kto je ako jej vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.

Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?

Relevantné rozhodnutia súdov

Okresný súd Kežmarok, rozsudok z 2. marca 2009, č.k. 2 C 75/2008-77: Súd určil, že nehnuteľnosť v katastrálnom území H., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné číslo X. na parcele č. X. patrí v podiele 1/2 do dedičstva po poručiteľovi M. J., ktorý zomrel X.. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove, rozsudok z 24. augusta 2010, sp. zn. 12 Co 21/2010: Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že účastníkom konania o určenie predmetu dedičstva mal byť aj syn poručiteľa M. J.; keďže účastníkom nebol, musela byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá.

Okresný súd Brezno, rozsudok z 24. júna 2014, č. k. 5 C 18/2013-160: Zamietol žalobu, ktorou žalobcovia 1/ až 9/ žiadali, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v katastrálnom území N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX., patrí v rozsahu po 1/7 do dedičstva po poručiteľoch R. zomrelom XX. Y. XXXX, Y., rod. Q., zomrelej XX. Y. XXXX, E. rod. Q., zomrelej X. H. XXXX a X., rod. Q., zomrelej X. E. XXXX. Rozhodol tak majúc za to, že rozhodnutie súdu o tom, že určitá vec patrí do dedičstva sa musí vzťahovať na všetkých dedičov po prvotnej poručiteľke M.. Stranami daného sporu ale neboli všetci jej dedičia.

Krajský súd v Banskej Bystrici, rozsudok zo 4. októbra 2017, sp. zn. 15 Co 97/2017: Potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol vzhľadom na nedostatok vecnej legitimácie. Dôvodil, že pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú dedičia v čase od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva po ňom právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a v spore o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018: Zrekapituloval závery o vymedzení okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom zdôraznil, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).

Prečítajte si tiež: O mentálnom postihnutí

Dlhy v dedičstve

Dedičstvo po poručiteľovi sa neobmedzuje len na majetok, ale zahŕňa aj jeho dlhy. Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Táto zásada sa nazýva "pro viribus hereditas". Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

Dedičia majú možnosť navrhnúť súdu, aby vyzval veriteľov na oznámenie svojich pohľadávok v určenej lehote (tzv. convocatio creditorum). Táto výzva slúži na zistenie dlhov poručiteľa a je v záujme dedičov. Jej účelom je správne zistenie výšky dlhov, čo je rozhodujúce pre posúdenie, či je dedičstvo predlžené a či je dôvod na nariadenie likvidácie.

Predlžené dedičstvo a jeho likvidácia

Pojem "predlžené dedičstvo" sa používa v prípade, keď celkové pasíva (dlhy) dedičstva prevyšujú jeho aktíva (majetok). Súd (notár ako súdny komisár) môže nariadiť likvidáciu predlženého dedičstva aj bez návrhu. Obvykle je nariadená na návrh dediča (ak mu svedčí výhrada súpisu), štátu pri odúmrte alebo veriteľa, ktorý preukázal pohľadávku.

Likvidácia dedičstva je výlučne procesný úkon, ktorého účelom je speňaženie všetkého majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov. Konečným cieľom likvidácie je rozdelenie výťažku získaného speňažením medzi veriteľov.

Premlčanie v dedičskom práve

Pre uplatnenie žaloby oprávneného dediča nie je stanovená žiadna osobitná dĺžka premlčacej doby. Preto sa tu použije všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

tags: #vec #patri #do #dedičstva #premlčanie