
Nezamestnanosť predstavuje komplexný a závažný problém, ktorý má rozsiahle ekonomické a sociálne dôsledky. Vo všeobecnosti je dnes nezamestnanosť vážnym ekonomickým, ale navyše aj aktuálnym problémom sociálnym. Podľa svetových štatistík príčinou nezamestnanosti je taktiež hospodárska kríza. Preto má nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažným problémom všetkých ľudí, obzvlášť mladej generácie. Tento jav narúša existenciu každého človeka, ktorého sa to bytostne dotýka. Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život, ktorý sa realizuje predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie. Cieľom tohto článku je priblížiť problematiku nezamestnanosti ako súčasného problému, pričom sa zameriame na jej špecifické dopady na mladú generáciu, teda absolventov škôl, a na rodiny. Zároveň chceme poukázať na zložitý stav dnešnej mladej generácie „absolventov“, ktorá v súčasnosti nemá eventualitu zamestnať sa.
Fenomén nezamestnanosti mladej generácie je v mnohých krajinách sveta dobre známy. Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažnou charakteristickou črtou nezamestnanosti aj v Slovenskej republike. Najviac ohrozenou skupinou na trhu práce je nezamestnaná mládež, ktorá ukončila svoje vzdelanie a hľadá si zamestnanie. V živote mladého človeka má zamestnanie svoje nezastupiteľné miesto. Mladosť je fázou života, v ktorej dochádza k významným biologickým, psychickým a sociálnym zmenám. Je väčšinou špecifická, podobne ako detstvo. Môžeme teda hovoriť, že mladosť je historicky zakotveným sociálnym fenoménom ľudskej spoločnosti. Mladosť podľa všeobecných spoločenských predstáv je osobitnou samostatnou fázou života, ktorá potrebuje spoločenský a slobodný priestor. Mládež alebo mladú generáciu môžeme teda definovať ako „termín označujúci viac-menej nepresne vymedzenú vekovú skupinu, alebo sociálnu kategóriu vymedzenú špecifickými biologickými, psychologickými a sociálnymi znakmi“ (Juva, 1994, s. 79), do ktorej spadajú aj absolventi stredných a vysokoškolských škôl. Mladej generácii sa prisudzuje „úloha významného spoločenského subjektu a charakterizuje sa ako progresívny subjekt vývoja“ (Jandourek, 2001, s. 51). A táto generácia ako spoločenská skupina bude o niekoľko rokov rozhodovať o našej budúcnosti. Ale teraz je reálnou súčasťou a môže aktívne ovplyvňovať dianie v spoločnosti. Kto pozornejšie sleduje procesy transformácie spoločenského systému Slovenska po roku 1989, nemôže obísť skutočnosť, že verejnosť začína mladú generáciu vnímať ako najviac ohrozenú a najviac manipulovateľnú. Súčasne pre spoločnosť aj nebezpečnú skupinu, ktorá najrýchlejšie podlieha nástrahám otvorenej spoločnosti. Modernizácia, ktorá sa postupne prediera na povrch z procesov transformácie spoločenského systému, sa začína správne chápať aj ako civilizačná výzva pre jednotlivca na adaptáciu k novej kultúre, ktorá so sebou prináša aj problém uplatnenia v pracovnom procese.
Hlavným názorovým prúdom mladej generácie sú v značnej miere masovokomunikačné prostriedky. Tradičné elektronické média a nové technológie sú základným fenoménom multimediálnej podoby, ktorá výrazným spôsobom formuje a manipuluje súčasnú mladú generáciu, teda čerstvých absolventov. Názory a postoje produkované cez média mládež veľmi prijíma a stotožňuje sa s nimi, hoci nie sú podľa etiky a morálky. Podotýkame, že táto dnešná mladá generácia je základným subjektom kompjuterizácie a prevodu spoločnosti do digitálneho veku civilizácie. Vzťah mladej generácie k médiám je citlivá a civilizačná výzva, ktorá vymedzuje jej individualizáciu k jednotlivým postojom, v našom prípade k zamestnanosti, teda nezamestnanosti. Individualizácia mládeže predstavuje predpoklad modernizácie našej spoločnosti, ktorá sa vyvíja veľmi rýchlo. „Individualizácia sa u nás vníma zatiaľ iba ako proces zvládnutia výzvy transformujúcej sa totalitnej spoločnosti“ (Roško, 1995, s. 46). Vieme dobre, že sme túto výzvu transformácie na Slovensku ešte nezvládli tak, ako by bolo treba. A už sú tú rôzne iné problémy (interrupcie, drogy, klonovanie atď), ktoré prináša so sebou moderná spoločnosť. To všetko sú situácie, ktoré začínajú oslovovať mladú generáciu. Pripravenosť mladých ľudí na ich zvládnutie nie je primeraná dobe. Na druhej strane treba priznať, že spoločnosť by mala predsa včas zakročiť ohľadom zamestnanosti absolventov na pracovnom trhu.
Človek sa musí neustále prispôsobovať zmenám, ktoré so sebou prináša život a doba, v ktorej existuje. V minulosti mal u nás každý človek právo na zamestnanie. Na jednej strane to bol pocit akejsi „sociálnej istoty“, na strane druhej to znamenalo potláčanie konkurencie, schopností ľudí v spoločnosti. Význam práce pre život každého človeka je nesporný, pretože tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Práca svojím charakterom stimuluje vývin jednotlivca a celú spoločnosť. Realita produktívnej zamestnanosti a akejkoľvek spoločnosti je nezastupiteľná nielen v súvislosti s príjmami, ktoré rodina získava, ale v bezprostrednom rade i s pocitom sebaúcty pre ňu z toho vyplývajúcej. Práca má výrazný sociálny charakter, uskutočňuje sa v konkrétnom sociálno-kultúrnom prostredí, vyvoláva sociálne dôsledky a sociálne interakcie s inými sociálnymi javmi a procesmi. Z tohto dôvodu je nezamestnanosť v našej spoločnosti ťažkým a ťaživým problémom, ktorý sa bytostne dotýka aj niektorých rodín. Súvisí to s centrálnou úlohou práce a zamestnania v našej spoločnosti a kultúre, v ktorej existujeme. Strata zamestnania znamená depriváciu v základných potrebách, ktoré zamestnanie a práca priamo uspokojujú alebo ich uspokojenie je s nimi úzko spojené. „Zamestnanie má v živote človeka nezastupiteľné postavenie. Je dôležitou podmienkou jeho dôstojnej existencie, prináša mu nielen materiálny prospech, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti“(Buchtová, B. et. al, 2002, s. 75). Práca zaraďuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov, uspokojuje jeho potreby ctižiadosti, vlastného uplatnenia a sebaúcty. Zamestnanie nemá len ekonomický charakter, ale má i sociálny a psychologický význam, ktorý je daný tým, že človeka formuje po rozumovej, emocionálnej, duševnej i telesnej stránke. „Práca je pre človeka biologická a sociálna nevyhnutnosť. Obsahová náplň pracovných činností človeka výrazne ovplyvňuje aj štruktúru potrieb, trávenia voľného času atď…“(Stanek, et. al., 1999, s. 195). Prácou človek získava hmotné prostriedky pre sociálny status seba a svojej celej rodiny. Zamestnanie nie je len ekonomická nevyhnutnosť. Postupne sa však stáva sociálnou potrebou, kde nadobúda stále viac prostriedkov vlastného uplatnenia a rozvoja potencií človeka.
Vysoká nezamestnanosť ma osobitne nepriaznivý vplyv na zaradenie sa mladých ľudí do pracovného procesu; medzi takúto skupinu patrí mladá generácia, teda absolventi (absolventi škôl). Strata zamestnania či neschopnosť nájsť si zamestnanie, a tak si zabezpečiť svoj zdroj príjmu, môže človeka zastihnúť v rôznych fázach života. Postihuje tak jednotlivca, ako aj jeho rodinu i celú spoločnosť. Pre nezamestnaného je veľmi dôležité, aby sa u neho zachovali pracovné návyky a vytvárala sa potreba pracovať, preto tomu treba venovať náležitú pozornosť. Jednou zo znevýhodnených skupín na trhu práce v Slovenskej republike z hľadiska veku sú mladí ľudia hľadajúci si svoje prvé zamestnanie. Rievajová, Stanek a Krausová (1997, s. 69) uvádzajú, ža „nezamestnanosť a dĺžka nezamestnanosti súvisí okrem iného aj s pracovnými skúsenosťami. Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých. U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, môžeme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Je dôležité vedieť, do akých podmienok a možností prichádzajú absolventi škôl. Tieto podmienky a možnosti sú často rôzne, ale vo všeobecnosti je možné zaznamenať podobné črty, ktoré môžu byť napr. v tom, že sa v súčasnosti zvýšili nároky na potrebnú mieru vlastného presadenia. Podľa Hanzlíkovej, Pauknerovej a Souškovej (2001) sa na pomoci absolventom škôl významne podieľajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých hlavným cieľom je sprostredkovanie vhodného zamestnania. Medzi najčastejšie sklamania patria skúsenosti so zamestnávateľmi, a to predovšetkým v rovine komunikácie a pracovných skúsenosti. „Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, že nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore, ktorý študovali. Niektorí vložili mnoho energie do štúdia, po ňom však nie je dopyt na trhu práce. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické, zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov“ (Matoušek, et. al., 2005, s. 301).
Prečítajte si tiež: Ako písať vedecký diskusný príspevok
Úspešnosť integrácie absolventa do pracovného pomeru a jeho profesionálna adaptácia závisia v rozhodujúcej miere od úrovne pripravenosti na danú profesiu. Na druhej strane mladí ľudia disponujú kvalifikáciou, nemajú automaticky zabezpečenú integráciu na trhu práce. Trvalá disparita medzi ponukou a dopytom po práci, nízka schopnosť ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí, pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, jej regionálny rozmer, nedostatočne adaptabilný školský systém, ktorý dostatočne nereaguje na požiadavky trhu práce, znižujú ich šance rýchlo sa zamestnať. Sny a plány nezamestnaných absolventov možno zahrnúť do dvoch kľúčových slov - dobrá práca a rodina. Dobrá práca je vnímaná mladými ľuďmi nielen z hľadiska aktívnej mzdy, ale i dobrého kolektívu a nadriadených. Príjemný kolektív a spravodlivý, chápajúci šéf boli verbálne prezentované ako rovnako dôležité, často i dôležitejšie ako primárne finančné ohodnotenie. Tento postoj možno chápať, ako na to poukazuje Schinglerová, z aspektu mladých, občas i žiadnych skúseností absolventov s riešením prirodzených konfliktov a stresových záťažových situácií v pracovnom kolektíve. Prežívanie nezamestnanosti u absolventov škôl ovplyvňuje mnoho faktorov ako sú prostredie, v ktorom sa nezamestnaný nachádza, priatelia, s ktorými je v kontakte, vek. Rodinné prostredie a aktivity, ktoré vykonáva počas svojej nezamestnanosti.
Nezamestnaný človek sa vyrovnáva so stratou zamestnania veľmi ťažko. V jeho doterajšom programe dochádza k zásadným zmenám. Strata naučeného stereotypu a narušenie denného režimu vedú k odlišnému vnímaniu času. Nezamestnanému ubieha čas pomalšie, nevie rozlíšiť pracovný deň od pracovného voľna. Nuda je jedným z najhoršie prežívaných udalostí, ktorá postihuje mladých nezamestnaných. Práca a zamestnanie je prekážkou ich nového života. Počítajú s podporou rodičov a príbuzných, ocenia akúkoľvek podporu štátu v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, že dosiaľ nezískali pracovné zručnosti, nemôžu ich ďalej rozvíjať. Mnohých potom láka pohodlný život podľa svojich predstáv, čím môže nastať aj riziko sociálno-patologických javov ako je kriminalita a rôzne závislosti. Buchtová hovorí, že „zatrpknutie pri pohľade na seba samého môže nastať len u mladých ľudí, ktorí nedávno ukončili vzdelanie v menej žiadaných profesiách a nemajú tak dostatočne vhodnú kvalifikáciu pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Pracovné vyhliadky sú pre nich malé a nezamestnanosť sa pre nich môže stať jediným možným spôsobom života“ (Buchtová, et. al, 2002, s. 111). Nezamestnaná mladá generácia prežíva taktiež psychické napätie a depresiu z toho, že nemá zamestnanie. Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na ľahostajnosť. Jahodová hovorí, že „psychická deprivácia je spôsobená poklesom úrovne a chudobou po vyčerpaní nároku na podporu v nezamestnanosti. I keď všetci po strate zamestnania neupadajú zákonite do chudoby, rozhodne je pre nich nezamestnanosť dôvodom na obavy a starosti“ (Jahodová 1998 s. 54). Nemať prácu z pohľadu mladej generácie predstavuje, samozrejme, stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku každého človeka. Vlastná nezamestnanosť má mnoho nepriaznivých vplyvov na duševné, ale i na telesné zdravie, ktoré môže znížiť predpoklady človeka pre úspešne pracovné zaradenie. Nezamestnanosť je vždy spojená so znížením životnej a sociálnej úrovne nezamestnaného. Rovnako hrozí i nebezpečenstvo jeho sociálnej izolácie či sociálneho zlyhania.
Nezamestnanosť nie je prežívaná rovnakým spôsobom. Ak je zamestnanosť akákoľvek, strata práce pre človeka je vždy ťažkou situáciou. Je veľmi dôležité, ako sa k tomuto závažnému problému nezamestnanosti postaví absolvent. Odlišnosti možno badať aj v rôznych regiónoch Slovenska, kde je nízka miera nezamestnanosti a je dostatok voľných pracovných miest. Tam je nezamestnanosť len krátkodobá, avšak v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti je vážnym sociálno-ekonomickým problémom, ktorý ma dlhodobý charakter. Vplyvom nezamestnanosti človek stráca po určitom čase mnohé doterajšie schopnosti a vedomosti a to preto, že ich nevyužíva. Ide nielen o úbytok zručností a vedomostí či odbornej kvalifikácie, ale aj o celkové odvyknutie si od bežných zamestnaneckých aktivít. „Nikto vám prácu nedlhuje. Ak ju chcete, musíte sa za ňou vydať a hľadať - nekompromisne“ (Bolles, 2004, s. 47). Úspech pri hľadaní práce závisí od vynaloženého úsilia. Čím viac sa snažíte, tým vyššia je pravdepodobnosť, že si nájdete prácu podľa svojich predstáv. Musíte byť duševne aj finančne pripravení na to, že hľadanie práce potrvá dlhšie ako si myslíte. Najkratšie obdobie sa pohybuje od 2 - 18 týždňov v závislosti od rôznych faktorov. Rozhoduje druh práce o akú máte záujem, kde žijete, váš vek, ako aj stav ekonomiky v regióne (Bolles, 2004). „Nepoľavujte v úsilí, kým prácu nenájdete. 49). Ak už viete, o aký druh práce máte záujem, povedzte každému, koho poznáte, čo to je. Získate tým mnoho ďalších párov očí a uší, ktoré môžu hľadať prácu pre vás. „Zabudnite na to, aké ponuky sú v novinách, na webe, atď. Hľadajte si takú prácu, akú chcete najviac“ (Bolles, 2004, s. 50). Ak chcete urýchliť proces hľadania práce, zamerajte sa na viac rôznych organizácií. Obmedziť sa iba na dve alebo tri inštitúcie, takmer určite bude znamenať neúspech. Porozmýšľajte o možnosti prijať iný druh práce ako len ten, na ktorý máte kvalifikáciu. Rokujte s každým potenciálnym zamestnávateľom zdvorilo, aj keď sa vám zdá, že vám prácu neponúkne. Ak naňho urobíte dobrý dojem, môže sa neskôr zmieniť o vás niekde inde.
Nezamestnanosť nie je len prioritným problémom z ekonomického hľadiska, pretože v súčasnosti je treba venovať rovnakú pozornosť aj sociálnemu hľadisku z dôsledku nezamestnanosti. Lebo aj toto hľadisko vplýva na mladú generáciu. Dôsledky nezamestnanosti majú na jednotlivca v rodine výrazný sociálny a psychologický vplyv. Ich poznanie umožní včas rozpoznať príznaky zmeny v prežívaní a správaní každého člena rodiny, nielen nezamestnaného. Dôležité je im čo najúčinnejšie predchádzať a najmä zamedzovať. Ak chceme znížiť nezamestnanosť mladej generácie, musíme zabezpečiť všetkým bez rozdielu prístupu k pracovným príležitostiam, v ktorých by moh…
Príspevok sa zameriava na identifikáciu a charakterizovanie najzávažnejších dôsledkov nezamestnanosti na rodiny. Zároveň poukazuje na vplyv tohto sociálneho problému vo vzťahu k jednotlivým členom rodiny z rôznych aspektov. Je rozdelený na dve časti, pričom prvá sa venuje konkrétnym dopadom nezamestnanosti na túto klientsku skupinu sociálnej práce. The paper focuses on the identification and characterization of the most serious consequences of unemployment on families. At the same time, it points out to the influence of this social problem in relation to individual members of the family from different aspects. It is divided into two parts, the first is devoted to the specific impact of unemployment on this client group of social work. Nezamestnanosť predstavuje aktuálny sociálny problém, ktorému je stále venovaná pozornosť výskumných pracovníkov, nakoľko môže mať vplyv nie len na jednotlivcov, ale predovšetkým aj na rodiny a ich fungovanie. Nezamestnanosť charakterizuje Brožová (2006) ako obvyklý sociálny jav, ktorý sa stáva zložitým najmä vtedy, ak je dlhotrvajúca a vysoká, pričom je sprevádzaná multidimenzionálnymi dôsledkami či už v oblasti sociálnej, ekonomickej, psychickej atď. Vo všeobecnosti Mareš (2002) definuje nezamestnanosť ako aktuálny stav jednotlivca, u ktorého absentuje platené zamestnanie, pričom je buď registrovaný na úrade práce, resp. Je nesmierne dôležité, aby sa rodine venovala dostatočná pozornosť pri tejto problematike, nakoľko ide o základnú jednotku v spoločnosti. Ak sú jednotlivé funkcie rodiny narušené, prináša to predovšetkým negatívne dopady. Pri nezamestnanosti niektorého z členov rodiny hrozí narušenie ekonomickej funkcie, čo môže spôsobiť narušenie aj ostatných funkcií. Vplyvom nezamestnanosti môže dôjsť k vzniku iných sociálno-patologických javov u jednotlivých členov rodiny akými sú napríklad alkoholizmus, drogová závislosť a mnohé ďalšie. Tieto negatívne dopady nepôsobia len na jednotlivých členov rodiny, ale aj na rodinu ako celok, pričom v extrémnych prípadoch môžu spôsobiť jej rozpad. Každá rodina je špecifická, a preto charakteristiku špecifickosti vykazuje aj práca sociálneho pracovníka s touto klientskou skupinou. Možno povedať, že skúmanie nezamestnanosti ako sociálneho problému je zložité, nakoľko nepôsobí iba na konkrétneho nezamestnaného jednotlivca, ale pôsobí sprostredkovane aj na jeho najbližšie okolie, čiže rodinu. Čo sa týka pôsobenia na vyvíjajúceho sa človeka alebo dieťa, nie je to iba prostredím, v ktorom sa vyskytujú, ale aj prostredím, na ktorom participujú ich blízky. Túto skutočnosť možno prepojiť s bioekologickou teóriou ľudského vývoja. Podľa tejto teórie ide o tzv. exosystém, ktorý predstavuje spojenie medzi jednotlivými systémami, ktoré tvoria svet jednotlivca, pričom udalosti, ktoré sa v tomto systéme stanú, ovplyvňujú prostredie, v ktorom sa jednotlivec vyskytuje. (Bronfenrenner, Morris, 2006). Ak tieto skutočnosti premostíme, možno konštatovať, že ide o pracovné prostredie rodičov ako členov rodiny, resp. jeho nedostatok v prípade nezamestnanosti jedného z rodičov. Deti síce neparticipujú na pracovnom živote svojich rodičov, avšak prenesene so svojimi rodičmi prežívajú pracovné úspechy i neúspechy (Buchtová et al., 2013), nakoľko sa prenášajú do ďalších sociálnych prostredí. Nezamestnanosť má nepochybne negatívne dopady na rodinu.
Prečítajte si tiež: Pohl'ad na exotické jedlo
Nezamestnanosť neznamená iba stratu príjmov rodiny, či spokojnosti z individuálnej perspektívy, ale má predovšetkým aj medzigeneračný dopad, kedy možno hovoriť o dominovom efekte nezamestnanosti. Tento efekt je podložený výskumnými zisteniami, pričom reflektuje fakt, že nezamestnanosť otcov, a to zvlášť ak je nedobrovoľná, má negatívny dopad na spokojnosť synov s ich životom (Kind, Haisken-DeNew, 2012). Podľa výskumných zistení Goeda et al. (2000), ktorý tiež hovoria o medzigeneračnom prenose mužskej nezamestnanosti, synovia nezamestnaných otcov dokonca v mladšej dospelosti vykazujú najväčšie ťažkosti s hľadaním práce a práve nezamestnanosť otca má najsignifikantnejší súvis s nezamestnanosťou mužov v mladšej dospelosti. Týmto fenoménom vo vzťahu k adolescentom sa zaoberala aj Cinamonová (2001), podľa ktorej signifikantnejšiu súvislosť s nezamestnanými otcami majú ich dcéry. Efekt rodičovskej nezamestnanosti je prejavovaný aj pri významnej zmene v živote detí, akou je napríklad prechod zo základnej školy na strednú. Zatiaľ čo väčšina detí má pri tejto normatívnej zmene väčšie problémy, deti, ktorých rodič, resp. rodičia sú nezamestnaní, vykazujú oveľa vyššiu úroveň týchto problémov. Tieto deti taktiež vykazujú najnižšiu úroveň sociálnej kompetencie, prispôsobenia sa a pod. Možno teda konštatovať, že nezamestnanosť rodičov je významným rizikovým faktorom, ktorý potenciálne môže zvyšovať problémy detí vo vzťahu k prispôsobeniu sa, ktoré sú v istých vývinových etapách normálne. (Kalil, Ziol-Guest, 2008). Podľa Harlanda et al. (2002) vykazujú tieto deti aj vyššiu úroveň emocionálnych problémov a problémov v ich správaní. Autor zároveň uvádza, že uvedené problémy sa najčastejšie vyskytujú u tých detí, ktorých rodičia boli z pracovného procesu vyradení iba nedávno, avšak vo vzťahu k životu rodiny majú tieto problémy z krátkodobého hľadiska vyšší dopad. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že nezamestnanosť rodičov ovplyvňuje subjektívne vnímané zdravie ich detí (Šléšková etl al., 2006). Výskumné zistenia týchto autorov preukázali dopad dlhodobej nezamestnanosti otca na subjektívne vnímané zdravie synov, ale i dcér. Pokiaľ je dlhodobo nezamestnaná matka, má to negatívny vplyv na subjektívne vnímanie zdravia zo strany dcér. V kontexte uvedenej problematiky je tiež nutné podotknúť, že vplyvom nezamestnanosti jedného alebo oboch rodičov, môžu medzi nimi a ich dospievajúcimi deťmi vznikať konflikty, ktoré nie je vždy jednoduché riešiť (Sumec, 2005). Na základe uvedených skutočností možno konštatovať výrazne negatívny vplyv nezamestnanosti rodičov na ich deti. Rodina je našim prirodzeným sociálnym prostredím, a to čo v ňom získame ovplyvňuje náš život vo všetkých oblastiach, nevynímajúc aj oblasť pracovnú. Vplyv nezamestnanosti na rodinu môže mať tak negatívny, ako aj pozitívny charakter. Pozitívnym charakterom je vnímané to, ak nezamestnaného člena dobre fungujúcej rodiny jeho blízky podporujú, pretože je pre neho nepochybne jednoduchšie hľadať si prácu a hlavne nepodliehať zúfalstvu, čím sa posilňuje rodinná solidarita i súdržnosť.
V rámci negatívneho charakteru ide o situáciu keď rodina nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov, čo v rodine môže spôsobiť krízu, narušiť jej rodinné zvyklosti a pod. Ďalšou oblasťou dopadov nezamestnanosti na rodinu sú ekonomické dôsledky. Možno ich považovať za najzávažnejšie, nakoľko na základe nich vznikajú, alebo sa aj pridružujú iné dôsledky. Problémom pri tejto oblasti je skutočnosť, že nedostatkom ekonomických prostriedkov netrpí iba nezamestnaný člen rodiny, ale aj ďalší členovia, čo môže viesť k vzniku negatívnych sociálno-patologických javov. (Schavel, Oláh, Čišecký, 2010). „Závažným problémom súčasnosti, a nielen na Slovensku, je nárast sociálnopatologických javov v spoločnosti, či už kriminality, závislostí ako aj mnohých ďalších“ (Emmerová, 2012, s. 13). Ekonomické dopady nezamestnanosti podľa Mareša (1999, In: Matoušek et al. 2005) spôsobujú nie len pokles životnej úrovne jednotlivých členov rodiny, ale môže spôsobiť v konečnom dôsledku strádanie reprodukčnej funkcie rodiny, kedy rodina vďaka nedostatku finančných prostriedkov nechce mať ďalšie deti. Pri hodnotení dopadov nezamestnanosti treba podľa Schraggeovej (2011) vychádzať najmä z poznania, že práca, ktorá je platená nie je len významným zdrojom finančného zabezpečenia rodiny, ale uspokojuje aj ďalšie potreby, medzi ktoré autorka zaraďuje primerané sebavedomie, sebaúctu, kreativitu, sociálne uznanie či sociálny status. Z psychologického aspektu je významná najmä dĺžka nezamestnanosti, pričom čím je člen rodiny dlhšie nezamestnaný, tým viac stráca on i jeho rodina nádej, že si novú prácu nájde. Dlhšie nezamestnaný člen rodiny nie len, že stráca sebadôveru, ale má problém s komunikáciou, pričom klesá aj jeho životná spokojnosť, čo sa môže prejaviť neschopnosťou komunikovať s ďalšími rodinnými členmi, mrzutosťou, smutnou náladou až depresiou a môže ovplyvniť fungovanie rodiny ako celku. (Šatánek, 2004). Podľa Schraggeovej (2011) je práca vo vzťahu k duševnej pohode a emocionálnej stabilite nesmierne dôležitá a jej dôsledkom môže byť aj výrazné zhoršenie fyzického a duševného zdravia nezamestnaného člena rodiny, i ostatných členov, ale aj negatívny pohľad na svet či svoju budúcnosť a budúcnosť rodiny. V tomto kontexte Schavel, Oláh a Čišecký (2010) upozorňujú na skutočnosť, že ďalším dopadom nezamestnanosti na rodinu je narušenie rodinného spolužitia, narušenie vnútorných pravidiel jej fungovania, ktoré sa týkajú deľby domácich prác a domácich činností. narušením rodinných zvyklostí týkajúcich sa spotreby kvôli malým finančným prostriedkom, čoho dôsledkom je nutná redukcia potrieb jednotlivých členov rodiny. S nezamestnanosťou je nepochybne spojená aj chudoba rodiny, ktorá je podľa Matouška a Pazlarovej (2014) spojená so zvyšujúcim sa stresom jednotlivých členov rodiny, ktorý ovplyvňuje jej fungovanie. Deťom prináša zvýšené riziko nie len vo vzťahu k telesnému, či duševnému vývinu, ale aj z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti. Deti chudobných rodín sprevádzajú komplikácie vzťahujúce sa k nedostatočnej výžive, k absenciám lekárskej starostlivosti a je pri nich aj vyššia pravdepodobnosť predčasného úmrtia. Podľa týchto autorov je u dospievajúcich detí z chudobných rodín vykazovaná vyššia úroveň depresií, ale aj vyššia úroveň prejedania sa.
Prečítajte si tiež: Pedagogika Mentálne Postihnutých: Vedecký Jazyk
tags: #nezamestnanosť #vedecký #článok