
V dynamickom svete verejného obstarávania je splnomocnenie kľúčovým nástrojom, ktorý umožňuje efektívne zastupovanie a konanie v mene iných osôb alebo spoločností. Tento článok sa zameriava na problematiku splnomocnenia, s dôrazom na jeho využitie v kontexte verejného obstarávania. Priblížime si, kto môže byť splnomocniteľom a splnomocnencom, aké sú právne účinky konania na základe splnomocnenia, ako aj spôsoby zániku splnomocnenia. Na záver pripojíme vzor splnomocnenia, ktorý môže byť užitočný pre podnikateľov prichádzajúcich do kontaktu s verejným obstarávaním.
Splnomocnenie je právny úkon, ktorý umožňuje jednej osobe (splnomocniteľovi) splnomocniť inú osobu (splnomocnenca), aby ju zastupovala a konala v jej mene. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“) umožňuje, aby sa splnomocniteľ mohol dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Za týmto účelom udelí splnomocniteľ splnomocnencovi plnomocenstvo, v ktorom je povinný ustanoviť rozsah splnomocnenia. Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktoré tento orgán udelí plnomocenstvo.
Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretej osobe alebo viacerým osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a účet zastúpeného. Splnomocnenec a splnomocniteľ môžu uzavrieť aj dohodu o plnomocenstve, ktorá je potom dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí obsahovať náležitosti plnomocenstva aj prejav vôle - súhlas zástupcu.
Splnomocnenie sa často využíva napríklad pri prepise auta alebo iného vozidla, či kúpe nového automobilu. Aj na tieto prípady vám poslúži plná moc a jej vzor na konci článku. Vzor stačí upraviť pre konkrétny úkon.
Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje, poznáme:
Prečítajte si tiež: Vývoj verejných výdavkov
Z hľadiska rozsahu oprávnenia udeleného zástupcovi v plnomocenstve rozoznávame plnomocenstvo:
Splnomocniteľom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a právnická osoba. Obe tieto osoby sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony alebo právnickou osobou, ktorá sa udelením plnomocenstva stáva splnomocnencom. V záujme právnej istoty musí byť v plnomocenstve vždy uvedený rozsah oprávnenia splnomocneného zástupcu.
Ak je splnomocnencom právnická osoba, oprávnenie zastupovať zastúpeného v mene právnickej osoby patrí priamo štatutárnemu orgánu právnickej osoby, pričom tento orgán môže udeliť plnomocenstvo aj inej osobe. Kto je štatutárnym orgánom, určuje zákon, zriaďovacia alebo zakladacia listina. Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. V takom prípade je potrebné jasne ustanoviť, ako majú jednotliví splnomocnenci konať, inak v zmysle občianskeho zákonníka platí, že všetci musia konať spoločne (tzv. kolektívne plnomocenstvo).
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí byť aj plnomocenstvo udelené v písomnej podobe. Písomne musí byť udelené plnomocenstvo aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma plnomocenstva nie je predpísaná pre všetky prípady. V rámci zachovania a zvýšenia právnej istoty však odporúčame plnomocenstvo vyhotoviť písomne a jasne v ňom ustanoviť rozsah a oprávnenia.
Písomné plnomocenstvo sa v praxi vyžaduje v nasledovných prípadoch: ak ide o všeobecné (generálne) plnomocenstvo, alebo vtedy, ak musí byť písomne uskutočnený právny úkon, ktorého sa plnomocenstvo týka. Na iné prípady sa písomná forma plnomocenstva nevzťahuje. Treba však upozorniť, že okrem zákona môže potreba písomnej formy vyplynúť aj na základe dohody účastníkov právneho vzťahu.
Prečítajte si tiež: Definícia dobrovoľného príspevku
V prípade, ak má zástupca urobiť v mene zastúpeného taký právny úkon, pri ktorom sa vyžaduje úradne osvedčený podpis, na plnomocenstve musí byť úradne osvedčený podpis zastupovaného. Vo všeobecnosti tiež platí, že ak niekto robí právny úkon za iného, musí to z právneho úkonu jasne vyplývať. V opačnom prípade platí, že ten, kto konal bez toho, aby z právneho úkonu jasne vyplynulo, že koná za iného, v skutočnosti koná vo vlastnom mene - za seba aj s právnymi účinkami z toho vyplývajúcimi, ktoré bude znášať on sám. Takýto právny úkon však môže ten, za koho sa konalo bez splnomocnenia, dodatočne schváliť.
Občiansky zákonník ustanovuje, že ak splnomocnenie koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania. Výnimku tvoria prípady, kedy boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. To však musí splnomocniteľ preukázať.
V prípade prekročenia oprávnenia splnomocnenca vyplývajúceho z plnomocenstva, je týmto konaním a právnymi účinkami splnomocniteľ viazaný len vtedy, pokiaľ toto prekročenie schválil. V tomto prípade však zo zákona platí tzv. nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej zastúpený prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámil osobe, s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas s príslušným prekročením. V prípade prekročenia a nesúhlasu s týmto konaním tak musí splnomocniteľ okamžite kontaktovať osobu, s ktorou zástupca konal a musí jej oznámiť svoj nesúhlas s prekročením.
Pri prekročení plnomocenstva tiež platí, že ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie uvedené v plnomocenstve alebo ak niekto konal za iného bez udelenia plnomocenstva, je z tohto konania sám zaviazaný. To sa môže zmeniť len dodatočným schválením vykonaného úkonu, ktoré sa uskutoční bez zbytočného odkladu. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva, alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Tieto následky však neplatia v prípade, ak druhá strana o prekročení oprávnenia alebo nedostatku plnomocenstva nevedela.
Právne následky prekročenia oprávnenia uvedené vyššie sú odlišné od prekročenia oprávnenia osôb konajúcich v menej právnickej osoby podľa § 20 ods. 2 občianskeho zákonníka. Tento hovorí, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to tak určené vo vnútorných predpisoch alebo je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom účastník nemohol vedieť.
Prečítajte si tiež: Príspevok na verejné statky: Samuelson
Právnické osoby môžu od svojho vzniku robiť právne úkony, brať na seba práva a záväzky. Právne úkony právnických osôb sa vykonávajú prostredníctvom fyzických osôb. Oprávnenie robiť právne úkony vo všetkých veciach prislúcha štatutárnym orgánom, pričom toto oprávnenie môžu byť vnútornými predpismi obmedzené. Takéto obmedzenie však nie je účinné voči tretím osobám.
Občiansky zákonník povoľuje, aby splnomocnenec udelil plnomocenstvo inej osobe, aby za neho konala za splnomocniteľa. To je možné len v nasledovných prípadoch:
Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je priamo viazaný splnomocniteľ.
Od plnomocenstva podľa Občianskeho zákonníka treba odlišovať napríklad prokúru. Prokúra je osobitným druhom obchodného plnomocenstva upraveného Obchodným zákonníkom. Nejde tak o zastúpenie podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je napríklad prokurista pri prevádzke podniku oprávnený udeliť plnomocenstvo aj inej osobe, a to aj vtedy, keď nejde o vyššie uvedené zákonom predpísané prípady.
Plnomocenstvo zaniká nasledovnými spôsobmi:
V niektorých prípadoch môže byť plnomocenstvo udelené na určité obmedzené časové obdobie. Po zániku plnomocenstva z dôvodov výpovede zástupcu alebo smrti zastúpeného, má zástupca povinnosť vykonať všetko to, čo neznesie odklad, aby zastúpený alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Takéto úkony majú rovnakú právnu silu a následky, ako keby plnomocenstvo stále trvalo. Nesmú však odporovať tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia.
Meno a priezvisko/Obchodné meno: ……………………………………………..
Bydlisko/Sídlo: ……………………………………………..
Dátum narodenia/IČO: ……………………………………………..
Meno a priezvisko/Obchodné meno: ……………………………………………..
Bydlisko/Sídlo: ……………………………………………..
Dátum narodenia/IČO: ……………………………………………..
(Presný popis úkonov, na ktoré sa splnomocnenie vzťahuje, napr. zastupovanie vo verejnom obstarávaní zákazky s názvom "……………………………………………..", podávanie ponúk, účasť na rokovaniach, podpisovanie zmlúv, prijímanie pokynov a konanie v mene všetkých členov skupiny dodávateľov vo verejnom obstarávaní zákazky s názvom predmetu „názov zákazky vyplní uchádzač“ a pre prípad prijatia ponuky verejným obstarávateľom aj počas plnenia zmluvy, a to v pozícii vedúceho skupiny dodávateľov.)
V …………………………………………….., dňa ……………………………………………..
……………………………………………..
Podpis Splnomocniteľa
……………………………………………..
Podpis Splnomocnenca
(Úradne overený podpis, ak je to potrebné)
Špecifickým príkladom splnomocnenia vo verejnom obstarávaní je splnomocnenie pre člena skupiny dodávateľov. V takomto prípade jednotliví členovia skupiny (člen skupiny dodávateľov č. 2, člen skupiny dodávateľov č. 3, člen skupiny dodávateľov č. 4) udeľujú plnomocenstvo vedúcemu skupiny dodávateľov (členovi skupiny dodávateľov č. 1). Toto splnomocnenie oprávňuje vedúceho skupiny dodávateľov na prijímanie pokynov a konanie v mene všetkých členov skupiny dodávateľov vo verejnom obstarávaní zákazky s názvom predmetu „názov zákazky vyplní uchádzač“ a pre prípad prijatia ponuky verejným obstarávateľom aj počas plnenia zmluvy, a to v pozícii vedúceho skupiny dodávateľov.
V rámci verejného obstarávania máte možnosť ako uchádzač alebo záujemca podať námietku na Úrad pre verejné obstarávanie. Aké náležitosti musí takéto podanie obsahovať? V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. (uviesť písmeno z tohto ustanovenia podľa toho, voči ktorej skutočnosti námietky smerujú, napr. písm. e).) v nadväznosti na ods. 5 zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii štátnej správy v znení neskorších predpisov, podávame v zákonnej lehote námietky proti………… (uviesť skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, napr. obchodné meno: ……………… obchodné meno: ………………. sídlo: …………………………………. (uviesť skutočnosť, proti ktorej námietky smerujú v súlade s ustanovením § 107 zákona, napr. (uviesť skutočnosti a dôvody, v čom navrhovateľ vidí diskrimináciu alebo bol konaním obstarávateľa dotknutý vo svojich právach alebo právom chránených záujmoch, prípadne aj s odvolávkou na ustanovenia príslušných právnych predpisov. Ďalej treba označiť listinné alebo iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia uvedené v opise rozhodujúcich skutočností, napr. oznámenie obstarávateľa zo dňa .. . .. …. Pozn. Keďže sa domnievame, že boli porušené ……………………………………………………….. (uviesť čo bolo porušené, napr. pravidlá nediskriminácie, prípadne právne predpisy a pod.), navrhujeme vyhovieť námietke a ……………………………………………………….. (uviesť skutočnosť, ktorej sa navrhovateľ domáha podľa ustanovenia § 108 ods. 2, prípadne ods. 3 ZVO, napr. zrušiť rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení navrhovateľa z verejnej alebo užšej súťaže a opätovne ho zaradiť do procesu verejného obstarávania, resp. (uviesť, či obstarávateľ oznámil výsledok vybavenia žiadosti o nápravu a súčasne kópiu tohto oznámenia označiť ako dôkaz a priložiť ho k prílohám. Pozn. Podmienkou pre uplatnenie námietky pred uzavretím zmluvy je zo strany uchádzača alebo záujemcu podanie žiadosti o nápravu s výnimkou skrátenej užšej súťaže alebo skráteného rokovacieho konania so zverejnením. V prípade, že uchádzač alebo záujemca nepodá obstarávateľovi žiadosť o nápravu (okrem uvedenej výnimky), Úrad pre verejné obstarávanie je povinný v zmysle ZVO z dôvodu absencie náležitosti podľa § 107 ods. (je nutné doložiť doklad o podaní námietky obstarávateľovi, napr. Pozn. V prípade, že navrhovateľ nedoloží doklad o podaní námietok obstarávateľovi, Úrad pre verejné obstarávanie je povinný v zmysle ZVO z dôvodu absencie náležitosti podľa § 107 ods. 5 ZVO, konanie o námietkach zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ osobne doručuje námietky, najskôr musí námietky podať obstarávateľovi, a takto potvrdené podanie priloží ako prílohu k podaniu námietok na Úrad pre verejné obstarávanie. V………………., dňa .. . .. Pozn.: Navrhovateľ doloží k podaniu námietok doklad preukazujúci oprávnenie konať za navrhovateľa (napr. výpis z obchodného alebo živnostenského registra alebo splnomocnenie) v prípade, ak ho navrhovateľ nepredložil obstarávateľovi v rámci svojej ponuky. Zo znenia ustanovenia § 107 ods.
tags: #verejne #obstarávanie #splnomocnenie #vzor