Vedľajší účastník v civilnom sporovom konaní: Podmienky a zmeny po roku 2016

Článok sa zaoberá inštitútom vedľajšieho účastníctva v civilnom sporovom konaní na Slovensku, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesol Civilný sporový poriadok (CSP) účinný od 1. júla 2016. Analyzuje podmienky účasti vedľajšieho účastníka, jeho práva a povinnosti, a postavenie v kontexte nových procesných pravidiel.

Úvod do rekodifikácie civilného práva procesného

Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.), Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Tieto kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a priniesli množstvo zmien do súdnej praxe na Slovensku. Civilný sporový poriadok upravuje súdne konania, v ktorých strany sporu tvrdia protichodné stanoviská. Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia dosiahnuť rýchlu a spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov procesných strán a vytvárajú priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia.

Zmeny v postavení vedľajšieho účastníka

Veľmi výraznou zmenou prešlo vedľajšie účastníctvo, ktoré bolo stručne upravené v § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Civilný sporový poriadok upravuje len vedľajšiu intervenciu. Subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť.

Dva spôsoby vstupu intervenienta do konania

1. Vstup z vlastnej iniciatívy: Osoba, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, môže vstúpiť do konania ako intervenient.
2. Písomné oznámenie podľa § 82 CSP (litisdenunciácia): Strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania.

Zodpovednosť strany konania voči intervenientovi

Najdôležitejším posunom je vymedzenie zodpovednosti strany konania voči intervenientovi, čo v doterajšej právnej úprave chýbalo. Ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý. Ak intervenient v spore vystupoval (bez ohľadu na to, či z vlastnej iniciatívy alebo na základe litisdenunciácie), nemôže strane, v prospech ktorej sa uskutočnila jeho intervencia, namietať nesprávne rozhodnutie sporu.

Povinné zastúpenie advokátom

Od 1.7.2016 musí byť podľa CSP strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom. Uvedené neplatí iba vtedy, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Pri týchto osobách je naplnený kvalifikačný predpoklad o znalosti procesných práv a povinností, preto sa manudukačná povinnosť súdu nevyžaduje.

Prečítajte si tiež: Vedľajší účastník konania v slovenskom práve

Zastupovanie právnických osôb

Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) OSP bolo nahradené ustanovením § 72 CSP. V tomto smere teda nedošlo k žiadnej zmene a otázka, kto koná za právnickú osobu, je zodpovedaná v osobitných predpisoch. Zástupcom, ktorý je právnickou osobou, môže byť predovšetkým obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii. Ďalšiu kategóriu zástupcov tvoria právnické osoby s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP). Do úvahy prichádza aj zastúpenie inou právnickou osobou, ktorá má postavenie všeobecného zástupcu.

Poučovacia povinnosť súdu

Súd je v súlade s § 160 ods. 2 CSP povinný vždy poučiť stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Zástupca zvolený do 30. júna 2016 môže stranu zastupovať v konaní aj po 1. júli 2016, ak ide o spor, resp. konanie, v ktorom je takéto zastúpenie prípustné. Po 1. júli 2016 môže „všeobecný zástupca“ konať len v prípadoch podľa 89 CSP. Ak ide o spor podľa § 90 CSP zastúpenie všeobecným zástupcom sa nepripúšťa. Ak ide o spor podľa § 91 CSP je prípustné zastúpenie len osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Procesné úkony a lehoty

Námietky podľa § 5 CSP sa vždy uplatňujú v prebiehajúcom konaní. Nezapisujú sa do osobitného registra, sú súčasťou prebiehajúceho konania (§ 156 ods. 1, tretia veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. Inej osobe ako osobe uvedenej v § 97 ods. 1 CSP nie je možné kópiu záznamu z procesného úkonu vydať. Vec sa zapíše do súdneho registra „S“ v súlade s § 165a ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. Podrobnosti týkajúce sa zaznamenávania priebehu súdneho pojednávania a iných procesných úkonov súdu pomocou technických prostriedkov sú upravené v § 56 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.

Pojem bezodkladne je potrebné interpretovať vo význame „ihneď“. Bližší výklad pojmu bezodkladne možno vyvodiť z bohatej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Aj v prípade, ak v CSP nie je ustanovená lehota na rozhodnutie, alebo vykonanie procesného úkonu, mal by súd konať bezodkladne, ak je to objektívne možné.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. Keďže nové procesné kódexy prinášajú pre strany (rovnako i pre súd) nové procesné práva a povinnosti, o týchto strany ešte poučené neboli. Strany treba poučiť v rozsahu, v akom sa ich procesné práva a povinnosti k 1. Postavenie opatrovníka za účelom doručovania k 30.6.2016 zaniklo, súd s ním viac konať nemôže. Je potrebné vychádzať z úpravy zakotvenej v § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Na účely doručovania písomností právnickej osobe do zahraničia možno použiť ustanovenie § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Okamih doručenia písomnosti je následne rozhodujúci pre nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia s ohľadom na príslušné ustanovenie CSP (s ohľadom napr. na to, či ide o rozhodnutie, ktoré je právoplatné doručením alebo napr.

Prečítajte si tiež: Úloha vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní

Doručovanie písomností

Ustanovenia CSP nezasiahli do právnej úpravy medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je SR viazaná. Akékoľvek medzinárodnoprávne záväzky SR (aj) v oblasti doručovania písomností do cudziny majú prednosť pred zákonom. Právna úprava obsiahnutá v CSP nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Priestor, ktorý sa Vám po výbere príslušného súdu zobrazí, považujeme za webovú stránku súdu. Žalobu, ktorú je potrebné v zmysle § 116 ods. 2 CSP zverejniť na webovej stránke súdu potom nájdete na ľavej strane v sekcii s názvom „Úradná tabuľa“. Pod adresou uvedenou v § 106 CSP možno rozumieť adresu, ktorú uviedol sám adresát a taktiež adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, pokiaľ ide o fyzický osobu.

V zmysle ust. § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Pokiaľ sa pri doručovaní písomností na adresu do cudziny súdu vráti zásielka s poznámkou, že doručenie nebolo úspešné, uplatní sa v takom prípade fikcia doručenia podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Súd doručuje na obe uvedené adresy, nakoľko strana v záujme prevencie uviedla v Registri obyvateľstva SR, že sa zdržiava na oboch týchto adresách (trvalého aj prechodného pobytu). V otázke zverejňovania Oznámenia o podanej žalobe vyvesenej na verejne prístupnej úradnej tabuli súdu, pokiaľ ide o formu tohto oznámenia, je problematika riešená v § 141 novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016.

Ustanovenie § 109 CSP je určené predovšetkým na ochranu práv adresáta a jeho cieľom je zveriť preberanie zásielok len subjektom, ktoré na to adresát výslovne splnomocnil alebo poveril. Na tento účel postačuje akékoľvek splnomocnenie, ktoré obsahuje predpísané náležitosti. V zásade je vhodné poučiť strany v konaní o možnosti odpustenia zmeškania lehoty, ak už ale strana lehotu zmeškala, súd nemá možnosť ju poučovať.

Zmena žaloby

Podľa § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak súd usúdi, že ide o návrh na zmenu žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), bude postupovať podľa § 140 a nasl. O prípustnosti zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP rozhoduje súd uznesením. Výrok uznesenia musí obsahovať informáciu o tom, či sa zmena žaloby na základe podania žalobcu (s uvedením dátumu podania a spisovej značky) pripúšťa alebo nepripúšťa. Z odôvodnenia by malo vyplývať, že súd podanie žalobcu posúdil ako zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, z akých dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a ostatné štandardné náležitosti. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom.

Pod pojmom „iný identifikačný údaj" možno rozumieť primárne taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od inej osoby, napr. údaj o čísle občianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom možno pod pojem "iný identifikačný údaj" subsumovať aj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo jej IČO.

Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok a vedľajší účastník

Opravné prostriedky

Právna úprava konaní o opravných prostriedkoch obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré pripúšťajú uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu a iba v určitom štádiu konania o opravnom prostriedku. V ktoromkoľvek štádiu odvolacieho konania sú prípustné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany založené na právnych skutočnostiach, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu, za predpokladu, že:

a) takáto právna skutočnosť spôsobila zánik alebo zmenu práva,b) tvrdením takejto právnej skutočnosti sa namieta nedostatok procesných podmienok odvolacieho konania,c) tvrdením takejto právnej skutočnosti sa namieta procesná vada odvolacieho súdu.

Ak je predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v označenom (úzko obmedzenom) rozsahu prípustné aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, resp. aj po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu, potom je strana sporu povinná predložiť ich včas v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 CSP. Odvolací súd môže sankcionovať ich nie včasné predloženie tak, že na ne neprihliadne.

Koncentrácia konania a poučovacia povinnosť súdu

Sudcovská koncentrácia môže pôsobiť spätne do minulosti, a tiež i do budúcna. Pri spätnom pôsobení súd môže zisťovať, prečo strana dôkaz nepredložila už skôr a rozhodnúť, že na neskôr predložený dôkaz nebude prihliadať. Pri pôsobení do budúcna môže súd určiť lehotu na predloženie dôkazu s tým, že na dôkaz predložený po stanovenom termíne nebude prihliadať.

Ustanovenia CSP zužujú poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu. Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania. K určitým otázkam výlučne procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. V takomto prípade ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu strany konania s procesným postupom súdu.

Rozhodovanie bez nariadenia pojednávania

Ako príklad uvádzame: Súd môže vyzvať strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že pripojí doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Ak sa strana konania nevyjadrí, súd v takomto prípade rozhodne bez nariadenia pojednávania a strane sa nepriznáva možnosť podať odvolanie s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods.1 písm.

Zaznamenávanie procesných úkonov

Podľa § 98 CSP sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie. Vyhlásenie rozsudku možno považovať za procesný úkon, pri ktorom súd koná so stranou, a to aj v prípade, ak bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP. Nový CSP v tejto súvislosti v § 176 ods. 5 špecifikuje len „obrazové záznamy", „obrazové prenosy" a "zvukové prenosy". Pod ust. § 176 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z.

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese (§ 150 ods. 1 CSP). Ak žalobca niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu. V situácii, ak napr. obe strany uvádzajú hodnotu nehnuteľnosti s drobným rozdielom - 10.000 eur a 10.500 eur alebo žalovaný žiadnu sumu neuvádza, obe strany sa zhodujú v cene nehnuteľnosti v rozsahu 10.000 eur (§ 186 ods. 2 CSP). Ak sa žalobcovi nepodarí preukázať tvrdenú cenu nehnuteľnosti, súd by mal vychádzať zo sumy vo výške, v ktorej sa tvrdenia strán zhodujú (pokiaľ nejde o spor, v ktorom je obrátené dôkazné bremeno, napr. v antidiskriminačných sporoch). Súd v týchto prípadoch nemôže nariadiť dokazovanie z úradnej moci. V prípade, ak by strany podložili svoje tvrdenia znaleckými posudkami, ktorými by bola určená rozdielna hodnota, súd by mal nariadiť konfrontáciu znalcov na odstránenie rozporov zo znaleckých posudkov.

Výsluch strany je jedným z dôkazných prostriedkov podľa § 187 CSP a je možné ho vykonať len na návrh strany. Je to výrazom dispozičného princípu a princípu formálnej pravdy, ktorá je typická pre civilný proces po 1. júli 2016. Súd môže v prípade nejasného alebo neúplného tvrdenia požiadať stranu o dodatočné vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP).

Formálna stránka rozhodnutí

CSP neupravuje formálnu stránku rozhodnutí do takých podrobností, k akým smeruje položená otázka. Každé rozhodnutie súdu vyhotovené po 01.07.2016 bude mať náležitosti podľa § 220 a nasl. V takomto prípade je v zásade rozhodujúci okamih, kedy k podávaniu odvolania dochádza. Je možná situácia, kedy ešte v čase pred nadobudnutím právoplatnosti pôvodného rozhodnutia je doručený aj dopĺňací rozsudok a je možné ešte v lehote na podanie odvolania voči pôvodnému rozhodnutiu podať odvolanie už aj voči výroku dopĺňacieho rozsudku. Ak je však dopĺňací rozsudok doručený až neskôr, napr. aj po tom, čo už odvolanie voči pôvodnému rozhodnutiu bolo podané, ak nesúhlasíte s výrokom dopĺňacieho rozsudku, je potrebné podať samostatné odvolanie aj voči tomuto dopĺňaciemu rozsudku. Na dopĺňací rozsudok sa primerane vzťahujú ustanovenia o konečnom rozsudku, t.j. Novou právnou úpravou sa navrhuje ponechať režim uznesení ako preferovaných rozhodnutí procesnej povahy s primeraným použitím ustanovení o rozsudku tam, kde predkladateľ nepoužil odlišnú právnu úpravu v § 235 a nasl. CSP. Pri formulácií výziev súdu voči strane sporu je možné formou dedukcie nepriamo vychádzať napr. i z ustanovenia § 235 ods.

Sťažnosť

V takomto prípade je potrebné rozlišovať dve procesné situácie:

a) Ak sťažnosť podá osoba mimo rámca existujúceho procesnoprávneho vzťahu (možno hovoriť o tzv. absolútne neoprávnenej osobe). Súd sa takým podaním nemusí zaoberať vôbec, lebo z hľadiska procesu taký „úkon“ vlastne neexistuje, nepožíva žiadnu procesnoprávnu relevanciu;b) Ak sťažnosť podá osoba v rámci existujúceho procesného vzťahu, ale tento subjekt nespĺňa podmienky hypotézy § 240 CSP (možno hovoriť o relatívne neoprávnenej osobe). Môže ísť o subjekt, ktorý z uznesenia nemá žiaden „neprospech“, teda napadnuté uznesenie sa ho procesne nedotýka v takom zmysle, že by ho akýmkoľvek spôsobom ukracovalo.

Výrok rozsudku znie: strana (žalobca/žalovaný) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Lehoty sa v ustanoveniach CSP vyskytujú len výnimočne, a ak nie sú výslovne upravené. Podľa § 239 ods. Podľa tvorcov zákona je sťažnosť novozavedeným prostriedkom procesnej obrany, pričom v pripomienkovom konaní bolo zdôraznené, že nejde o opravný prostriedok (Pozri Horváth - Andrášiová: Civilný sporový poriadok - komentár, Wolters Kluwer, 2015, str. Baricová a Števček v komentári k Civilnému sporovému poriadku (C.H.Beck, 2016) na strane 870 o. i. uvádzajú, že z hľadiska systematického výkladu, umiestnenie inštitútu sťažnosti v systematike a štruktúre zákona umožňuje spoľahlivo ustáliť záver, že nejde o opravný prostriedok. Opravné prostriedky normuje Civilný sporový poriadok vo svojej štvrtej časti, pričom možno konštatovať, že naše civilné procesné právo operuje s tzv. numerus clausus čo do počtu opravných prostriedkov, dodávajú autori.

Ustanovenie § 236 CSP obsahuje taxatívny výpočet obligatórnych formálnych náležitostí písomného vyhotovenia uznesenia súdu. V tomto výpočte absentuje poučenie o možnosti podať sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť. Baricová a Števček pri komentári k § 242 (lehota na podanie sťažnosti) uvádzajú, že „lehota na podanie sťažnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa podávateľ sťažnosti riadil nesprávnym poučením súdu o jej dĺžke. Ak súd celkom opomenul dať stranám poučenie o možnosti podať sťažnosť, platí zákonná lehota.“. Poučenie o možnosti podať sťažnosť a lehote na jej podanie tu teda autori predpokladajú. Isteže, právo podať v zákonom predpokladaných prípadoch proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom sťažnosť možno subsumovať pod procesné práva strán sporu, o ktorých by mal súd povinnosť ich poučiť. Ak by mal však zákonodarca úmysel toto poučenie zahrnúť medzi povinné náležitosti uznesenia, zrejme by tak urobil priamo v ustanovení § 236 CSP. Vzhľadom k vyššie uvedenému nie je preto vylúčené zaujať aj taký názor, podľa ktorého o práve podať sťažnosť v prípadoch podľa § 239 CSP súd nie je povinný poučovať priamo v uznesení, ale v rámci všeobecného poučenia realizovaného buď v režime všeobecného poučenia strán sporu podľa § 160 ods. 1 CSP (súd však túto poučovaciu povinnosť vôbec nemá v prípadoch upravených v § 160 ods.

Uznesenie vydané súdnym úradníkom by teda v rámci poučenia o odvolaní obsahovalo len uvedenie, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Ďalšie zmeny v civilnom sporovom konaní

Pristúpenie do konania by malo byť vyriešené rovnako ako pri súčasnej úprave - dôvodová správa výslovne uvádza, že sa preberá a len terminologicky upravuje súčasné znenie § 92 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nie je to však celkom presné konštatovanie - Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby návrh podal každý účastník konania, Civilný sporový poriadok na takýto procesný návrh legitimuje len žalobcu (čo inak považujeme za vecne správne). V prípade dnes existujúcej zmeny a zámeny účastníka konania je odklon od súčasnej úpravy výraznejší - Civilný sporový poriadok pozná len zmenu strany konania a od zámeny upúšťa. Predkladateľ zákona to odôvodňuje tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.

tags: #vedlajsi #ucastnik #civilny #sporovy #poriadok #podmienky