
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút vedľajšieho účastníka v kontexte slovenského civilného sporového práva. Zameriava sa na zmeny, ktoré priniesol Civilný sporový poriadok (CSP), a analyzuje postavenie vedľajšieho účastníka v sporovom konaní.
Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy, medzi nimi aj Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (OSP) a priniesli množstvo zmien do súdnej praxe. CSP sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v "spore".
Podľa Občianskeho súdneho poriadku (OSP), vedľajší účastník bol definovaný ako osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania a vstupuje do konania na podporu jednej zo strán.
Právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania možno definovať tak, že musí ísť o právny záujem vedľajšieho účastníka na víťazstve hlavného účastníka konania z toho dôvodu, že vedľajší účastník je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu vo veci samej voči účastníkovi, na ktorého procesnej strane vedľajší účastník v konaní vystupuje. Vedľajší účastník má za úlohu pomáhať procesnej strane, na ktorej v konaní vystupuje. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva.
Vedľajší účastník mohol do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy, alebo na výzvu účastníka konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodoval len na návrh.
Prečítajte si tiež: Vedľajší účastník konania v slovenskom práve
Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, s výnimkou toho, že nemohol konať iba sám za seba. Úkony jedného z nich platili aj pre ostatných.
CSP priniesol zmeny v terminológii a v samotnom koncepte vedľajšieho účastníctva.
CSP zachováva kritérium právneho záujmu na výsledku sporu. Intervenient môže vstúpiť do konania z vlastného podnetu, alebo na základe oznámenia o spore (litisdenunciácie).
Litisdenunciácia: Strana informuje intervenienta o prebiehajúcom spore, ktorý môže mať dopad na ich hmotnoprávne vzťahy, a vyzýva ho, aby do konania vstúpil. Prílohou oznámenia je žaloba a jej zmeny a doplnky. V oznámení sa uvádza, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak v spore nebude úspešná.
Súhlas strany, na ktorej bude intervenient vystupovať, sa vyžaduje, ak netvoria nerozlučné spoločenstvo. Tento súhlas sa vzťahuje na vykonanie všetkých relevantných procesných úkonov intervenienta - procesný útok a procesná obrana.
Prečítajte si tiež: Úloha vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
Otázkou zostáva, ako sa vysporiadať s konaniami, ktoré boli začaté ešte za účinnosti OSP a v ktorých už vystupovali vedľajší účastníci.
Po nadobudnutí účinnosti CSP vznikla otázka, či zaniká postavenie vedľajšieho účastníka v konaniach začatých podľa OSP. Niektoré súdy zaujali stanovisko, že subjekty, s ktorými súd do 30. júna 2016 konal ako s vedľajšími účastníkmi, po 1. júli 2016 už viac v konaní nemôžu vystupovať ako vedľajší účastníci a ich procesné postavenie k 30. júnu 2016 zaniklo.
Úplné pozbavenie vedľajších účastníkov ich procesného postavenia je v rozpore s princípom právnej istoty a s prechodnými ustanoveniami samotného CSP.
Preklasifikovanie statusu vedľajšieho účastníctva na intervenciu je praktické a vhodné riešenie tohto právneho vákua. Je potrebné posúdiť, či sú splnené podmienky pre vstup intervenienta do konania.
Ak súd upravuje priebeh konania, rozhoduje o tom vždy uznesením. Ak súd prvej inštancie rozhodol o zániku postavenia vedľajšieho účastníka "oznámením," de facto upravil priebeh konania. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť uznesením.
Prečítajte si tiež: Príjem a vedľajší príjem v SR
V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých účinky vedľajšieho účastníctva nenastanú.
Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v štádiu rozkazného konania a vyslovil, že vedľajší účastník odpor voči platobnému rozkazu podať nemôže.
Upretie vedľajšej intervencie združeniu zameranému na ochranu spotrebiteľov v exekučnom konaní nemožno považovať za postup, ktorým by exekučný súd popieral účel a zmysel zákonných právnych noriem vymedzujúcich postavenie takýchto združení, a tým im neústavne obmedzoval, resp. odnímal ich základné právo na súdnu ochranu.
Od 1.7.2016 musí byť strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom. Uvedené neplatí iba vtedy, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Na účely doručovania písomností právnickej osobe do zahraničia možno použiť ustanovenie § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Ak sa pri doručovaní písomností na adresu do cudziny súdu vráti zásielka s poznámkou, že doručenie nebolo úspešné, uplatní sa fikcia doručenia podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Ustanovenia CSP zužujú poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu.
Podrobnosti týkajúce sa zaznamenávania priebehu súdneho pojednávania a iných procesných úkonov súdu pomocou technických prostriedkov sú upravené v § 56 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.
Rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho procesu, ktoré rozhodovanie je zásadne výsadou všeobecných súdov. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania podrobnejšie preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak sa samotné rozhodnutie všeobecného súdu vyznačuje takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o tak extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobené porušenie základných práv a slobôd.