Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je kľúčovou oblasťou špeciálnej pedagogiky. Zameriava sa na teoretické princípy a praktické postupy v oblasti vzdelávania a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych fázach ich života. Vedecký jazyk v tejto disciplíne zohráva zásadnú úlohu pri presnom a efektívnom popise javov, procesov a intervencií.

Definícia Pedagogiky Mentálne Postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je vedný odbor špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

Mentálna Retardácia: Oligofrénia a Demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupne Mentálnej Retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

Prečítajte si tiež: Definícia a súčasný stav terminológie v pedagogike mentálne postihnutých

• Debilitu (ľahká mentálna retardácia) s IQ 70-50 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní.
• Imbecilitu (stredná mentálna retardácia) s IQ 49-35 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní.
• Idiocitu (ťažká a hlboká mentálna retardácia) s IQ 34-0 - jedinci nie sú vzdelávateľní ani vychovávateľní.

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Vymedzenie Základných Pojmov

V kontexte pedagogiky mentálne postihnutých je dôležité rozlišovať medzi pojmami, ktoré sa často používajú:

• Mentálna Retardácia (MR): Najširšie označenie ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplneho vývinu, vývinová porucha integrácie.
• Mentálne Postihnutie (MP): Zahŕňa viaceré kritériá, najčastejšie etiologické, symptomatologické a kritérium závažnosti (stupeň MP), schopnosť učenia a vzdelávania. Je to najširší a najvšeobecnejší strešný pojem, ktorý označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Napríklad: 10-ročné dieťa je na úrovni 2-ročného. Podpriemerný intelekt - IQ pod 70.

Používanie vedeckého jazyka v špeciálnej pedagogike slúži na označovanie javov a procesov. Vedecký jazyk má dynamickú formu a slúži na to, aby sme vedeli určité kategórie postihnutia určovať rovnakou formou. Špecifické pedagogické javy sa chápu ako také súčasti vonkajšieho sveta, ktoré reprezentujú subjekt, na ktorý je špeciálna pedagogika zameraná (postihnutie, narušenie). Špeciálnopedagogický proces je základná a cieľavedomá aktivita zameraná na dosiahnutie kvalitatívnych zmien.

Postihnutie

Postihnutie chápeme ako relatívne trvalý, ireparabilný stav jednotlivca v oblasti kognitívnej, motorickej, emocionálnej - je to nedostatok integrity organizmu. Z etiologického hľadiska je to dôsledok anomálneho vývinu. Vývin môže byť prerušený (neskôr normálny, ale patologickými faktormi sa spomalí alebo preruší), pochybený (orgán sa vyvíja nesprávnym smerom - deviantné poruchy), ustrnulý (pôsobia patologické faktory, že k vývinu orgánu alebo funkcie nedochádza - slepota, hluchota) alebo obmedzený (od začiatku sa orgán vyvíja obmedzene - nedoslýchavosť, slabozrakosť, MR).

Ohrozenie

Ohrozenie predstavuje dlhodobé nepriaznivé pôsobenie rôznych fyzikálnych, biologických a sociálnych faktorov. U nadaných detí, ak nie sú primerane rozvíjané, dochádza k oneskorenému vývinu.

Prečítajte si tiež: Ako písať vedecký diskusný príspevok

Narušená Komunikačná Schopnosť

Narušená komunikačná schopnosť je narušenie individuálnych podmienených činiteľov, ktoré sťažujú alebo znemožňujú komunikáciu. Môže byť narušená v oblasti sématickej, lexikálnej. Viac pasívne ako aktívne komunikujú. Narušenie článkovania reči (dislália) znamená zamieňanie a nesprávne vyslovovanie hlások.

Narušenosť Výchovná

Výchovné poruchy vznikajú pri nesprávnom výchovnom vedení, patologickom postoji rodičov alebo učiteľov (nejednotnosť, zanedbanosť, málo kamarátov).

Narušenosť Emocionálna

Emocionálna narušenosť je stav trvalých patologických prejavov v emocionálnej sfére (nedostatok lásky, prítulnosti).

Mravná Narušenosť

Mravná narušenosť je prejav defektivity, porušený vzťah ku spoločnosti a spoločenským hodnotám, delikvencia mládeže (porušujú normy spoločenského života).

Sociálna Narušenosť

Sociálna narušenosť je súhrnné označovanie mládeže, ktorá vyžaduje špeciálneho pedagóga, ktorý sa zaoberá výchovou.

Prečítajte si tiež: Súčasná nezamestnanosť

Defekt

Defekt je zo staršej terminológie trvalý, výrazný nedostatok alebo chyba integrity, fungovania ľudského organizmu alebo jeho významnej činnosti. Ľahší nedostatok je deficit, porucha alebo narušenie. Anatomický deficit je postihnutie - čokoľvek z tela chýba. Defekty môžu byť v oblasti somatickej (malformácie, zdravotné postihnutia), senzorickej (slepota, tupozrakosť), sluchovej (hluchota, nedoslýchavosť), reči (defekt hovorenej a písanej reči) a v oblasti mentálnych funkcií (demencia, mentálna retardácia) a psychosociálnej (psychopatie, sociopatie). Z hľadiska etiológie rozoznávame defekty vývinové (vrodené, získané) a funkčné (porucha orgánovej funkcie alebo celkových funkcií orgánu).

Vekové Obdobia v Pedagogike Mentálne Postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny. Skúma sa vplyv ranej intervencie ako základného aspektu pre pripravenosť detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do vzdelávacieho prostredia (Hudecová, Benčič, Hrčová, Magová, 2021).
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy. Dôležitá je intervencia zameraná na deficity čiastkových funkcií u detí predškolského veku (Magová, Kožík Lehotayová, 2021).
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Analyzujú sa oblasti reedukácie u žiakov s dysgrafiou (Magová, 2023).
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Interdisciplinárny Charakter Pedagogiky Mentálne Postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Ciele a Princípy Pedagogiky Mentálne Postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku prebieha v osobitných a pomocných školách. Mierna duševná zaostalosť (debilit) s IQ 50-70 znamená, že deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne, navštevujú špeciálne školy. Stredne ťažká duševná zaostalosť (imbecilita) s IQ 35-49 predstavuje výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných a obyčajne sú zaradení do ústavov. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky, pričom jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť. Ťažká duševná zaostalosť (idiocia) s IQ 20-34 a hlboká duševná zaostalosť (hlboká idiocia) s IQ menej ako 20 znamenajú, že ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dorozumievajú sa cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru.

Psychopedická Diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie.

Trendy a Výzvy v Pedagogike Mentálne Postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Špeciálna Pedagogika (ŠP)

Všeobecná Charakteristika ŠP

Špeciálna pedagogika sa radí k pedagogickým disciplínam a zaoberá sa špeciálnou edukáciou a rozvoju znevýhodnených jedincov, ktorí majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby výchovy a vzdelávania a ktorí pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť. ŠP definujeme ako vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.

Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie. ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh a preto ho členíme na dve veľké skupiny:

• všeobecná ŠP - zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie
• špeciálna ŠP - zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí , či už úplná alebo čiastočná.

S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Základné Pojmy v Špeciálnej Pedagogike

• Hendikep - relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov.
• Defekt - je väčšia odchýlka od normy ako porucha a synonymum defektu je postihnutie. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má ireparabilný charakter.
• Znevýhodnenie - je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
• Norma - stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel.
• Normalita - stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
• Anomália - relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti. Používa sa predovšetkým sexuológii.
• Deformita - zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia - vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia - aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia - činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia - činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia - výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia - špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných , porušených funkcií.

Klasifikácia Znevýhodnení v ŠP

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

• vrodené a získané
• senzorické poruchy (dôsledok ochorenia, úrazov) - vrodené a získané
• mentálne poruchy (dôsledok vrodených defektov - mentálna retardácia; dôsledok defektov získaných počas života - demencia)

Stupne Mentálnej Retardácie:

• ľahká mentálna retardácia 70-50 IQ
• stredná mentálna retardácia 49-35 IQ
• ťažká mentálna retardácia 34-20 IQ
• hlboká mentálna retardácia 19-0 IQ

Niektoré Formy Mentálnej Retardácie:

• Downov syndrom - porucha 21. páru chromozómov
• Hydrocefalus - nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
• Fenylketonúria - porucha metabolizmu bielkovín
• Kreténizmus - nedostatočná činnosť štítnej žľazy
• poruchy správania (rôzne závažné odchýlky v správaní, ktoré sú pre spoločnosť nežiadúce, nechcené až neprijateľné) - zásadnou otázkou je ich spoločenská závažnosť.

Podľa stupňa hendikepu:

• poruchy ľahkého stupňa - minimálna odlišnosť od normy - plná integrácia do školy i do spoločnosti
• poruchy stredného stupňa - značná odlišnosť od normy - vyžaduje špeciálny prístup
• poruchy ťažkého stupňa - veľká odlišnosť od normy - jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach

Podľa doby vzniku hendikepu:

• poruchy prenatálne
  • genetické dispozície
  • vplyv teratogénnych faktorov (chemické faktory - lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy; fyzikálne faktory - žiarenie; biologické faktory - infekčné ochorenia)
  • psychické faktory (nadmerný stres, týranie)
• poruchy perinatálne
  • dôsledky komplikovaného pôrodu
  • dôsledky nešetrného pôrodu
  • dôsledky protrahovaného pôrodu
• poruchy postnatálne
  • pôsobenie chemických látok a jedov
  • vplyv biologických faktorov (infekčné ochorenia, vírusové ochorenia, úrazy)
  • vplyv sociálnych faktorov (nevhodné výchovné podmienky, nízka sociálna úroveň, záťažové situácie)

Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne typy vývinových chýb.

ŠP rozlišuje:

• Ustrnutý vývin - orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja = vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina.
• Obmedzený vývin - orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy = vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov.
• Oneskorený vývin - sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu = oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze.
• Prerušený vývin - vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci = detské demencie, LMD, ochrnutia.
• Pochybný vývin - orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Integrácia v ŠP

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu. Rozlišujeme:

• Integrácia je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch.
• Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
• Adaptácia je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
• Utilita je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.
• sociálna - výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach.
• funkčná - znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy. Ľahšie a miernejšie znevýhodnenia, poruchy učenia, ľahšie poruchy mozgovej činnosti, mierne poruchy správania a pod., sa školská integrácia uskutočňuje na dvoch úrovniach:
  • Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou
  • Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

• Medicínsky model vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy ŠP

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:

• diagnostické metódy
• metódy výskumu
• metódy odboru, špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy. Avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické Metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
• stanovení, či jedinec patrí do ŠP
• rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
• rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
• stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
• stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Charakteristika ŠP Diagnostiky

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kotinuitálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie (komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznať osobnosť)
• Priebežné diagnostické vyšetrenia (priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho)
• Záverečné diagnostické hodnotenie (hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou)

Základné Diagnostické Metódy

• klinické
• testové

Klinické Metódy

Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti.

• nezámerné, náhodilé
• Rozhovor (náročná diagnostická metóda, vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu, štrukturovaný, neštrukturovaný, pološtrukturovaný)
• Rodinná anamnéza (údaje o rodičoch, rodine)
• Osobná anamnéza (biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj)
• Analýza produktov činnosti (kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia, vyžaduje veľkú schopnosť interpretácie)
• Katamnéza (údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie)

Testové Metódy

Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetaický, môžu zovšeobecňovať.

• testy psychických vlastností
• Testy osobnosti (projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice)

#

tags: #vedecký #jazyk #v #pedagogike #mentálne #postihnutých