Vecné bremeno: Podmienky rozhodnutia v konaní o neoprávnenej stavbe

Tento článok sa zaoberá problematikou vecných bremien, ich vznikom a podmienkami ukladania v kontexte neoprávnených stavieb. Skúma rôzne aspekty vecných bremien, vrátane ich právnej úpravy, spôsobov vzniku, zániku a ich vplyvu na vlastnícke práva.

Úvod do vecných bremien

Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo inej nehnuteľnosti. Toto obmedzenie spočíva v povinnosti vlastníka niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená sú upravené v Občianskom zákonníku a ich cieľom je zabezpečiť, aby sa vlastnícke práva vykonávali v súlade so záujmami iných osôb a spoločnosti.

Právna úprava vecných bremien

Právna úprava vecných bremien je obsiahnutá v ustanoveniach § 127 a nasl. a § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 123 OZ platí, že "vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním." Avšak toto právo nie je absolútne a je obmedzené právami iných osôb, vrátane práv vyplývajúcich z vecných bremien.

Susedské práva

Dôležitým aspektom sú susedské práva, ktoré upravuje § 127 Občianskeho zákonníka. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, ak to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda, ten, kto ju spôsobil, je povinný ju nahradiť.

Vecné bremená a Občiansky zákonník

§ 151n a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú vecné bremená. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zmluva o práve prechodu resp. R 28/1986: "Ak sa vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku, vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Ak je však rozsah vecného bremena vzťahujúceho sa k časti pozemku vymedzený v listine o právnom úkone slovne celkom určito, nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 OZ sama skutočnosť, že nebol vyhotovený geom. NS SR, spis.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

Vznik vecných bremien

Vecné bremená môžu vznikať rôznymi spôsobmi:

• Zmluvou: Najčastejším spôsobom vzniku vecného bremena je písomná zmluva medzi vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti a osobou, v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje. Pre vznik vecného bremena je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
• Závetom: Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve.
• Rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu: Súd môže zriadiť vecné bremeno napríklad pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo v konaní o neoprávnenej stavbe.
• Zo zákona: Niektoré vecné bremená vznikajú priamo zo zákona, napríklad v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákonom o energetike alebo zákonom o cestnej doprave.
• Vydržaním: Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa môže vydržať, ak sa po dobu desiatich rokov nevykonávalo.

Vecné bremeno rozhodnutím súdu

Podľa Občianskeho zákonníka, ak nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. To znamená, že ak prístup k vášmu pozemku na postavenie rekreačnej chatky nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, máte možnosť predložiť návrh na súde na zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok.

Vecné bremeno a neoprávnená stavba

Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov (§ 153 ods. 2 O. s. p., resp. § 216 ods. 2 C. s. p.). Za účelom vyporiadania právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom ust. § 135c Občianskeho zákonníka uvádza možnosti, ktoré podľa zákonodarcu budú spravidla prichádzať do úvahy pri vyporiadaní. Nejde však o výpočet taxatívny, ale demonštratívny. Podľa odvolacieho súdu napadnutím rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku prvom, k

Možnosti vyporiadania neoprávnenej stavby

V prípade neoprávnenej stavby na cudzom pozemku má vlastník pozemku niekoľko možností, ako sa s neoprávneným stavebníkom vyporiadať:

• Žaloba o odstránenie stavby: Vlastník pozemku môže žiadať, aby neoprávnený stavebník stavbu odstránil na vlastné náklady.
• Žaloba o prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku: Ak s tým vlastník pozemku súhlasí, súd môže rozhodnúť, že sa stavba prikáže do jeho vlastníctva za náhradu.
• Zriadenie vecného bremena: Súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena, ktoré umožní neoprávnenému stavebníkovi užívať pozemok pod stavbou.

Podmienky pre zriadenie vecného bremena v konaní o neoprávnenej stavbe

Pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena v konaní o neoprávnenej stavbe súd zohľadňuje rôzne okolnosti, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena

• Účelnosť odstránenia stavby: Súd posudzuje, či by odstránenie stavby bolo hospodársky účelné a či by neviedlo k urovnaniu napätia medzi susedmi.
• Záujem vlastníka pozemku o vlastníctvo stavby: Súd zohľadňuje, či má vlastník pozemku záujem o nadobudnutie vlastníctva stavby.
• Dobromyseľnosť stavebníka: Ak bol stavebník v dobrej viere, že má právo stavať na pozemku, súd to zohľadní pri rozhodovaní.

Príklad z praxe

Napadnutým rozsudkom okresný súd zriadil vecné bremeno k časti nehnuteľnosti žalobkyne parcela KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P., graficky vymedzenej geometrickým plánom Ing. V. H. č. 266/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, v rozsahu novovytvorenej parcely KN-C č. 1834/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2 v prospech vlastníkov susedných nehnuteľností, rodinného domu č. XXXX stojaceho na pozemku parcele KN-C č. 1836 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, evidovaného na LV č. XXXX k. ú. P., pozemku parcela KN-C č. 1832/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, pozemku parcela KN-C č. 1835 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, pozemku parcela KN-C č. 1836 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, pozemku parcela KN-C č. 1837 - trvalý trávnatý porast o výmere 165 m2, evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. P. oproti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni za zriadenie vecného bremena sumu 700,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) s tým, že vecné bremeno vo vymedzenej časti bude zaťažovať vlastníka pozemku KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvoria, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. P. „toho času žalobkyňu“, trpieť na uvedenom pozemku vecné bremeno - odkvap garáže, zastavanú časť garáže bez súpisného čísla v rozsahu 7 m2, vymedzených geometrickým plánom Ing. H. č. 266/2018 zo dňa 19.11.2018 ako novovytvorená parcela KN-C č. 1834/4, trpieť právo vstupu na sporný pozemok za účelom údržby garáže, strechy garáže, opravy, odstránenia snehu a iných nevyhnutných okolností na nevyhnutú dobu, v nevyhnutnom rozsahu (výrok II.). Ďalej v rozsudku vyslovil, že práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena prechádzajú zo zákona podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka s vlastníctvom uvedených pozemkov na nadobúdateľov žalobkyne, žalovanej (výrok III.). Súčasne zastavil konanie v časti týkajúcej sa zvyšného predmetu sporu - časti nehnuteľnosti parcela KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 9 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P., ktorej sa zriadenie vecného bremena nedotýka, (výrok IV.).

Zánik vecných bremien

Vecné bremeno môže zaniknúť rôznymi spôsobmi:

• Dohodou: Najčastejším spôsobom zániku vecného bremena je písomná dohoda medzi vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti a osobou, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené. Pre zánik vecného bremena je potrebný výmaz z katastra nehnuteľností.
• Rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu: Súd môže rozhodnúť o zániku vecného bremena, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti.
• Zo zákona: Niektoré vecné bremená zanikajú priamo zo zákona, napríklad smrťou oprávnenej osoby, ak bolo vecné bremeno zriadené len pre ňu.
• Premlčaním: Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa po dobu desiatich rokov nevykonávalo.

Dôležitosť preverenia vecných bremien

V prípade kúpy či predaja nehnuteľnosti, pri dedení, alebo pri stavbe nehnuteľnosti, či už fyzickou osobou alebo v prípade developerov v podnikateľskej sfére, je potrebné dbať na preverenie existencie vecných bremien na určitej nehnuteľnosti, na ich obsah a najmä na to, do akej miery vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti. Vecné bremená patria medzi práva k cudzím veciam a znamenajú pre vlastníka nehnuteľnosti obmedzenie v súvislosti s jeho povinnosťou v prospech iného niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať za účelom prospešnejšieho užívania inej nehnuteľnosti alebo pre potreby určitej osoby. Ide teda iba o obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti a s tým súvisiace práva a povinnosti, ktoré prechádzajú na strane povinného spolu s vlastníctvom nehnuteľnosti na nadobúdateľa.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri vecnom bremene inžinierskych sietí?

tags: #vecne #bremeno #rozhodnutim #v #konani #o