Vedľajší Účastník v Civilnom Sporovom Poriadku: Prehľad a Kontext

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút vedľajšieho účastníka v kontexte slovenského civilného sporového práva. Zameriava sa na zmeny, ktoré priniesol Civilný sporový poriadok (CSP), a analyzuje postavenie vedľajšieho účastníka v sporovom konaní.

Úvod do Civilného Sporového Poriadku

Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy, medzi nimi aj Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (OSP) a priniesli množstvo zmien do súdnej praxe. CSP sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v "spore".

Charakteristika Vedľajšieho Účastníctva podľa OSP

Podľa Občianskeho súdneho poriadku (OSP), vedľajší účastník bol definovaný ako osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania a vstupuje do konania na podporu jednej zo strán.

Právny Záujem Vedľajšieho Účastníka

Právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania možno definovať tak, že musí ísť o právny záujem vedľajšieho účastníka na víťazstve hlavného účastníka konania z toho dôvodu, že vedľajší účastník je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu vo veci samej voči účastníkovi, na ktorého procesnej strane vedľajší účastník v konaní vystupuje. Vedľajší účastník má za úlohu pomáhať procesnej strane, na ktorej v konaní vystupuje. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva.

Vstup do Konania

Vedľajší účastník mohol do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy, alebo na výzvu účastníka konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodoval len na návrh.

Prečítajte si tiež: Vedľajší účastník konania v slovenskom práve

Práva a Povinnosti

Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, s výnimkou toho, že nemohol konať iba sám za seba. Úkony jedného z nich platili aj pre ostatných.

Zmeny Zavedené Civilným Sporovým Poriadkom (CSP)

CSP priniesol zmeny v terminológii a v samotnom koncepte vedľajšieho účastníctva.

Nahradenie Pojmov

• Pojem "účastník konania" bol nahradený pojmom "strana". Stranami sú žalobca a žalovaný.
• Pojem "vedľajší účastník" bol nahradený pojmom "intervenient".

Intervenient

CSP zachováva kritérium právneho záujmu na výsledku sporu. Intervenient môže vstúpiť do konania z vlastného podnetu, alebo na základe oznámenia o spore (litisdenunciácie).

Litisdenunciácia: Strana informuje intervenienta o prebiehajúcom spore, ktorý môže mať dopad na ich hmotnoprávne vzťahy, a vyzýva ho, aby do konania vstúpil. Prílohou oznámenia je žaloba a jej zmeny a doplnky. V oznámení sa uvádza, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak v spore nebude úspešná.

Súhlas Strany

Súhlas strany, na ktorej bude intervenient vystupovať, sa vyžaduje, ak netvoria nerozlučné spoločenstvo. Tento súhlas sa vzťahuje na vykonanie všetkých relevantných procesných úkonov intervenienta - procesný útok a procesná obrana.

Prečítajte si tiež: Úloha vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní

Prechodné Ustanovenia a Ich Vplyv

Otázkou zostáva, ako sa vysporiadať s konaniami, ktoré boli začaté ešte za účinnosti OSP a v ktorých už vystupovali vedľajší účastníci.

Zánik Postavenia Vedľajšieho Účastníka?

Po nadobudnutí účinnosti CSP vznikla otázka, či zaniká postavenie vedľajšieho účastníka v konaniach začatých podľa OSP. Niektoré súdy zaujali stanovisko, že subjekty, s ktorými súd do 30. júna 2016 konal ako s vedľajšími účastníkmi, po 1. júli 2016 už viac v konaní nemôžu vystupovať ako vedľajší účastníci a ich procesné postavenie k 30. júnu 2016 zaniklo.

Právna Istota a Prechodné Ustanovenia

Úplné pozbavenie vedľajších účastníkov ich procesného postavenia je v rozpore s princípom právnej istoty a s prechodnými ustanoveniami samotného CSP.

Preklasifikovanie na Intervenciu

Preklasifikovanie statusu vedľajšieho účastníctva na intervenciu je praktické a vhodné riešenie tohto právneho vákua. Je potrebné posúdiť, či sú splnené podmienky pre vstup intervenienta do konania.

Rozhodovanie Súdu a Procesné Formy

Ak súd upravuje priebeh konania, rozhoduje o tom vždy uznesením. Ak súd prvej inštancie rozhodol o zániku postavenia vedľajšieho účastníka "oznámením," de facto upravil priebeh konania. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť uznesením.

Prečítajte si tiež: Príjem a vedľajší príjem v SR

Vedľajšie Účastníctvo v Špecifických Konaniach

Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých

V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých účinky vedľajšieho účastníctva nenastanú.

Rozkazné Konanie

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v štádiu rozkazného konania a vyslovil, že vedľajší účastník odpor voči platobnému rozkazu podať nemôže.

Exekučné Konanie

Upretie vedľajšej intervencie združeniu zameranému na ochranu spotrebiteľov v exekučnom konaní nemožno považovať za postup, ktorým by exekučný súd popieral účel a zmysel zákonných právnych noriem vymedzujúcich postavenie takýchto združení, a tým im neústavne obmedzoval, resp. odnímal ich základné právo na súdnu ochranu.

Zastúpenie Advokátom

Od 1.7.2016 musí byť strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom. Uvedené neplatí iba vtedy, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Procesné Aspekty

Doručovanie Písomností

Na účely doručovania písomností právnickej osobe do zahraničia možno použiť ustanovenie § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Ak sa pri doručovaní písomností na adresu do cudziny súdu vráti zásielka s poznámkou, že doručenie nebolo úspešné, uplatní sa fikcia doručenia podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.

Poučovacia Povinnosť Súdu

Ustanovenia CSP zužujú poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu.

Zaznamenávanie Priebehu Konania

Podrobnosti týkajúce sa zaznamenávania priebehu súdneho pojednávania a iných procesných úkonov súdu pomocou technických prostriedkov sú upravené v § 56 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.

Rozhodovacia Činnosť Súdov a Ústavný Súd

Rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho procesu, ktoré rozhodovanie je zásadne výsadou všeobecných súdov. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania podrobnejšie preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak sa samotné rozhodnutie všeobecného súdu vyznačuje takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o tak extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobené porušenie základných práv a slobôd.

Právne Vety Ústavného Súdu

1. O právny záujem vedľajšieho účastníka ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Za právny záujem sa nepovažuje len právny záujem na výroku rozhodnutia v predmetnej právnej veci, ale aj záujem na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci založené.
2. Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ako vedľajší účastník môže sa popri účastníkoch konania zúčastniť ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. V oboch prípadoch je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.
3. Vedľajší účastník, právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať a hlavný účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas. Nevyslovenie súhlasu sa rovná neudelenie súhlasu.

tags: #vedľajší #účastník #civilný #sporový #poriadok