Mlčanie o nároku na majetok patriaci do dedičstva

Dedičské konanie je často zložitý proces, ktorý sa zavŕši dôležitým právnym aktom - dohodou medzi dedičmi o vyporiadaní dedičstva. Táto dohoda, ak ju schváli súdny komisár (notár), má zásadné spätné právne účinky ku dňu smrti poručiteľa. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy a za akých podmienok môže byť dedičská dohoda napadnutá, aké sú jej základné predpoklady, a čo môžete urobiť pre ochranu svojich dedičských práv.

Dedičstvo a dlhy

Dlhy na krku a záložné práva na dom či byt sú realitou mnohých rodín. Čo ak po zosnulom ostanú dlhy, ako s nimi môžete naložiť? Nezaplatené faktúry, úver v banke, dlhy na poistnom - to všetko si so sebou neberieme do hrobu. Ide o pohľadávky, ktoré si veritelia, banky či poisťovne veľmi často prihlasujú, ešte kým je dedičský spis na súde. Podľa notára Petra Dancziho sa dedičská vec dostane k notárovi niekedy po jednom či dvoch mesiacoch po smrti poručiteľa a už tam vidíme niektorých prihlásených veriteľov.

Predbežné zisťovanie majetku a dlhov

Následne si notár, ku ktorému sa cestou súdu dostala dedičská vec, zisťuje rozsah majetku a dlhov. Robí to v rámci predbežného šetrenia. Zisťuje od osoby, ktorá sa postarala o pohreb, aj majetok a dlhy poručiteľa. Až keď má toto všetko pozbierané, predvolá dedičov a poučuje ich o dedičskom práve a tiež o možnosti dedičstvo odmietnuť. V tomto okamihu si môžete ako dedič vypýtať mesačnú lehotu na rozmyslenie, aby ste zvážili, čo s dedičstvom. Ak ho nadobudnete, budete musieť uhradiť aj dlhy. Ak ho odmietnete, dlhom sa vyhnete. Dedič v takom prípade už z poručiteľovho majetku nezíska nič, keďže sa dedičstvo nedá odmietnuť sčasti alebo s podmienkou. Inými slovami, ak by sa neskôr objavila nejaká nehnuteľnosť, nebudete už dedičom.

Zodpovednosť dedičov za dlhy

Výška dlhov, ako aj majetok sa zisťujú k okamihu smrti. Za dlh v takejto podobe a výške zodpovedajú dedičia. Každý z nich však len do hodnoty toho, čo nadobudol v pomere k celému dedičstvu. Toto pravidlo je vyjadrením zásady, že dedenie nemá byť pre dediča rizikom. Nemôžete teda zodpovedať do väčšej hodnoty, ako je samotná cena toho, čo z dedičstva dostanete. Mali by ste tiež vedieť, že za splatenie záväzkov zosnulého zodpovedáte aj svojím vlastným, nielen zdedeným majetkom, lebo dedením dôjde k splynutiu predošlého majetku s tým zdedeným. Toto je podľa Dacziho vo verejnosti málo známe. Exekučne sa dá vymáhať dlh aj z iného majetku dediča, nielen z dedičstva poručiteľa - dlžníka.

Dedičská dohoda

Dedičská dohoda je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorým sa dedičia vzájomne dohadujú o tom, ako si rozdelia majetok a dlhy zosnulej osoby.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Základné predpoklady platnej dedičskej dohody

1. Konsenzus všetkých dedičov: Na uzavretie dedičskej dohody je kľúčový súhlas (zhodná vôľa) všetkých dedičov, či už zákonných alebo závetných, prípadne ich právnych zástupcov.
2. Komplexnosť predmetu: Dohoda musí riešiť všetok známy majetok patriaci do dedičstva, nielen jeho časť.
3. Vzťah k dlhom poručiteľa: Zákon umožňuje uzatvorenie dohody o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov, ak je dedičstvo predĺžené (hodnota majetku je nižšia ako dlhy). Takáto dohoda závisí od záujmu veriteľov a musí byť v súlade so zákonom. Vo všeobecnosti platí, že súhlas dedičov so zaradením veriteľovej pohľadávky k pasívam dedičstva nemožno vykladať ako uznanie dlhu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Súlad so zákonom a dobrými mravmi: Súdny komisár schváli dohodu len vtedy, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Je dôležité poznamenať, že ak sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) v rámci dedičského konania dohodou (napríklad medzi pozostalým manželom a dedičmi) tak, že celé BSM sa stane výlučným majetkom pozostalého manžela a do dedičstva sa nezahrnie ani tzv. "náhradová pohľadávka", rovnajúca sa výške (spravidla) jednej polovice všeobecnej hodnoty majetku patriaceho do BSM, takáto dohoda by bola absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Spornosť dlhov a ich zaradenie do pasív dedičstva

Akékoľvek "spochybnenie", "namietanie" či "popretie dlhu", jeho existencie, výšky, právneho dôvodu alebo splatnosti zo strany dediča nemožno automaticky považovať za prejudikovaný dôvod konštatovania "spornosti" a ich "samozrejmé" nezaradenie do pasív dedičstva. Súdny komisár má povinnosť preveriť, či dedičská dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Dôvody neschválenia dedičskej dohody

• Nerešpektovanie práv neopomenuteľných dedičov: Ak dohoda nerešpektuje dedičské práva neopomenuteľných dedičov (napríklad detí poručiteľa) na ich minimálny zákonný podiel z dedičstva (§ 479 Občianskeho zákonníka), súd ju neschváli. Neopomenuteľní dediči prestávajú byť účastníkmi konania, len ak sa neplatnosti závetu nedovolali.
• Neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť obsahu: Ak je dohoda neurčitá alebo nezrozumiteľná, pokiaľ ide o identifikáciu dedičov alebo majetku, mala by byť neplatná.
• Nedostatok súhlasu opatrovníckeho súdu pri maloletých: Ak je účastníkom dohody maloleté dieťa, právny úkon uzavretia dohody zástupcom maloletého dieťaťa (napr. opatrovníkom) si vyžaduje právoplatné schválenie súdom starostlivosti o maloleté deti. Bez tohto schválenia dohoda nie je perfektná a nemôže byť schválená súdnym komisárom.

Ako sa dedičská dohoda napáda?

V dedičskom konaní súd (súdny komisár) zisťuje okruh dedičov a dedičské tituly.

Spor o skutkové otázky

Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutkových okolností (napríklad spochybňuje sa pravosť podpisu na závete, prítomnosť svedkov, duševný stav poručiteľa), súdny komisár po márnom pokuse o zmier odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby si svoje právo uplatnil žalobou na súde. Dedičský súd sám v takomto prípade o neplatnosti nerozhoduje.

Platnosť závetu

Spor o pravosť závetu alebo jeho formálne náležitosti (napríklad, či bol napísaný a podpísaný vlastnou rukou, či obsahuje dátum) môže viesť k súdnemu sporu. Dátum podpísania závetu musí byť pod následkom jeho neplatnosti uvedený priamo v závete. Rovnako tak platí, že ak je holografný závet napísaný na viacerých hárkoch, stačí podpis na poslednom testamentárnom hárku, pokiaľ je súvislosť a autentickosť všetkých listov nepochybná.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Platnosť listiny o vydedení

Ak listina o vydedení spĺňa zákonné formálne náležitosti, predpokladá sa, že dôvody pre vydedenie boli splnené, a je na vydedenom, aby preukázal opak žalobou na súde.

Zavrhnutiahodné konanie

Za zavrhnutiahodné konanie, ktoré zakladá nespôsobilosť dediť, sa považuje napríklad konanie proti prejavu poručiteľovej vôle, ako je donútenie, podvod, zabránenie zriadenia závetu, úmyselné potlačenie závetu, alebo podvrhnutie či sfalšovanie poslednej vôle.

Spor o právne otázky

Ak je spor o dedičské právo výlučne právnou otázkou.

Osoby, ktoré neboli účastníkmi konania o dedičstve

Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom tohto konania, aby sa domáhal svojho práva žalobou. To neplatí, ak došlo k likvidácii dedičstva.

Oprávnený dedič

Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, než ten, kto dedičstvo nadobudol, môže sa oprávnený dedič domáhať vydania majetku od tzv. "nepravého dediča" na základe bezdôvodného obohatenia (§ 485 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Žaloba na určenie vlastníctva poručiteľa

Spor o to, či určitá vec alebo právo patrili poručiteľovi, sa v občianskom súdnom konaní typovo rieši žalobou na určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Aktívne legitimovaní sú účastníci dedičského konania, ktorí tak môžu urobiť počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení. Pasívne legitimovaní sú všetci ostatní dedičia. Ak súd rozhodne, že vec do dedičstva patrí, prejedná sa v dodatočnom dedičskom konaní. Ak poručiteľ nie je evidovaný ako vlastník vo verejnom registri, dedičský súd nemôže takúto vec pojať do súpisu majetku poručiteľa, hoci by z dokazovania zistil, že zápis je nesprávny.

Postavenie veriteľov

Postavenie veriteľa v dedičskom konaní je špecifické. Veriteľ poručiteľa je účastníkom konania až po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak k vyrovnaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, dedičia zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo. Ak je dedičstvo predĺžené (pasíva prevyšujú aktíva), súdny komisár môže nariadiť likvidáciu dedičstva.

Kto môže navrhnúť likvidáciu?

Návrh na likvidáciu môže podať ktorýkoľvek z dedičov, štát (ak dedičstvo pripadlo ako odúmrť), prípadne aj veriteľ (hoci legislatíva sa tejto otázke vyhýba).

Ako prebieha likvidácia?

Súdny komisár (notár) vykonáva úkony pri speňažení majetku poručiteľa vo vlastnom mene. Speňažovanie môže prebiehať formou dražby (dobrovoľnej alebo exekučnej) alebo priamym predajom. Pri speňažovaní je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výťažok. Pri speňažovaní poľnohospodárskeho pozemku priamym predajom by mal notár postupovať v súlade so zákonom o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, zatiaľ čo pri dražbe sa tomuto postupu vyhne.

Zánik pohľadávok

Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. To znamená, že ak po likvidácii zostanú dlhy, dedičia za ne už nezodpovedajú. Ak sa však objaví ďalší majetok poručiteľa, rozdelí sa veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok.

Vydanie majetku nepravým dedičom

Nepravý dedič je povinný vydať majetok a jeho úžitky (napríklad výnosy z nájmu, úroky z vkladov).

Premlčacia doba

Pre žalobu o peňažnú náhradu voči nepravému dedičovi, ak bola vec nadobudnutá treťou osobou v dobrej viere, platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Prihlásenie poručiteľovej pohľadávky do dedičstva veriteľom a ani jej zaradenie do pasív dedičstva nie sú výkonom práva v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôžu teda zabrániť premlčaniu práva veriteľa.

Kedy môžete napadnúť dedičskú dohodu?

Áno, je to možné, ale okolnosti sú obmedzené. Ak bol váš súhlas vynútený, daný v omyle, podvodom, alebo ak dohoda protirečí dobrým mravom či zákonu (napr. nerešpektuje práva maloletého dediča alebo neopomenuteľných dedičov), môžete ju napadnúť. Ak je dedičská dohoda vyhlásená za neplatnú, súd rozhodne o vydaní majetku oprávneným dedičom. V zásade sa pristúpi k novému prejednaniu dedičstva alebo sa majetok vydá tomu, kto je skutočným dedičom na základe zákona alebo platného závetu. Ak sa domáhate vydania majetku od "nepravého dediča", všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Táto doba začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým je dedičské konanie skončené.

Povinnosť notára

Áno, notár ako súdny komisár má povinnosť dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváliť, ak zistí, že táto dohoda odporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Trestnoprávne aspekty dedičského konania

S páchaním majetkovej trestnej činnosti bojuje polícia Slovenskej republiky denno-denne. Špecifickým príkladom páchateľov majetkovej trestnej činnosti sú dedičia, prípadne iné osoby zasahujúce do dedičského konania. Ide o situácie verejnosti nie moc známe, nakoľko dedičské konanie je neverejným konaním, ľudia sa ho zúčastňujú zriedka najmä pri smrti blízkej osoby. Je spojené s citovými emóciami ale predovšetkým s majetkoprávnou povahou, keďže predmetom konania je „rozdelenie“ majetku poručiteľa medzi dedičov.

Dedenie a jeho právne aspekty

So vznikom dedičského práva sa spája rozhodujúca skutočnosť a to je smrť fyzickej osoby (ďalej v texte poručiteľ). Ide o dôležitú právnu skutočnosť, s ktorou právo spája vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov týkajúcich sa poručiteľa a jeho majetku. Akým spôsobom práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na dedičov upravuje dedičské právo hmotné v siedmej časti Občianskeho zákonníka. Pojem dedenie znamená prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty - dedičov, veriteľov, štát alebo osoby, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb. Dedenie spočíva na princípe prechodu majetku, majetkových práv a povinnosti poručiteľa na jeho právnych nástupcov priamo zo zákona už okamihom smrti poručiteľa. K prechodu nie je potrebný žiadny právny akt zo strany dediča, ide o takzvaný delačný princíp. Avšak štát určitým spôsobom zasahuje do nadobudnutia dedičstva princípom úradnej ingerencie, ktorá znamená, potrebu úradného potvrdenia o tom, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu, najmä v prípade ak je dedičov viac. Dedičské právo napomáha zachovaniu majetkových hodnôt poručiteľa pre jeho právnych nástupcov.

Nadobudnutie dedičstva

Ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. K tomu sa pripája potvrdenie dedičstva zo strany štátu, ktorý má účinok ku dňu smrti poručiteľa. Predmetom dedenia je všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patrí poručiteľovi. Dedičia majú dedičské právo, ide o majetkové právo, ktoré má absolútnu povahu a pôsobí erga omnes-voči všetkým. Majetok poručiteľa môže prejsť na dedičov ako celok. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia stávajú spoluvlastníkmi celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov. Vyporiadanie jednotlivých častí dedičstva vykoná až notár-súdny komisár v konaní o dedičstve. Hovoríme o takzvanej generálnej sukcesii. Na druhej strane poznáme aj situáciu, kedy poručiteľ zanechá závet, v ktorom určí konkrétnu vec alebo právo, ktoré majú dedičia nadobudnúť. V tomto prípade ide o singulárnu sukcesiu, nakoľko dedič vstupuje do konkrétneho práva a nie do majetku ako celku.

Postavenie dedičov do prejednania dedičstva

Dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov a až právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto a v akom podiele dedičstvo nadobudol. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak ako sme už vyššie uviedli, sa zachováva účasť štátu. Len čo súd zistí, že došlo k úmrtiu fyzickej osoby začne konanie o dedičstve a z úradnej povinnosti dedičstvo prejedná a rozhodne o ňom. Končí sa vydaním rozhodnutia, ktorým sa potvrdí, na ktorého dediča prešiel majetok a v akom rozsahu. Spolu s majetkom prechádzajú aj dlhy poručiteľa. Dedičstvo toho, kto nadobúda majetok poručiteľa, musí byť kvalifikovaným spôsobom zistené a súdnym rozhodnutím potvrdené. Súd aj bez návrhu začne konanie o dedičstve a poverí notára vykonaním jednotlivých úkonov. Notár vystupuje ako súdny komisár a rozhodnutia notára sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. V rámci konania o dedičstve notár zisťuje okruh dedičov, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení, rozsah majetku poručiteľa a rozsah dlhov poručiteľa. Dedičské konanie je neverejné a preto informácie, akým spôsobom notár pri prejednaní dedičstva postupuje, nie je verejnosti moc známe.

Priebeh dedičského konania

Rozhodujúcim okamihom je deň smrti. O úmrtí osoby vydá príslušná matrika úmrtný list, ktorý zašle okrem iných inštitúcií príslušnému Okresnému súdu. Okresný súd založí súdny spis, vydá Uznesenie o začatí dedičského konania spolu s poverením, v ktorom uvedenie meno notára, ktorý bude viesť dedičské konanie. Celý postup upravuje Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Kým notár reálne dostane do rúk dedičský spis prejde niekoľko dní. Po obdržaní spisu zo súdu notár „vloží“ poručiteľa, na základe informácie z úmrtného listu do Centrálneho informačného systému (ďalej len CIS) vedeného Notárskou komorou, ktorý je elektronicky prepojený napr. so systémom bánk, katastrom nehnuteľnosti, zdravotnou, sociálnou poisťovňou a inými inštitúciami. Vložením poručiteľoveho rodného čísla a iných údajov do systému CIS sa automaticky odošle žiadosť o zistenie obsahu majetku poručiteľa. Niekedy tento časový úsek býva napr. 10-15 dní. Zostatky na účtoch bývajú rozdielne ku dňu smrti a ku dňu podania žiadosti, nakoľko dochádza k finančným operáciám banky, napr. poplatky za vedenie účtu, ale ďalším faktorom býva, že dedičia alebo jeden z dedičov vyberie finančné prostriedky z účtu hneď po smrti poručiteľa. Sú dedičia na takého konanie oprávnení? Tejto otázke sa budeme venovať nižšie. Notár ako súdny komisár zistí majetok poručiteľa, dlhy poručiteľa a preskúma dedičské práva dedičov-určuje okruh dedičov (zákonných/závetných).

Predbežné vyšetrenie

Medzi prvotné úkony súdneho komisára patrí predbežné vyšetrenie, na ktoré notár predvolá osobu uvedenú v úmrtnom liste, s ktorou spisuje zápisnicu, kde sa uvádzajú údaje o poručiteľovi, jeho príbuzných (manželka, deti, rodičia, súrodenci a iné.) a údaje o majetku a o tom, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení. Konanie o dedičstve sa môže skončiť rôznymi spôsobmi napr: Ak je jeden dedič notár-súdny komisár potvrdí, že nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov viac, zákon uprednostňuje, aby sa medzi sebou samy dohodli o vyporiadaní dedičstva, ak sa dedičia medzi sebou nedohodnú, vyporiadanie dedičstva vykoná notár, pričom sa nemôže odchýliť od veľkosti dedičských podielov vyplývajúcich zo zákona alebo zo závetu. Tak ako sme vyššie uviedli, jedným z prvotných úkonov notára, ako súdneho komisára, je zistenie okruhu dedičov a súpis majetku poručiteľa. Okruh dedičov zisťuje notár na základe informácie z centrálneho registra fyzických osob, rodných listov predložených účastníkmi, v prípade zákonného dedenia a závetu, ak poručiteľ zanechal závet. Na tomto mieste by sme uviedli, že Register fyzických osôb tvoria ľudia a zápisy sa môžu odlišovať od reality. Často sa stáva, že poručiteľ mal 5 detí, ale register fyzických osôb podal informáciu iba o troch deťoch. V takom prípade notár žiada o predloženie rodných listov od osôb, ktoré tvrdia, že sú dedičmi poručiteľa. Dedičské konanie je zaradené ako mimosporové konanie, nakoľko dochádza k prechodu vlastníckych práv a povinností zo zákona a v prípade sporu notár účastníkov odkazuje na podanie žaloby.

Spory a nezákonné konania

Na druhej strane s dedičským konaním sú spojené viaceré spory, najmä medzi dedičmi o majetok poručiteľa a s tým spojené aj nezákonné konania týchto osôb spojené veľa krát s cieľom zisku, respektíve nadobudnutia väčšej časti majetku na úkor iných dedičov, avšak bez vzájomnej dohody. Ide najmä o situácie spojené so stanovením okruhu dedičov alebo rozsahu majetku poručiteľa.

Dispozičné úkony dedičov počas konania

Počas dedičského konania v zmysle § 201 Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. Uvedené ustanovenie upravuje dispozičné a iné úkony dedičov, počas konania o dedičstve. Dedičia síce nadobúdajú dedičstvo momentom smrti poručiteľa a od tohto dňa sú oprávnení vykonávať majetkové práva spojené s dedičstvom, avšak výkon týchto práv je obmedzený a to do výšky svojich dedičských podielov. Podiel dediča na spoločných právach a povinnostiach zodpovedá jeho dedičskému podielu. Na druhej strane je výkon týchto práv obmedzený a podmienený súhlasom súdu-notára a to v prípadoch, kedy nejde o obvyklé hospodárenie. Notár ma diskreačnú právomoc, čo znamená, že súhlas môže ale aj nemusí udeliť.

Falošný závet

V praxi môže nastať situácia, že pri prvotných úkonoch je zistené, že poručiteľ nezanechal závet. To znamená, že notár nenašiel závet registrovaný v Centrálnom registri závetov a ani mu nebol predložený závet, ktorý by napísal/podpísal poručiteľ. Povolaní k dedičskému konaniu budú iba dedičia zo zákona, ktorých okruh stanoví notár. Následne sa počas konania objaví osoba, ktorá tvrdí, že poručiteľ zanechal závet napísaný vlastnou rukou a všetok majetok odkázal danej osobe. Súdny komisár môže predložený závet posúdiť ako platný alebo ako neplatný, prípadne jeho neplatnosť môžu namietať zákonní dedičia. V prípadne, ak má notár alebo iný dedič pochybnosti o tom, či závet napísal poručiteľ, môže podať podnet na orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie z trestného činu podvodu. Závet napísaný v inej forme, ako notárskej zápisnice, sa nepovažuje za verejnú listinu a preto nemôžeme hovoriť o trestnom čine falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny podľa § 352 TZ, ale osoba, ktorá predkladá závet, o ktorom vie, že je falošný za účelom získania celého majetku poručiteľa alebo časti, ktorá by jej inak nepatrila sa dopúšťa trestného činu podvodu podľa § 221 TZ „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ Podľa výšky spôsobenej škody by sa odvíjala trestná sadzba a trestná zodpovednosť páchateľa.

Uvedenie do omylu a trestný čin podvodu

Zákonný znak trestného činu podvodu spočívajúci v „uvedení iného do omylu" alebo vo „využití omylu iného" môže naplniť aj páchateľ, ktorý v konaní o dedičstve úmyselne uvedie nepravdivé údaje o tom, že je dedičom, alebo o výške dedičského nároku, a to s cieľom obohatiť sa z majetku poručiteľa na škodu iného (skutočného) dediča. Obdobná situácia môže nastať aj v prípade, ak súdu nie sú známy všetci dedičia. Napríklad z dôvodu, že ich poručiteľ nemal uvedených ako deti v registri obyvateľov. V dedičskom konaní aj práve pre takéto situácie sa ako jeden z prvých úkonov vykonáva tzv. predbežné vyšetrenie. Môže nastať situácia, kedy osoba, s ktorou sa vedie predbežné vyšetrenie zámerne opomenie iného dediča za účelom, aby získala čo najvyšší finančný prospech (podiel na dedičstve). Aj takéto konanie zakladá trestnoprávnu zodpovednosť trestného činu podvodu, nakoľko ide taktiež o úmyselné konanie osoby, ktorá zatajuje súdu skutočnosti, ktoré sú jej známe, uvádza súd do omylu za účelom dosiahnutia vlastného obohatenia, avšak na škodu iného dediča.

#

tags: #premlcanie #nároku #že #vec #patrí #do