Vecné bremeno pri výstavbe domu: Podmienky a možnosti

Tento článok sa zaoberá podmienkami a možnosťami zriadenia vecného bremena pri výstavbe domu, najmä v situáciách, keď prístup k domu vedie cez cudzí pozemok.

Prístup k domu cez cudzí pozemok a vecné bremeno

Ak jediný prístup k domu vedie cez súkromné pozemky a nie je zriadené vecné bremeno, Občiansky zákonník pamätá na situáciu tzv. nevyhnutnej cesty.

Zákonná možnosť zriadenia vecného bremena súdom - nevyhnutná cesta

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ) môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Toto právo má však prísne podmienky.

Podmienky pre zriadenie nevyhnutnej cesty

  1. Vlastníctvo stavby: Navrhovateľ musí byť vlastníkom stavby (domu), ku ktorej žiada prístup.
  2. Odlišné osoby vlastníka stavby a pozemku: Žiadateľ nesmie byť zároveň vlastníkom pozemku, cez ktorý má cesta viesť. Musí ísť o susedný alebo inak priľahlý pozemok vo vlastníctve cudzej osoby.
  3. Neexistencia inej možnosti: Prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Táto podmienka je kľúčová - súd nezriadi vecné bremeno, ak žiadateľ už má alebo môže mať prístup iným spôsobom. Ak existuje akákoľvek reálna alternatíva, hoci menej pohodlná alebo drahšia, súdy spravidla návrh na nevyhnutnú cestu zamietnu.
  4. Primeranosť zásahu: Súd pri rozhodovaní zvažuje aj pomer zásahu do vlastníckeho práva povinného (suseda). Právo cesty je významným obmedzením jeho pozemku - mal by byť zasiahnutý čo najmenej. Súd zváži trasu cesty tak, aby suseda obmedzila čo najmenej (napr. vedie po okraji pozemku, využíva existujúci chodník a pod.).
  5. Náhrada: Zákon tiež určuje, že nevyhnutná cesta sa zriaďuje za náhradu, t.j. žiadateľ musí poskytnúť vlastníkovi dotknutého pozemku primeranú odplatu (finančnú náhradu) za zriadenie vecného bremena. Výška tejto náhrady sa určuje individuálne, s prihliadnutím na rozsah obmedzenia vlastníckeho práva a hodnotu dotknutého pozemku.

Proces zriadenia vecného bremena súdom

  1. Žaloba: Vlastník domu podáva na príslušný okresný súd žalobu o zriadenie vecného bremena - práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ.
  2. Obsah žaloby: V žalobe musí opísať situáciu, preukázať vyššie uvedené podmienky (listom vlastníctva, katastrálnou mapou, fotodokumentáciou terénu atď.) a navrhnúť konkrétnu trasu cesty cez susedný pozemok.
  3. Znalecký posudok: Súd obvykle prizve znalca (geodeta), aby navrhol optimálne umiestnenie a rozsah vecného bremena.
  4. Rozhodnutie súdu: Ak sú splnené podmienky nevyhnutnej cesty, súd rozsudkom zriadi vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, opíše jeho rozsah (šírka cesty, úsek cez parcely) a stanoví povinnosť navrhovateľa zaplatiť náhradu vlastníkovi zaťaženého pozemku. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena je konštitutívnym rozhodnutím.

Verejne prístupná účelová komunikácia

V praxi často vzniká otázka, či dlhodobo využívaná cesta cez súkromný pozemok nie je už verejnou komunikáciou. Slovenské právo pozná kategóriu verejne prístupnej účelovej komunikácie. Ak určitá cesta na súkromnom pozemku slúži verejnosti alebo aspoň širšiemu okruhu užívateľov na prístup (napr. k viacerým domom) a vlastník pozemku ju dlhodobo umožňoval využívať bez obmedzenia, môže taká komunikácia nadobudnúť charakter verejnej účelovej cesty. Už cestný zákon č. 135/1961 Zb. stanovoval, že pozemné komunikácie sa delia aj na účelové cesty; pokiaľ ide o účelové cesty verejne prístupné, vzťahuje sa na ne tzv. všeobecné užívanie komunikácií. To znamená, že vlastník pozemku, na ktorom je zriadená cesta, nesmie brániť jej obvyklému užívaniu verejnosťou.

Pre posúdenie, či konkrétny chodník alebo príjazd je verejnou účelovou komunikáciou, sú rozhodujúce fakty:

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

  • Je cesta stavebne zriadená ako cesta (spevnený povrch, pravidelné využívanie vozidlami či pešími)?
  • Vedie k viacerým nehnuteľnostiam alebo do verejného priestoru?

Ak áno, môže mať štatút cesty, ktorá síce nie je v správe obce, ale právne je komunikáciou s všeobecným užívaním. Vlastník takého pozemku nemôže svojvoľne uzavrieť alebo zatarasiť cestu tak, aby znemožnil prístup iným, pokiaľ táto cesta slúži ako jediný prístup k nehnuteľnostiam. V takom prípade má cesta de facto verejnoprávnu ochranu: obec ani vlastník nesmú svojvoľne cestu zrušiť alebo zneprístupniť bez náhrady iného prístupu.

Pokiaľ by sa sused pokúsil zablokovať takúto verejne prístupnú cestu (napr. postavením oplotenia cez existujúci chodník), dotknuté osoby sa môžu obrátiť na cestný správny orgán (obec alebo okresný úrad, odbor dopravy) so žiadosťou o prešetrenie. Neoprávnené zatarasenie verejnej cesty môže byť priestupkom.

Možnosti zabezpečenia prístupu

Máte dve paralelné možnosti, ako zabezpečiť oficiálny prístup:

  1. Súdnym zriadením vecného bremena práva cesty (civilná cesta, vhodné ak ide o prístup výhradne k Vášmu domu).
  2. Využiť verejnoprávnu ochranu účelovej komunikácie, ak tá cesta objektívne má charakter verejného prístupu (vhodné ak cestu používajú viaceré subjekty alebo má povahu ulice).

Tieto prístupy sa nevylučujú.

Prístupová cesta cez susedove pozemky

Pokiaľ prístupová cesta stále vedie cez susedove pozemky (a zatiaľ nemáte zriadené vecné bremeno ani inú dohodu), sused je formálne v práve, ak Vám chce vstup cez svoj pozemok zakázať. Ak tá „cesta“ je celá jeho, stále platí, že Vy na ňu nemáte bez jeho dovolenia alebo bez vecného bremena právny nárok. Ak by však uvedená prístupová cesta spĺňala znaky verejnej účelovej komunikácie (ako bolo rozobrané vyššie), sused by ju nemohol právne uzavrieť bez povolenia príslušných úradov. To by ste mohli namietať ako obhajobu, že prístup blokuje protiprávne.

Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena

Úloha obce pri riešení prístupovej cesty

Povinnosť obce aktívne vyriešiť takýto problém nie je výslovne stanovená - prístupová cesta k súkromnej nehnuteľnosti je primárne vecou vlastníckych vzťahov medzi súkromnými osobami.

Stavebné konanie

Podľa stavebných predpisov (stavebný zákon a súvisiace vyhlášky) každá nová stavba musí mať zabezpečený prístup z cesty, miestnej komunikácie alebo aspoň z verejne prístupnej účelovej komunikácie. Stavebný úrad (často na obecnom úrade) pri kolaudácii overuje, či je prístup vyriešený. Ak nie je, nemal by stavbu povoliť alebo by mal vyžadovať napr. vecné bremeno. Obec tu má skôr kontrolnú úlohu - do budúcna by nemala dopustiť využívanie stavby bez prístupu.

Cestná správa a údržba

Obec je cestným správnym orgánom pre miestne a účelové cesty na svojom území. Ak je táto prístupová cesta fakticky využívaná verejnosťou, obec môže posúdiť, či ju nezaradí do siete miestnych komunikácií. To by znamenalo odkúpenie alebo vyvlastnenie pozemku pod cestou a zriadenie oficiálnej obecnej cesty. Obec však spravidla k vyvlastneniu pristupuje len vo vyššom verejnom záujme (napr. prístup k viacerým domom alebo celým obývaným lokalitám).

Verejne prístupná účelová komunikácia

Ako už bolo uvedené, ak cesta spĺňa znaky verejnej účelovej komunikácie, obec by mala dbať, aby zostala priechodná. Obec síce nemá povinnosť automaticky legalizovať každú vyšliapanú cestičku, ale pokiaľ ide o etablovanú prístupovú cestu k obydliam, môže vyvinúť aktivitu. Napríklad môže s vlastníkom rokovať o odkúpení alebo zriadení nájmu/predkupného práva na pozemok pod cestou. Tiež môže formálne označiť cestu za verejne prístupnú účelovú komunikáciu (napr. osadením dopravnej značky „súkromný pozemok - prejazd povolený“) na základe súhlasu vlastníka.

Bezpečnosť a obecné zastupiteľstvo

Ak by hrozilo, že obyvatelia domu nebudú mať žiadny prístup (napr. kvôli blokáde), obec zo zásady musí zabezpečiť, aby sa k nim dostali záchranné zložky, smetiari a pod. Obec má záujem a čiastočne aj právnu povinnosť dohliadať na dostupnosť komunikácií, ale pri už postavených domoch bez prístupu nemá priamu zákonnú povinnosť vyriešiť to na svoje náklady. Očakáva sa skôr spolupráca súkromných strán. Obec môže pôsobiť ako mediátor - napríklad zvolať stretnutie so susedom, navrhnúť kompromis (napr. obec opraví cestu, sused ju nechá verejne užívať). Ak cesta slúži viacerým občanom, politicky aj prakticky je obec motivovaná nájsť riešenie.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri vecnom bremene inžinierskych sietí?

Vecné bremeno: Všeobecné informácie

Vecné bremená sú zásahom do vlastníckych práv, preto súd ako príslušný orgán môže síce zriadiť vecné bremeno, ale len vo výnimočných zákonom presne určených prípadoch. Občiansky zákonník rozpoznáva 3 zákonné možnosti kedy môže súd rozhodnúť o zriadení vecného bremena:

  1. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka: Riešenie prípadov neoprávnených stavieb, keď vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku na ktorom stavba stojí. Predstavuje možnosť zriadenia vecného bremena na výkon vlastníckeho práva k stavbe zriadenej na cudzom pozemku.
  2. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
  3. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka: Umožňuje rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno na výkon práva vlastníka stavby, a to výhradne na jeho návrh. Súd je oprávnený zriadiť vecné bremeno zabezpečujúce prístup k stavbe (právo cesty cez priľahlý pozemok), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Vznik vecného bremena

V zmysle ustanovenia 151 o Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platí, že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Vecné bremená patria do skupiny vecných práv k cudzím veciam a obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že ten je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti pôsobia in rem a prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Ak zomrie vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, zaťažuje rovnaké vecné bremeno aj jeho dediča; to isté platí aj pri prevode zaťaženej nehnuteľnosti. Vecné bremená slúžia na to, aby oprávnený z vecného bremena mohol účelnejšie a prospešnejšie využívať svoju nehnuteľnosť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vecné bremená zaťažujú najčastejšie pozemky. Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané, pôsobia in personam. Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť v nej, právo na zaopatrovanie určitým vecným alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a pod. Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu. Predmetom vecných bremien môžu byť iba nehnuteľnosti, t. j. pozemky a stavby. Vecné bremena sa môžu týkať bytov a nebytových priestorov, ktoré síce nie sú nehnuteľnosťami, ale vzťahuje sa na ne právny režim nehnuteľností. Pokiaľ ide o byty a nebytové priestory, je potrebné vecné bremená, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľnosti, odlíšiť od užívacieho vzťahu, ktorý vzniká na základe nájomnej zmluvy. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jej vlastníka. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. OZ pre zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej len „zmluva“) výslovne vyžaduje písomnú formu. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť. V zmluve treba dostatočne presne vymedziť rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena. Zo zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, či ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti alebo či ide o osobné vecné bremeno vzťahujúce sa na konkrétnu osobu. Ak nie je doba trvania vecného bremena v zmluve uvedená, platí nevyvrátiteľná domnienka, že vecné bremeno trvá bez časového obmedzenia, t. j. neprestajne až do doby, kým zanikne. Vecné bremeno je možné zriadiť aj závetom ako jednostranným právnym úkonom poručiteľa, právne následky ktorého nastanú až po jeho smrti. Poručiteľ tak môže závetom napr. jednému dedičovi odkázať rodinný dom a súčasne pre niekoho iného zriadiť doživotné užívacie právo k jednej miestnosti v tomto rodinnom dome. Závet, ktorým sa zriaďuje vecné bremeno, musí spĺňať všetky zákonné obsahové a formálne náležitosti. Vecné bremeno založené závetom vzniká okamihom smrti poručiteľa. Dedičské konanie smeruje iba k určeniu povinného a oprávneného subjektu. Takto nadobudnuté vecné bremeno sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom. V prípade zriadenia vecného bremena na základe závetu sa nejedná o podmienku pripojenú k závetu, ktorá je podľa OZ neplatná. Z uvedeného je zrejmé, že poručiteľ môže závetom zriadiť vecné bremeno aj v prospech tretej osoby t. j. osoby, ktorá nie je dedičom. Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe schválenej dedičskej dohody. Ide o prípad, keď poručiteľ pre prípad svojej smrti vecné bremeno závetom nezriadil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právna úprava neumožňuje, aby sa v dedičskej dohode zriadilo vecné bremeno v prospech tretej osoby, t. j. osoby ktorá nebola účastníkom konania o dedičstve. Dedičskú dohodu musí schváliť súd. Na platnosť dohody sa vyžadujú tie isté podmienky a náležitosti ako pri zriadení vecného bremena zmluvou.

Zánik vecného bremena

Aj zánik vecných bremien má svoje špecifiká, o ktorých hovorí § 151p Občiansky zákonník nasledovným spôsobom:

  • Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
  • Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
  • Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
  • Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Typy vecných bremien

Ďalšou dôležitou zložkou vecného bremena je to, či je zriadené v prospech konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby - vtedy hovoríme o vecnom bremene ‚‚In personam‘‘. Ak bolo zriadené v prospech nehnuteľnosti - vtedy hovoríme o ‚‚In rem‘‘. Vecné bremeno ‚‚In personam‘‘, napríklad doživotné užívanie nehnuteľnosti, priznáva právo osobe bez toho, aby bola vlastnícky viazaná k predmetnej nehnuteľnosti. Toto bremeno platí iba pre danú osobu a zaniká buď smrťou tejto fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Môže tiež zaniknúť dohodou medzi osobami z vecného bremena oprávnenou a povinnou. Čo sa týka vecných bremien typu ‚‚In rem‘‘, tak tieto, keďže sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, oprávňujú a zaväzujú každého vlastníka. Ak sa vlastníctvo zmení, napríklad danú nehnuteľnosť kúpite, tak toto vecné bremeno prejde na vás ako nadobúdateľa nehnuteľnosti, keďže je ním táto nehnuteľnosť zaťažená. Použitie termínu ‚‚In rem‘‘ vo výsledku teda zabezpečuje, že práva a povinnosti na základe uloženého vecného bremena budú platiť pre všetkých vlastníkov nehnuteľnosti a nezávisle na ich zmene.

Doživotné právo užívania

Toto vecné bremeno sa zriaďuje „In personam“ a oprávňuje osobu, v ktorej prospech bolo toto vecné bremeno zriadené, bezplatne užívať predmetnú nehnuteľnosť, pričom vlastníka zaväzuje strpieť užívanie nehnuteľnosti touto osobou v dohodnutom rozsahu. Náklady, ktoré sa viažu k nehnuteľnosti (napr. platba za byt), znáša osoba oprávnená týmto vecným bremenom, ale ak nehnuteľnosť užíva aj jej vlastník, náklady si rozdelia podľa miery spolunažívania.

Predkupné právo

Predkupné právo definuje Občiansky zákonník v § 140 a ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve ho nájdete v § 602 až § 606. V skratke ale hovorí o tom, že ak sa nehnuteľnosť prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo s výnimkou situácie, kedy by šlo o prevod blízkej osobe. Tú zákon definuje v § 116 Občianskeho zákonníka. Zároveň, ak sa spoluvlastníci na výkone predkupného práva nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Právo prejazdu a prechodu

Ako už bolo vysvetlené vyššie, toto právo zaväzuje vlastníka pozemku strpieť prechod cez pozemok osobou, ktorá je z vecného bremena oprávnená, aby sa napríklad táto osoba mohla dostať k svojej nehnuteľnosti. Ak by ste zriaďovali takéto vecné bremeno, je treba dať pozor, aby bolo zapísané ‚‚In rem‘‘, teda na nehnuteľnosť, inak sa môže stať, že po smrti osoby, na ktorú by sa viazalo, by sa opäť musel zápis tohto vecného bremena riešiť, keďže by zaniklo. Zriadiť takéto vecné bremeno môže aj súd.

Vecné bremeno uloženia inžinierských sietí

Ide o bremeno, ktoré je potrebné zriadiť v prípade vodovodnej, elektrickej, kanalizačnej alebo plynovej prípojky. Zriaďuje ho osoba povinná z vecného bremena (čiže majiteľ nehnuteľnosti) a slúži napríklad preto, aby bolo možné na týchto inžinierskych sieťach vykonať údržbu. Môžete ho nájsť na liste vlastníctva napríklad na parcelách, kde leží cesta.

Právo vstupu

Existuje aj takzvané právo vstupu, čo samo o sebe nie je vecným bremenom, ale je dobré ho poznať. Občiansky zákonník v § 127 ods. 3 hovorí: „Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.“ Z toho vyplýva, že vstup na svoj pozemok musíte umožniť susedovi v prípade, že na tomto pozemku chce sused vykonať nevyhnutnú údržbu alebo pozemok obhospodáriť. Vstup musí byť umožnený aj osobe, ktorá je vlastníkom na údržbu alebo obhospodárenie poverená.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy (vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena) je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ) inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods. Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

#

tags: #vecne #bremeno #pri #vystavbe #domu #podmienky

Ďalšie články