Dohoda Veľká Británia, Francúzsko a Poľsko v roku 1939: Predohra k druhej svetovej vojne

Koncom 30-tych rokov minulého storočia sa v politickom systéme Európy, ktorý bol vytvorený po prvej svetovej vojne, začali objavovať vážne trhliny. Nacistické Nemecko, ako aj fašistické Taliansko si robili územné a mocenské nároky. Víťazné mocnosti prvej svetovej vojny - Anglicko a Francúzsko - odpovedali politikou uzmierovania, v podstate začali týmto nárokom ustupovať - na to však začali doplácať najmä stredoeurópske štáty. Po anšluse Rakúska v marci 1938 sa pozornosť Nemecka upriamila na Československo - Mníchovská dohoda a následné arbitráže oklieštili územie republiky o 40 tisíc kilometrov štvorcových a na zabratých územiach zostalo v prvej fáze takmer 5 miliónov občanov. Nemecko využilo nielen vnútropolitické problémy - ako páky na úplnú likvidáciu štátu použilo nemeckú menšinu a autonomistické úsilie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Adolfovi Hitlerovi hralo do karát aj to, že Francúzsko a Veľká Británia obetovali Československo a Spojené štáty americké dôsledne uplatňovali svoju izolacionistickú zahraničnú politiku. Dôvody zdržanlivého postoja Sovietskeho zväzu sa ukázali v plnej nahote o rok neskôr - keď po podpísaní nemecko-sovietskeho paktu Hitler so Stalinom zaútočili na Poľsko, čím sa fakticky začala 2.svetová vojna.

Kontext: Európa na pokraji vojny

V lete 1939 sa napätie v Európe dalo priam krájať. Od konca najkrvavejšej vojny v dejinách uplynuli iba dve desaťročia a vo vzduchu už visel ďalší konflikt.

Politika appeasementu

Tak ako pred necelým rokom. Britský premiér Neville Chamberlain, predseda francúzskej vlády Édouard Daladier a taliansky diktátor Benito Mussolini vtedy v Mníchove podpísali s nemeckým kancelárom Adolfom Hitlerom dohodu, ktorou mu umožnili obsadiť československé Sudety, obývané prevažne po nemecky hovoriacim obyvateľstvom a pripojiť ich k Tretej ríši. Nebol to prvý prípad, keď pristúpili k politike takzvaného appeasementu, čiže zmierňovania napätia za cenu ústupkov. Hitler im hodil rukavicu už viackrát. V marci 1936 napríklad vpochodovalo nemecké vojsko do Porýnia, ktoré bolo demilitarizovanou zónou a západ sa zmohol iba na protest. „Sudety sú mojou poslednou územnou požiadavkou,“ vyhlásil v septembri 1938. Porušil tak Mníchovskú dohodu a predstaviteľom Veľkej Británie a Francúzska začalo byť jasné, že ich politika ústupkov bola omylom. S jedlom totiž rastie chuť. Keď Hitler dostal Československo ako na podnose, obrátil svoju pozornosť na Poľsko. Požadoval Gdansk, ktorý mal štatút slobodného mesta a tzv. pomoranský koridor, čo bolo územie spájajúce vnútrozemie Poľska s Baltským morom. Už 25. marca 1939 vydal Hitler rozkaz začať prípravy na útok.

Pakt Ribbentrop-Molotov

Pred samotnou inváziou si Hitler zaistil podporu Sovietskeho zväzu. Pakt Molotov-Ribbentrop, ktorý podpísali 23. augusta 1939, obsahoval tajné dodatky o rozdelení vplyvu vo východnej Európe. V prípade Poľska mala tretina pripadnúť Nemcom, zvyšné dve tretiny ZSSR.

Zmluva o vzájomnej pomoci medzi Poľskom a Spojeným kráľovstvom

Veľká Británia poskytla Poľsku písomné záruky pre prípad napadnutia Nemeckom 25. augusta 1939. Deň predtým sa Veľká Británia pridala k vojenskej spojeneckej dohode Poľska s Francúzskom.

Prečítajte si tiež: Domovy dôchodcov Poprad Veľká

Nemecká invázia do Poľska

Hitler naplánoval útok na 26. augusta. Nacistický vodca sa zľakol a útok odložil. K niektorým jednotkám sa rozkazy nedostali a došlo k zrážkam, najmä v oblasti Jablunkovského priesmyku. Nemci to pred Poliakmi ospravedlňovali tým, že išlo o akciu „fanatických Slovákov“. Skutočný útok sa začal 1. septembra 1939 o 4.00 ráno. Hlavný nemecký postup smeroval na Varšavu. Tú chceli zobrať do klieští vojská postupujúce zo západu zo Sliezska a zo severu z Pruska. Ďalšie jednotky postupovali na severe do pomoranského koridoru a z Moravy a Kysúc na Krakov. Nemci rýchlo postupovali a už 7. septembra ich 4. tanková divízia zaútočila na Varšavu. Bez podpory pechoty však utrpela v pouličných bojoch veľké straty a musela ustúpiť. Obrancom hlavného mesta tiež pomohol veľký poľský protiútok na rieke Bzura severne od Lodže, ktorý stiahol časť nemeckých síl. Nový útok na Varšavu sa začal až 15. septembra. Obkľúčené mesto sa však úspešne bránilo. Až 25. septembra prišiel „čierny pondelok“. Varšavu bombardovalo spolu 1 200 nemeckých lietadiel. O dva dni neskôr jej obrancovia zložili zbrane.

Zapojenie Slovenska

Slovensko sa stalo prvým vojenským spojencom nacistov. Spolupráca však nebola až taká dobrovoľná. Slovensko vojnu Poľsku oficiálne nevyhlásilo, do útoku však vyslalo tri pešie divízie. Spolu bolo v bojových jednotkách 51-tisíc vojakov. Obsadili však len časť poľského pohraničia. Pre výsledok vojny bol omnoho významnejší fakt, že z nášho územia mohli operovať silné nemecké vojská.

Nemci od začiatku rátali s využitím Slovenska pri útoku na Poľsko. Po rozbití Československa vytvorili západne od riek Váh a Kysuca tzv. ochrannú zónu, v ktorej mala všetky vojenské právomoci nemecká armáda. Z ochrannej zóny mali na Poľsko zaútočiť dve divízie. Nemecko sa však na poslednú chvíľu rozhodlo využiť aj zvyšok slovensko-poľskej hranice a na východ od ochrannej zóny vyslalo ešte jednu tankovú divíziu a všetky tri horské divízie, ktoré v tom čase malo. O poskytnutie územia pre svoju armádu slovenskú vládu nepožiadali, len ju o tomto rozhodnutí 26. augusta informovali. Vtedajší predseda vlády Jozef Tiso vydal 28. augusta vyhlášku, podľa ktorej prišli nemecké vojská v záujme ochrany slovenského štátneho územia. Kto by sa previnil proti ich bezpečnosti alebo príkazom, mal sa zodpovedať pred nemeckými vojenskými súdmi. Slovenská armáda v podstate iba kryla postup nemeckých jednotiek. Na silnejší odpor narazila iba málokedy, skôr ju zdržiavali mosty vyhodené do vzduchu pri ústupe Poliakov. O život prišlo 24 slovenských vojakov. Slovensko získalo územia, ktoré zabralo Poľsko v rokoch 1920 a 1938.

Sovietska invázia

Koniec Poľska urýchlila invázia sovietskych vojsk. Tá sa začala 17. septembra a oficiálne prišla Červená armáda na pomoc ohrozenému obyvateľstvu ukrajinského a bieloruského pôvodu. Odvtedy sa poľské vojská snažili už len ustúpiť do neutrálneho Rumunska. Cezeň sa dostali do Francúzska a Veľkej Británie, kde sformovali exilové jednotky. Poľská vláda nikdy formálne nekapitulovala. Posledné boje na poľskom území utíchli 6. októbra.

Dňa 17. septembra 1939 Sovietsky zväz mal zostať v predpokladanom konflikte s Nemeckom neutrálny. V rovnaký deň, keď Červená armáda začala svoju intervenciu, prekročil poľský prezident Ignacy Mościcki hranice Rumunska. Nasledoval ho vrchný veliteľ poľských ozbrojených síl Edward Rydz-Śmigły. 20. septembra 1939 vydal Rydz-Śmigły vyhlásenie, v ktorom síce potvrdil, že poľské sily stále bojujú s Nemcami, ale aby zabránil ďalšiemu krviprelievaniu v boji so Sovietmi, nariadil v duchu politiky „zachrániť čo sa dá“ nebojovať. Tiaž bojov tak dopadla na dvadsaťtisícový zbor pohraničných vojsk (z pol. Korpus Ochrony Pogranicze, KOP). Jednotky KOP dostali ráno 17. septembra 1939 od Rydz-Śmigłyho rozkaz, aby so Sovietmi nebojovali. Výnimkou mal byť prípad, keď budú priamo napadnuté. A presne to sa stalo. Jednotky KOP pod vedením poľského generála Wilhelma Orlik-Rückemanna sa tak so Sovietmi stretli pri Dzisne na severovýchodnom cípe Poľska blízko hraníc s Litvou.

Prečítajte si tiež: Ubytovanie pre seniorov v Poprade

Reakcia Spojeného kráľovstva a Francúzska

Západní spojenci síce vyhlásili Nemecku 3. septembra vojnu, ale so žiadnymi veľkými akciami nezačali. Kým boli Veľká Británia a Francúzsko zamestnané mobilizáciou a plánovaním nikdy neuskutočnenej ofenzívy na západe, Poľsko sa bránilo proti nemeckej presile. 17. septembra vstúpil do hry Sovietsky zväz. Sovieti deklarovali, že sú „bratia Slovania“, ktorí prišli ako priatelia zbaviť Poliakov jarma kapitalizmu a panstva buržoázie, zaútočili z východu.

Následky invázie

Poľsko bolo rozdelené medzi Nemecko a Sovietsky zväz. Poliaci v septembri 1939 stratili 66-tisíc mŕtvych a takmer 700-tisíc zajatých vojakov. Okolo 100-tisíc z nich zajali Sovieti, ktorí odvliekli aj 350-tisíc poľských úradníkov a učiteľov. Časť z nich povraždili, zvyšok skončil v gulagoch na Sibíri. Nemeckých vojakov v kampani zomrelo okolo16 600.

Potom nasledovala už len krutovláda nových pánov. Symbolom tej nemeckej je Osvienčim, tú sovietsku zas predstavuje Katyň. Poľsko bolo ničené aj v ďalších bojoch - pri nemeckom útoku na Sovietsky zväz v roku 1941 a pri sovietskych ofenzívach v rokoch 1944 a 1945. Počas vojny prišlo o život takmer 6 miliónov poľských občanov vrátane drvivej väčšiny tamojšej židovskej komunity.

Chronológia udalostí

• 29. september 1938 - Mníchovská dohoda.
• 15. marec 1939 - Rozbitie Československa.
• 25. marec 1939 - Hitler nariaďuje začať prípravy na vpád do Poľska.
• Máj 1939 - Na stretnutí zástupcov francúzskeho a poľského generálneho štábu sa francúzska strana zaviazala k veľkej ofenzíve do dvoch týždňov po nemeckom útoku na Poľsko.
• 23. august 1939 - Ministri zahraničných vecí ZSSR a Nemecka Molotov a Ribbentrop podpísali dohodu o neútočení. Pakt obsahoval aj tajné dodatky o rozdelení Poľska.
• 25. august 1939 - Veľká Británia poskytla Poľsku písomné záruky pre prípad napadnutia Nemeckom.
• 26. august 1939 - Pôvodný termín invázie, Hitler ho nakoniec zrušil.
• 1. september 1939 - Začala sa vojna. O 4.00 ráno začala nemecká loď Schleswig-Holstein ostreľovať poľské postavenie Westerplatte pri Gdansku.
• 3. september 1939 - Británia a Francúzsko vyhlasujú Nemecku vojnu.
• 5. september 1939 - Nemecké jednotky prerazili a majú voľnú cestu na Varšavu. Poľské armády dostali rozkaz na ústup.
• 9. september 1939 - Veľká poľská protiofenzíva na rieke Bzura. Trvala do 16. septembra.
• 15. september 1939 - Začína sa obliehanie Varšavy.
• 17. september 1939 - Červená armáda začala inváziu do východného Poľska.
• 22. september 1939 - Ľvov obkľúčený sovietskymi a nemeckými vojskami sa vzdal.
• 25. september 1939 - Veľký nálet na Varšavu, zahynuli tisícky civilistov.
• 27. september 1939 - Varšava kapitulovala.
• 6. október 1939 - Kapitulovala posledná väčšia poľská vojenská jednotka.

Prečítajte si tiež: Zmeny v sociálnom systéme Veľkej Británie

tags: #Veľká #Británia #Francúzsko #Poľsko #dohoda #1939