Zmluva o preprave veci vs. Zmluva o dielo: Rozdiely a aspekty

Prakticky každý podnikateľ pri vykonávaní svojej činnosti prichádza do kontaktu s ďalšími podnikateľmi, ktorým niečo dodáva alebo od nich niečo odoberá, prípadne s nimi inak spolupracuje. Tieto vzťahy môžu mať rôznu povahu - od jednoduchých objednávok až po komplikované mnohostranné zmluvy. V tomto článku sa zameriame na dva frekventované typy zmlúv, ktoré medzi sebou podnikatelia uzatvárajú: zmluvu o preprave veci a zmluvu o dielo. Poukážeme na ich základné aspekty tak, aby sa čitatelia vedeli vyvarovať najčastejších chýb pri ich dojednávaní.

Typické a atypické zmluvy

Pred tým, ako pristúpime ku konkrétnym zmluvným typom, je potrebné objasniť rozdiel medzi tzv. typickými (pomenovanými) a tzv. atypickými (nepomenovanými) zmluvami a jeho dopady na vzťahy medzi podnikateľmi. Existuje totiž mnoho členení zmlúv, no z praktického hľadiska je pre podnikateľov významné práve členenie na typické a atypické zmluvy.

Typické zmluvy sú všetky zmluvy priamo upravené v druhej hlave tretej časti Obchodného zákonníka (napríklad kúpna zmluva, zmluva o dielo, mandátna zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o preprave veci a i.). Vyznačujú sa tým, že pokiaľ dôjde k naplneniu tzv. podstatných náležitostí týchto zmlúv (k podstatným náležitostiam niektorých zmlúv sa bližšie vyjadríme v ďalšej časti článku), ostatné vzťahy podnikateľov, ktoré si podnikatelia neupravia priamo v zmluve, sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, upravujúcimi daný zmluvný typ. Takýto prístup umožňuje vyriešiť aj tie aspekty vzťahov, na ktoré podnikatelia pri uzatváraní danej zmluvy nepamätali a prispieva tak k zvýšeniu právnej istoty strán. Podstatné náležitosti zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku sú obsiahnuté v tzv. základných ustanoveniach upravujúcich daný zmluvný typ a zmluvné strany sa od týchto základných ustanovení nemôžu odchýliť.

Atypickými zmluvami sú potom všetky zmluvy uzatvárané medzi podnikateľmi, ktoré Obchodný zákonník ako osobitný zmluvný typ neupravuje (najmä rôzne zmluvy o spolupráci, zmluvy o poskytovaní služieb, franchisingové zmluvy a i.). Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Uvedené je potrebné chápať ako základnú podmienku na uzavretie nepomenovanej zmluvy - pokiaľ strany nevymedzia dostatočne predmet zmluvy, zmluva nevnikne (na rozdiel od právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka, ktorý neurčitosť zmluvy sankcionuje jej neplatnosťou). Pritom je potrebné pamätať aj na to, že pre posúdenie záväzkov strán nebude rozhodujúci názov samotnej zmluvy, ale jej obsah.

Kúpna zmluva

Kúpna zmluva je asi najčastejšie uzatvorenou zmluvou medzi podnikateľmi. Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Zároveň platí, že v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny - v takom prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú v súlade s Obchodným zákonníkom.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Na to, aby sa jednalo o kúpnu zmluvu, musia byť splnené jej podstatné náležitosti, a to: (i) určenie zmluvných strán, (ii) vymedzenie predmetu kúpy, (iii) množstvo tovaru, (iv) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, (v) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna zmluva si pre svoju platnosť síce nevyžaduje písomnú formu, avšak z dôvodu dostatočnej právnej istoty oboch strán je potrebné ju odporučiť.

Kúpna zmluva ako zmluvný typ je upravená aj v Občianskom zákonníku, pričom občianskoprávna úprava je odlišná od úpravy obchodnoprávnej. Skutočnosť, či sa daná kúpna zmluva bude spravovať ustanoveniami Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, bude závisieť predovšetkým od povahy strán - zjednodušene povedané, pokiaľ ide o dvoch podnikateľov, ktorí konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, uplatní sa obchodnoprávna úprava; ak pôjde o 2 osoby nepodnikateľov, vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem toho existuje možnosť dojednať si obchodnoprávny režim aj na iné vzťahy ako vzťahy medzi podnikateľmi; táto možnosť je do určitej miery obmedzená v prípade spotrebiteľských vzťahov. Navyše, existujú prípady, kedy sa kúpna zmluva bez ohľadu na povahu strán (teda aj medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti) bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka - jedná sa o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Práva a povinnosti zmluvných strán kúpnej zmluvy pomerne podrobne upravuje Obchodný zákonník. Upozorňujeme vás však na 3 oblasti, ktorým je potrebné venovať dostatočnú pozornosť, a to (i) moment prechodu vlastníckeho práva, (ii) moment prechodu nebezpečenstva škody, (iii) zodpovednosť za vady. Najmä zodpovednosť za vady je často predmetom určitého nepochopenia - predávajúci zo zákona zodpovedá len za vady (i) ktoré má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho (platí to aj v prípade, keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase - tzv. skryté vady), (ii) ktoré vzniknú po uvedenom momente, ale len ak sú spôsobené porušením povinností predávajúceho. Za ostatné vady predávajúci zo zákona nezodpovedá (tu je rozdiel napríklad oproti spotrebiteľským kúpnym zmluvám, kde sa na predávanú vec zo zákona vzťahuje dvojročná záručná doba). Pokiaľ teda podnikatelia majú záujem, aby sa na predávaný tovar vzťahovala záruka, je potrebné si takúto záruku (záruku za akosť), dobu jej trvania, okruh vád, na ktoré sa vzťahuje a prípadne aj súvisiace nároky strán, upraviť priamo v kúpnej zmluve.

Zmluva o dielo

Zmluva o dielo rovnako patrí medzi veľmi frekventovaný zmluvný typ medzi podnikateľmi. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena za vykonanie diela pritom musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia - v takom prípade sa cena stanoví v súlade s Obchodným zákonníkom.

V niektorých prípadoch nie je jednoduché stanoviť, či sa jedná o kúpnu zmluvu, alebo o zmluvu o dielo. Obchodný zákonník preto ponúka definíciu, čo je potrebné rozumieť pod pojmom dielo - jedná sa o zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti; dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Ak je predmetom prevažnej časti záväzku určitá činnosť alebo ak si splnenie záväzku dodať hnuteľnú vec vyžaduje jej montáž, ide o zmluvu o dielo; v prípade hnuteľnej veci, ktorá sa má ešte len vyrobiť, sa vychádza z toho, kto zabezpečuje veci potrebné na jej výrobu - ak sa na dodanie podstatných častí pre výrobu tovaru pre predávajúceho zaviazal kupujúci a ide o veci, ktoré sú rozhodujúce pre ich funkciu, pôjde o zmluvu o dielo.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo teda budú: (i) určenie zmluvných strán, (ii) dohoda o predmete plnenia, (iii) dohoda o cene a záväzok zaplatiť cenu diela. Ani pri zmluve o dielo sa na jej platnosť nevyžaduje písomná forma, avšak aj v tomto prípade je vhodné ju odporučiť.

Aj zmluva o dielo je ako zmluvný typ upravená tiež v Občianskom zákonníku - pri stanovení príslušného režimu (obchodnoprávny alebo občianskoprávny) sa bude postupovať obdobne ako pri kúpnej zmluve. Zmluva o dielo je najpodrobnejšie prepracovaným zmluvným typom v Obchodnom zákonníku. Nakoľko má zákonná úprava má slúžiť iba ako základ pre jednak jednoduché, ale aj mimoriadne komplikované zmluvy o dielo, je vhodné venovať úprave vzájomných práv a povinností strán primeranú pozornosť; v niektorých prípadoch je podrobná zmluvná úprava priam nevyhnutná (napríklad v prípade rôznych zmlúv o vyhotovení, dodávke a implementácii informačných systémov). Pri zložitejších zmluvách odporúčame venovať pozornosť najmä úprave procesu odovzdania a prevzatia diela, stanoveniu akceptačných kritérií, úprave akceptačných testov, prechodu vlastníckeho práva a vzniku povinnosti uhradiť cenu za vykonanie diela.

Zmluva o preprave veci

Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podstatné náležitosti zmluvy o preprave veci:

1. Určenie zmluvných strán (dopravca a odosielateľ).
2. Záväzok dopravcu prepraviť vec z miesta odoslania do miesta určenia.
3. Záväzok odosielateľa zaplatiť prepravné.

Rovnako ako pri kúpnej zmluve a zmluve o dielo, aj pri zmluve o preprave veci je písomná forma odporúčaná, nie však nevyhnutná.

Rozdiely medzi zmluvou o preprave veci a zmluvou o dielo

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že zmluva o preprave veci a zmluva o dielo sú úplne odlišné, v praxi môžu nastať situácie, kedy je ich rozlíšenie problematické.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Hlavný rozdiel spočíva v predmete zmluvy:

• Zmluva o dielo: Predmetom je vykonanie určitej činnosti, ktorá vedie k určitému výsledku (zhotovenie veci, montáž, oprava, úprava).
• Zmluva o preprave veci: Predmetom je samotná preprava veci z jedného miesta na druhé.

Príklad:

• Ak si objednáte u stolára nábytok na mieru, ide o zmluvu o dielo.
• Ak si objednáte u dopravcu prevoz tohto nábytku z dielne stolára do vášho domu, ide o zmluvu o preprave veci.

Kúpna zmluva a zmluva o dielo: Častá zámena

Kúpna zmluva a zmluva o dielo sú najpoužívanejšie zmluvné typy, ktoré sú v praxi často ľahko zameniteľné.

Čo je kúpna zmluva a čo zmluva o dielo?

Kúpnu zmluvu využívame v prípade, že nám druhá osoba dáva určitú vec - či už jedinečnú konkrétnu vec (napr. pozemok) alebo určité množstvo (napr. 2 tony piesku), pričom táto osoba od nás za poskytnutú vec dostáva vopred dohodnutú cenu.

Pozor! Odlišujte kúpu kancelárskych potrieb od kúpy bytu alebo pozemku. Pri kúpe nehnuteľnosti sa stávate vlastníkom až zápisom do katastra nehnuteľností.

Zmluva o dielo sa naopak uzatvára v prípadoch, kedy vec - predmet zmluvy ešte neexistuje. Zmluvu o dielo použijeme, ak potrebujeme, aby pre nás niekto niečo vytvoril alebo zhotovil, a to opäť za vopred dohodnutú cenu. Zmluva o dielo sa rovnako využije aj v prípadoch, že predmetom zmluvy bude montáž, údržba, oprava alebo úprava už existujúcej veci.

Príklad: Ak si chce podnikateľ zaobstarať auto, využije kúpnu zmluvu. Ak sa mu však auto pokazí a bude ho chcieť nechať opraviť, s autoservisom uzavrie zmluvu o dielo.

Čo znamená „pravidlo dodania materiálu“?

Čo však robiť, ak si síce dohodnete s výrobcom, že pre vás niečo vytvorí, ale zároveň sám aj dodá všetok materiál? Zákonné riešenie znie, že ide o zmluvu kúpnu. Túto situáciu však treba odlišovať od situácie, kedy si síce výrobca dodá všetok materiál sám, ale jeho činnosť je hodnotnejšia ako materiál, ktorý využije, tzn. podstatnou v zmluve je jeho činnosť.

Príklad: Ak si necháte zhotoviť nábytok na mieru, všetok materiál dodáva výrobca nábytku, ide teda o kúpnu zmluvu. Naopak, pôjde o zmluvu o dielo, ak si necháte namaľovať obraz, aj keď plátno a farby dodá maliar, pretože umelecká činnosť maliara presahuje hodnotu dodaného materiálu.

V prípade, že dodáte materiál a druhá strana výlučne prispeje svojou činnosťou v podobe výroby novej veci, prípadne jej opravy alebo úpravy, pôjde o zmluvu o dielo.

Príklad: Ak si necháte zhotoviť nábytok na mieru a zároveň dodá výrobcovi potrebný materiál, pôjde o zmluvu o dielo.

Existujú výnimky z „pravidla dodania materiálu“?

Áno, pri stavbách. Z vyššie popísaného postupu zákonodarca vyčleňuje samostatnú skupinu - stavby. Pri zhotovení, montáži, údržbe, oprave alebo úprave stavby, prípadne len jej časti, sa vždy uzatvára zmluva o dielo, bez ohľadu na to, kto dodáva materiál.

Príklad: So stavebníkom uzatvárame zmluvu o dielo na výstavbu budovy aj keď stavebník dodáva všetok materiál.

Je potrebné uzatvárať zmluvu písomne?

Zákonodarca si uvedomuje, že kúpna zmluva aj zmluva o dielo sú zmluvy využívané v hojnom počte a nie vždy je priestor na jej potvrdenie na papieri. Vo všeobecnosti preto nevyžaduje, aby boli zmluvy v písomnej forme, postačuje teda aj ústna dohoda. Samozrejme je vhodnejšia forma písomná, kedy písomná zmluva môže neskôr poslúžiť ako silný dôkaz v prípadnom spore.

Písomná forma je v podnikateľskej praxi priam nevyhnutnosťou taktiež z hľadiska splnenia podmienok pre získanie úveru či leasingu (leasingová spoločnosť neprefinancuje firemné auto bez doloženia kúpnej zmluvy) alebo z hľadiska daňového, nakoľko daňový úrad môžu v niektorých prípadoch okrem účtovných dokumentov zaujímať tiež obchodné dokumenty ako sú zmluvy (daňová kontrola).

Ďalšou z výnimiek sú prevody nehnuteľností, pri ktorých je vyžadovaná nielen písomná forma kúpnej zmluvy, ale navyše podpisy ako predávajúceho, tak kupujúceho musia byť na tej istej listine. Pre zápis do katastra nehnuteľností navyše tieto podpisy musia byť úradne overené.

Príklad: Pri nákupe vozidla nemusíme uzatvárať zmluvu písomne. Naopak, pri predaji pozemku musí byť kúpna zmluva uzatvorená písomne.

Na čo slúži dodací list a preberací protokol?

Dodací list a preberací protokol obvykle vystavujú podnikatelia pôsobiaci vo výrobe a obchode.

Dodací list využívame pri kúpnych zmluvách ako doklad, že tovar bol odoslaný, popisujeme v ňom jeho kvalitu, druh, množstvo atď. Pokiaľ sa tovar doručuje prostredníctvom prepravcu, prepravca tovar skontroluje podľa dodacieho listu, a pokiaľ tovar popisu zodpovedá, dodací list potvrdí. Po doručení potom dodací list potvrdí aj samotný príjemca a takto potvrdený ho odosielateľovi vráti späť. Dodací list sa vystavuje v dvoch vyhotoveniach - jeden bude slúžiť ako doklad pre predávajúceho a jeden dostane osoba, ktorá platí za tovar.

Pokiaľ ide o preberací protokol, tento vystavujeme ako doklad o stave predmetu, ktorý sme prevzali. Odovzdávajúci musí popísať celkový stav tovaru spolu so všetkými dôležitými a podstatnými údajmi, ktorý potom osoba preberajúca tovar alebo dielo potvrdí. Preberací protokol sa využíva pri zmluvách o dielo a pri významnejších kúpach, ako napr. pri kúpe bytu, vozidla, pozemku atď.

Obom dokumentom treba venovať náležitú pozornosť, keďže v prípade vád na tovare alebo diele môžu slúžiť ako dôkazy. Ani dodací list ani preberací protokol neslúžia ako faktúra.

Príklad 1: Pri kúpe kancelárskeho nábytku výrobca vystavil dodací list, v ktorom popísal dodávaný nábytok (čo všetko obsahuje zásielka, z akého je dreva atď.), prepravca po kontrole zásielky dodací list potvrdil, a následne vám nábytok doručil. Po doručení skontrolujete, či popis nábytku v dodacom liste odpovedá dodanému tovaru, dodací list potvrdíte a zašlete ho späť výrobcovi.

Príklad 2: Uzavreli ste so stavebníkom zmluvu o dielo na výstavbu budovy, ktorá má slúžiť ako hotel, ktorý budete prevádzkovať. Po dokončení výstavby skontrolujte, či stavba zodpovedá zmluve a so stavebníkom spíšte preberací protokol, kde popíšete stav, v akom preberáte budovu. Tento dokument podpíšete vy aj stavebník.

Dodací list, preberací protokol a dodanie tovaru z tuzemska

Dodací list a preberací protokol zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. S touto problematikou súvisí predovšetkým § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je oslobodené od DPH, ak je nadobúdateľ registrovaný pre DPH v inom členskom štáte. Aby mohlo byť takéto dodanie tovaru oslobodené od DPH, musia byť splnené určité podmienky definované v § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Splnenie podmienok oslobodenia od DPH je predávajúci povinný preukázať kópiou faktúry alebo dokladom o fyzickej preprave tovaru do iného členského štátu v závislosti od toho, kto vykonáva prepravu alebo odoslanie tovaru do iného členského štátu a inými dokladmi, ako je napríklad zmluva o dodaní tovaru, dodací list, doklad o prijatí platby za tovar, doklad o platbe za prepravu tovaru.

Ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, vyžaduje sa doklad o odoslaní tovaru.

Ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inak ako poštovým podnikom, vyžaduje sa kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom je odberateľom alebo osobou ním poverenou potvrdené prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar alebo dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Ak prepravu tovaru vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, vyžaduje sa potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Toto potvrdenie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 43 ods. 5 písm. b) a c) zákona o dani z pridanej hodnoty.

Práva a povinnosti zhotoviteľa a objednávateľa v zmluve o dielo

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka predstavuje komplexnú, samostatnú úpravu vzťahov, ktorá platí len medzi podnikateľskými subjektmi. Zaraďujeme ju preto k relatívnym obchodne záväzkovým vzťahom. Subjektmi zmluvy o dielo sú zhotoviteľ a objednávateľ. Zmluva o dielo vzniká na základe dohody zmluvných strán. Charakteristická pre tento zmluvný typ je široká vzájomná spolupráca zmluvných strán smerujúca k zhotoveniu výsledku diela. Zmluva o dielo je primárne charakterizovaná záväzkom zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzkom objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Práva a povinnosti zhotoviteľa

Už zo samotnej povahy zmluvy o dielo vyplýva povinnosť zhotoviteľa splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy - vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním jeho predmetu objednávateľovi. Záväzok zhotoviteľa nespočíva len vo vykonaní všetkých činností, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu predpokladaného výsledku, ale v tom, že zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi zmluvne dohodnutý výsledok týchto činností. Zásadne platí, že povinnosťou zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné náklady, t.j. zhotoviteľ nesie všetky náklady spojené s vykonaním diela až do okamihu, kedy mu vznikne právo na zaplatenie ceny diela. Ďalšou z povinností zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné nebezpečenstvo. Podľa Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela zhotoviteľ postupuje samostatne, s odbornou starostlivosťou. Len riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku, pričom riadnym dokončením diela sa rozumie jeho dokončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela po jeho odovzdaní, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Strany sa môžu dohodnúť aj na platení preddavkov, a to preddavkov pred začatím vykonávania prác, ako aj počas ich vykonávania, rozsahu zodpovedajúcom vykonaným prácam.

Ďalšou povinnosťou zhotoviteľa vyplývajúcou z ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka je zhotoviť dielo v dohodnutom čase. Zákon výslovne uvádza, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu diela, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Ak teda strany v zmluve nedohodnú čas vykonania diela, bude sa postupovať individuálne, podľa náročnosti a podmienok vykonávania diela. Termín, do ktorého je zhotoviteľ povinný dielo vykonať bude potrebný najmä pre určenie omeškania zhotoviteľa a pre prípadný spor.

Právom zhotoviteľa je dielo vykonať ešte pred dobou plnenia, pokiaľ to ale vyplýva z povahy diela a nie je zmluvne dohodnuté inak. Z obsahu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ v zásade nie je povinný vykonať dielo osobne, ale môže na jeho vykonanie alebo na vykonanie jeho časti poveriť inú osobu, príp. viac osôb. V praxi sú tieto osoby zväčša označované ako subdodávatelia alebo podzhotovitelia. Takýto spôsob vykonania diela je praktický najmä v zložitejších prípadoch, ktoré si vyžadujú viacero špecializovaných činností (a to najmä pri výstavbe). Ak je ale aj táto otázka stranami v zmluve upravená, alebo z povahy diela vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo osobne, nesmie poveriť vykonaním diela nikoho iného.

V právnej praxi nie je jednotná teória, či „inými osobami“ sa rozumie iný podnikateľ a nie zamestnanec zhotoviteľa. Pre posúdenie toho, či môže zhotoviteľ - fyzická osoba poveriť vykonaním diela svojich zamestnancov alebo či bude povinný vykonať dielo sám, bude rozhodujúci obsah zmluvy a povaha diela. V prípade právnických osôb tento problém poverenia zamestnancov samozrejme nenastáva, avšak i tu môže nastať zákaz poverenia iných osôb - iného podnikateľa, vykonať dielo, a to z dôvodu, že objednávateľ si ako zhotoviteľa mohol vybrať konkrétnu právnickú osobu napríklad, z dôvodu kvalitnej práce jej zamestnancov. Môžu nastať aj prípady, kedy zo zmluvy o dielo vyplynie povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo osobne (príp. Zhotoviteľ môže teda pre vykonanie diela použiť tretie osoby, tzv. subdodávateľov. V prípade, ak poverenie bude spočívať vo vykonaní určitej činnosti, t.j. v zhotovení diela, takýto vzťah medzi zhotoviteľom a subdodávateľom sa bude spravovať ustanoveniami zmluvy o dielo. Zhotoviteľ pri poverení inej osoby vykonať dielo uzatvára s poverenou osobou ďalšiu zmluvu o dielo, avšak poverená osoba nebude zodpovedať za vykonanie diela objednávateľovi zhotoviteľa, ale len zhotoviteľovi, ktorý je k nemu v postavení objednávateľa. Následne zhotoviteľ zodpovedá za vykonanie diela i v rozsahu, v ktorom dielo vykonala poverená osoba. Ak zhotoviteľ objednané dielo vykonal vadne, vady diela uznal s tým, že uhradí materiál do výšky, aká bude potrebná a aj v prípade, ak vykonaním diela poveril inú osobu, má zodpovednosť akoby dielo vykonal sám.

Zhotoviteľ sa môže u poverenej osoby domáhať plnenia z titulu jeho zodpovednosti z medzi nimi uzavretej zmluvy o dielo, príp. Vykonať dielo nie je len povinnosťou zhotoviteľa, ale i jeho právom. Medzi práva zhotoviteľa okrem práva vykonať dielo pred dohodnutým časom a právom poveriť vykonaním diela tretiu osobu, patrí i právo obstarať veci potrebné na vykonanie diela na účet objednávateľa, a to za predpokladu, že povinnosť obstarať veci mal objednávať a ten si ju nesplnil ani v primeranej lehote. Právom zhotoviteľa je i domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ak v priebehu vykonávania diela vznikla potreba vykonať i ďalšie činnosti, ktoré neboli zahrnuté do ceny diela alebo ak sa zvýšili účelne vynaložené náklady na vykonanie diela. Ďalšie z práv zhotoviteľa je spojené s kontrolou vykonávania diela, t.j.

#

tags: #zmluva #o #preprave #veci #vs #zmluva